… poctivou prácou, hľadaním cti, pravdy, príkladnosti, proti trestným činom, lžiam, podvodom a v poslednom období, ako stredoškolský pedagóg, proti plagiátorstvu. Vychovávaný od detstva aj vo frankofónnom prostredí som zžitý s verejnými prejavmi nespokojnosti, revolúciou. Tá je vo francúzskej histórii štandardom, ktorý sa ňou tiahne s nepravidelnou pravidelnosťou dlhých storočí. Tí, čo sa zaujímajú o dejiny Francúzska, vedia, že revolúcia nie je organizovaná na náhodu. A tí, proti ktorým je organizovaná, ctia stáročiami zadefinované pravidlá dobrej praxe jej oponentov.
Deň boja za slobodu a demokraciu, 17. november, pre mňa, ktorý prežil polovicu života v bývalom zriadení, veľa znamená. Vracia ma v spomienkach do rokov, ktoré postupne zapadajú prachom súčasnosti, no zakaždým sa mi pred očami s nepravidelnou pravidelnosťou vynárajú. Vždy sa nájde niečo, čo mi ich z pamäte vytrhne. Tie, na ktoré by som najradšej zabudol.
V tomto roku mi ich obnovil status ministerky Veroniky Remišovej s názvom „Nenechajme si ukradnúť 17. november“. Ministerky, ktorá v čase Nežnej revolúcie mala trinásť rokov… Otvoril som počítač a reagoval týmito slovami: „Mám za sebou sedem rokov výsluchov na ŠtB v rokoch 1982 – 1989. Po tom, ako som sa vrátil z vysokoškolskej stáže vo Francúzsku. Tie boli zrejme bonusom za to, že som sa vrátil… Veľmi chceli, no spoluprácu som nepodpísal (spis s mojím krycím menom Niké bol odložený). Mne pani ministerka teda nemusí nič písať o tom, ako sa mám na výročie Nežnej revolúcie správať. Bol by som radšej, keby dozrela na úlohy vlády, ktoré si vytýčila, nie občania vláde. Ako mám uveriť vládnym predstaviteľom, keď včera navečer (poznámka: v pondelok 16. 11.) na hlavnom diaľničnom ťahu z Česka, na hranici, nebol ani náznak kontroly, testov prichádzajúcich na Slovensko, a teda ochrany rizikových skupín? Ba dokonca ani len náznak prípravy na tú ochranu, o ktorej hovoril minister vnútra na poludňajšej tlačovej konferencii ako o hotovej veci… Až keď budú vládni predstavitelia čestní, pravdovravní a príkladní, budú hodní môjho rešpektu. Zatiaľ ma svojím správaním v mnohom nerešpektujú a vlastne nerešpektujú ani sami seba.“
Na manifestácii som v tomto roku nebol. Dal som prednosť príprave na dištančné vyučovanie, ktoré berie nám pedagógom viac času a energie, ako to bežné, prezenčné. Príkladnosť pred študentami bola, je a bude pre mňa prvoradá. Čestný pohľad do očí študentov, bez tieňa plagiátorstva, je pre mňa každodenným prejavom manifestovania, mojej súkromnej revolúcie.
Peter Bzdúch
