Poslednú rozlúčku napokon vykonal katolícky kňaz
TORNAĽA – Smrť len 29-ročného Tomáša Kováčika z Aboviec vyvolala medzi evanjelikmi v Rimavskom senioráte bolestivé otázky. Rodina zosnulého tvrdí, že evanjelický farár odmietol vykonať pohrebnú rozlúčku pre neuhradený cirkevný príspevok. Keď sa jej napokon podarilo potrebnú sumu vyzbierať, podľa jej slov nasledovalo ďalšie odmietnutie s odôvodnením, že farár odchádza na tábor. Poslednú rozlúčku preto napokon vykonal rímskokatolícky kňaz.
Tomáš Kováčik zomrel vo veku iba 29 rokov. Pochádzal z evanjelickej rodiny a jeho tragické úmrtie hlboko zasiahlo rodinu i obec.
Podľa vyjadrení rodiny evanjelický farár najskôr odmietol vykonať pohreb, pretože rodina nemala uhradený cirkevný príspevok. Keď sa príbuzným podarilo peniaze dodatočne vyzbierať, mali sa dozvedieť, že pohreb už vykonať nemôže pre svoje povinnosti na tábore.
Rodina sa preto obrátila na rímskokatolíckeho kňaza, ktorý poslednú rozlúčku prijal. Podľa prítomných povedal, že je pre neho cťou rozlúčiť sa s takým mladým človekom.
Viacerí evanjelickí farári, ktorých redakcia v súvislosti s prípadom oslovila, sa zhodujú, že podmieňovať pohrebnú službu zaplatením cirkevného príspevku nie je v súlade s duchom evanjelia ani s poslaním cirkvi. Podľa nich Božie slovo nie je tovarom, s ktorým možno obchodovať. „Mal by sa k tejto otázke vyjadriť aj Vieroučný výbor ECAV, načo ho vlastne máme. Nikdy by nám to nedovolilo svedomie, pýtať pri pohrebe cirkevnú daň. V okamihu, keď rodina prežíva najväčšiu bolesť, nemôže byť vystavená tlaku alebo pocitu, že bez peňazí nedostane duchovnú službu. V našich cirkevných zboroch pochovávame ľudí bez ohľadu na to, či mali uhradený cirkevný príspevok. Božie slovo patrí všetkým a práve v takýchto chvíľach ho ľudia potrebujú najviac,“ uviedli oslovení duchovní.
Podľa oslovených farárov na podobné situácie odpovedal už samotný Ježiš Kristus, keď svojim učeníkom povedal: „Zdarma ste prijali, zdarma dávajte.“ (Mt 10, 8) Rovnako apoštol Peter odmietol myšlienku, že Boží dar možno získať za peniaze: „Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží.“ (Sk 8, 20). „Božie slovo nie je tovar, s ktorým možno obchodovať,“ zdôraznili oslovení duchovní.
Prípad vyvolal medzi viacerými evanjelikmi silné emócie. Mnohí upozorňujú, že kresťanský pohreb nie je službou zosnulému, ale predovšetkým službou smútiacej rodine, ktorá v jednej z najťažších životných chvíľ potrebuje duchovnú oporu, modlitbu a nádej evanjelia.
„Ak cirkev nedokáže podať ruku človeku v čase smrti, kedy ju chce podať?“ pýtajú sa veriaci, ktorí redakciu oslovili. Zaznievajú aj bolestivé porovnania s obdobím reformácie. Práve obchodovanie s duchovnými vecami patrilo medzi hlavné dôvody, pre ktoré Martin Luther vystúpil proti stredovekej cirkvi. Reformácia nebola iba sporom o odpustky, ale zápasom o pravdu, že Božia milosť ani Božie slovo nie sú na predaj. O to bolestnejšie preto mnohí veriaci vnímajú situácie, keď vzniká dojem, že aj dnes sa duchovná služba podmieňuje peniazmi. „Ak sa človek bez peňazí nedočká ani kresťanskej rozlúčky vo vlastnej cirkvi, potom si musíme položiť otázku, kam sme sa po viac ako päťsto rokoch reformácie dostali,“ hovoria veriaci, ktorí sa obrátili na redakciu.
Redakcia požiadala o vyjadrenie aj dotknutého evanjelického farára z cirkevného zboru v Tornali, no do uzávierky tohto čísla na zaslané otázky nereagoval.
Redakcia Lutherusu
