Slovensko sa topí v korupcii, klamstve a bezpráví, a Evanjelická cirkev, ktorá by mala byť svetlom, sa často stáva jeho odrazom. Namiesto pravdy prichádza mlčanie, namiesto pokánia výhovorky. Keď biskupi chránia vlastnú moc a nie Kristovu česť, keď farári strácajú odvahu pomenovať zlo, potom je namieste jediné slovo – hanba.
Svet, ktorý sa prepadá do tmy
Žijeme ťažkú dobu, keď sa svet rýchlo mení, a menia sa aj hodnoty, žiaľ, nie k lepšiemu. To, čo by ešte včera nebolo možné, je dnes realitou. Uvediem len niekoľko príkladov. Vojnového zločinca, vraha a únoscu detí, ruského prezidenta Putina, vítajú v Amerike na červenom koberci. Svet sa ľahostajne díva na utrpenie ľudí na Ukrajine, kde hynú deti, ženy i starci. Arcibiskup Ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill žehná Putinovi a stojí po boku jeho režimu. Jeho kňazi dokonca žehnajú zbrane, ktoré zabíjajú. Aká to zvrhlosť arcibiskupa, jeho kňazov aj celej cirkvi!
Na Slovensku zasa schválili nový Trestný zákon, vďaka ktorému sa na slobodu dostali kriminálnici, alebo sa trestné činy vôbec nezačali stíhať, lebo už premlčali. Pred tridsiatimi rokmi uniesli syna bývalého prezidenta – vinník nebol dodnes potrestaný. Novinár Pavol Rýpal zmizol pred sedemnástimi rokmi bez stopy, pretože ukazoval na neporiadky. Ani vrah Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nebol dosiaľ odsúdený. Peniaze z Európskej únie, určené na rozvoj Slovenska, sú bezprecedentne zneužívané. Diaľnicu z Bratislavy do Košíc stále nemáme, a asi by sme ju bez peňazí z EÚ nemali ani o sto rokov. Mýlim sa?
Mladí odchádzajú, lebo neveria
Ako vysokoškolský pedagóg na lekárskej fakulte často počúvam od študentov, že chcú odísť do zahraničia. Hovoria: „Slovensko je skorumpovaná, bezprávna krajina, tu nebolo, nie je ani nebude lepšie, tu vládne mafia.“ Spomeniem aj iný príklad – študent, ktorý odmietol podať prezidentovi Pellegrinimu ruku. Alebo ako privítali premiéra Fica na strednej škole v Poprade – nasledovala kriedová revolúcia po celom Slovensku. Myslíte si, že pár faciek a zastrašovanie to vyrieši? Určite nie.
Psychológovia upozorňujú na rastúce problémy s mladou generáciou. Dokonca pribúda samovrážd. Vzdelaní, šikovní mladí ľudia odchádzajú preč. Je veľmi smutné, keď dieťa chce opustiť domov, lebo je tu dusno – veľmi dusno. Boľavé vysvedčenie pre rodičov! Útek mladých do zahraničia nie je len o vyšších platoch, ale o nedôvere k smerovaniu krajiny a strachu z jej budúcnosti.
Brat, sestra, je to hanba – pre vládu, pre politikov, pre cirkev, ale aj pre nás rodičov a staršiu generáciu. Kam sme to svojou zbabelosťou dopracovali? Kam sme doviedli Slovensko?
Cirkev v úpadku
Ani v ECAV to nie je o nič lepšie – úpadok bije do očí. Rozkrádanie cirkevného majetku, ako v kauze Beckovská Vieska, pokračuje. Majetok predkov je potupený a prípady sa zametajú pod koberec. Podobný osud stihol aj majetok po nemeckých evanjelikoch v Bratislave. Závažné finančné podvody v Evanjelickej diakonii a ďalšie, zdokumentované i nevyšetrené prípady, sú pre cirkev ťažkým bremenom.
Vidíme, ako biskupi Eľko, Hroboň a Mihoč bránia slobodným voľbám, ako zabránili kandidovať ľuďom, ktorí chceli cirkev očistiť od špiny. A táto špina odrádza mnohých.
Cesta k pokániu
Žijeme v ťažkej dobe, v ktorej sa musíme dokázať. Nie, Pánu Bohu sa svet nevyšmykol z rúk. Pamätajme: „Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial.“ (L 22, 31) A tiež: „Tak teda každý z nás vydá Bohu počet za seba.“ (R 14, 12) Na to nikdy nezabúdajme.
Chcem zdôrazniť niekoľko bodov.
Po prvé: To, čo píšem, nepíšem so zatrpknutým či ukrivdeným srdcom. Vôbec nie. V cirkvi som žil, pracoval, na cirkvi mi záleží. Cirkev, ktorá svieti a ukazuje cestu života, potrebujeme. Preto bojujem o jej čistotu.
Po druhé: Cirkev prikrýva svoje hriechy a robí všetko preto, aby nevyšli na svetlo sveta. Je to hriech a je to farizejstvo. Takéto správanie cirkev hlboko poškodzuje a robí z nej nedôveryhodnú inštitúciu.
Po tretie: Jedno príslovie hovorí: Na hrubú dieru treba hrubú záplatu. Ono má kus aj biblickej pravdy. Pán Ježiš farizejom a zákonníkom tiež tvrdo, bez servítky povedal, že sú pokrytci. Treba vedieť povedať aj tvrdú pravdu, nie sa skrývať za zbožné frázy. Svätuškárska, falošná zbožnosť nič nerieši. Snažím sa otvoriť oči, nie uraziť, a prepáčte mi aj tvrdšie slová.
Po štvrté: Moje slová sa iste nebudú páčiť niektorým dobrým, statočným farárom. Chvála Bohu, že ich máme. Ospravedlňujem sa im vopred – žiaľ, že musia mať aj takých oltárnych bratov, seniorov a biskupov, za ktorých sa všetci hanbíme. Treba volať po náprave.
Po piate: Niektorí evanjelici hovoria o bojoch medzi farárskymi klanmi. Chcem jasne povedať, že sa nekloním k žiadnemu. Som zdesený z toho, ako hriech a bezprávie ovládli ECAV. Našou povinnosťou je volať po pokání – hriech treba priznať, vyznať a poprosiť o odpustenie. Cirkev nemôže stáť na klamstvách, podvodoch či zatajovaní.
Klamstvá pod krížom
Počúvam hlasy volajúce po zmierení v cirkvi. Vraj aké by to bolo krásne, keby si biskupi podali ruky a sadli si spolu na kávu. Prepáčte, vážení mierotvorcovia, ale takáto predstava je falošná. Čítajte 2K 6, 14: „Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou?“ Myslíte si, že cirkev môže stáť na podvodoch a klamstvách?
Jedno je isté – všetci raz budeme musieť vydať počet. Nič sa nezakryje. Táto cirkev hlboko zblúdila, narobila veľa hriechov, a bude ich musieť vyznať. Musíme hriech priznať, vyznať a opustiť. Ináč ECAV prepadne.
Začnime od seba, od nás neordinovaných. Musíme si priznať, že sme k neutešenému stavu prispeli. Nemali sme čas, alebo sme chceli byť len pekní. Biblicky povedané: jeden kúpil pole, druhý päť párov volov, tretí sa oženil a všetci prosili: „Prosím, vyhovor ma.“ (L 14) Tento stav duchovným vyhovoval, a tak, prepáčte, stav duchovných zdegeneroval.
Pozrite sa, kam sme sa dostali. Aj pre nás platí: Pozri, akého máš biskupa, a ja ti poviem, aký si evanjelik.
Farári bez odvahy
O tom, že ECAV dnes upadá, niet pochýb. Tento rok boli ordinovaní iba dvaja noví kapláni. Kostoly sa vyprázdňujú. Viacerí duchovní odišli do dôchodku, pretože sa nechceli podieľať na praktikách súčasného vedenia. Niektorí farári administrujú viacero zborov – jednej seniorke som napočítal päť zborov vrátane jej vlastného. Ako to môže stíhať?
Stačí sa pozrieť na prehľad zborov ECAV na Slovensku – koľko je neobsadených, koľko má len námestných farárov či nemá dozorcov. Totálne provizórium! Tragikomické je, že na posledných voľbách biskupa Východného dištriktu hlasovalo len približne 6 900 voličov, z toho asi 400 hlas nedalo. Ostatní sa na tomto divadle, zvanom voľby, nezúčastnili. Takýto biskup sa nehanbí postaviť pred evanjelikov? Veď to je hanba – len ju nechce vidieť.
Na to treba žalúdok. Je to zdôvodniteľné len tým, že ľudia nemyslia. A aj tých je, žiaľ, dosť.
Zlyhania biskupov
Do radov farárov treba otvorene povedať, že sú medzi nimi aj zlodeji, podvodníci, alkoholici, klamári či smilníci. Chcete mená? Alebo chcete spochybňovať, čo hovorím? Vyzývam vás na otvorenú debatu – ja nemám problém. Je riešením, keď takého farára jednoducho preložia z jedného dištriktu do druhého? Hlavne, že je lojálny k vedeniu cirkvi, a všetko mu je prepáčené. Čo tam po osobnom príklade!
Pýtam sa vás, vážené sestry a milí bratia – chceli by ste, aby vaše deti žili tak ako niektorí duchovní? Ak poznáte ich životné osudy, zhrozíte sa: ach, len to nie! Zbabelosť, ktorá vládne vo farárskych kruhoch, je bez hraníc. Tá ich dobehla. Pravda, spravodlivosť a statočnosť – to sú pre väčšinu len prázdne slová.
Nehrám sa na hrdinu, ale čo je veľa, to je veľa. Väčšina farárov si svojich biskupov volila sama – a to je ich hanba. To sú vaši biskupi! Spýtajte sa ľudí, čítajte reakcie v Lutheruse – čo si myslia evanjelici. V Evanjelickom posle také názory nenájdete. Tam sa vedenie smie iba chváliť.
Máme biskupov, ktorí stratili rešpekt. Jeden musel odísť z úradu, no vraj pre chorobu. Svojím spôsobom áno… Máme generálneho biskupa klamára a podvodníka. Pamätáte sa na falošnú zmluvu, ktorá nemá originál, no Eľko ju použil? Alebo na to, ako bez súhlasu grémií podpísal zmluvu o zatienení, a tým aj znehodnotení budovy na Svoradovej 1 v Bratislave? Zmluva bez hlavičkového papiera, overená na Obecnom úrade v Drienovskej Novej Vsi, kde bol generálny dozorca Brozman starostom. Smrdí to neuveriteľne a biskupi Hroboň i Mihoč to obhajovali.
Svedectvo o minulosti
Nedávno verejnoprávna televízia odvysielala medailón o bývalom generálnom biskupovi Júliusovi Filovi. Podľa mňa to bola chyba, ktorá cirkvi viac ublíži, než prospeje. Prečo? Lebo tam nezaznelo to podstatné: Július Filo podpísal spoluprácu s ŠtB.
Preto mohol zastávať funkciu na Evanjelickej fakulte – potreboval štátny súhlas. Preto mohol pôsobiť vo Svetovom luteránskom zväze. Naši komunisti tam potrebovali svojho človeka – špicľa. A on ním bol. Keby nepodpísal, nebolo by kariéry, neboli by cesty na Západ, neboli by peniaze. Zatiaľ čo statoční farári doma trpeli, on cestoval s celou rodinou. Hanba!
Spomeniem aj osobnú skúsenosť. Pred mesiacom som sa zúčastnil na stretnutí absolventov lekárskej fakulty – zlatej promócii. Tam som sa dozvedel strašnú správu: jeden spolužiak chcel s rodinou ujsť na Západ. Pri pokuse o útek ich na hraniciach rozstrieľali – jeho, manželku i dve deti. Strašný osud.
Keď sme s manželkou chceli ísť na dovolenku do Juhoslávie, musel sa za mňa zaručiť môj primár – menovec, nie príbuzný. Náš malý synček musel zostať doma u svokrovcov. Po návrate ma susedy varovali: Bola u nich ŠtB a vypytovala sa na nás. Vraj im bolo podozrivé, že na našich oknách chýbala záclona. Ani sme netušili, pod akou kontrolou sme žili.
Vďaka dôvere susedov a primára sa to neskončilo zle. Ale mnohí takto neobstáli. Vážení špicli, ani neviete, na čo všetko ste boli zneužití – vedome či nevedome ste poslúžili zlu.
Svetlo pravdy a mlčanie dobrých
Žijeme v kríze – v cirkvi aj v spoločnosti. Právo a pravda sa ohýbajú podľa vôle mocných. Prečo? Zo strachu, pre kariéru, pre špinavý judášsky groš. Dnešná doba potrebuje statočných – novinárov, sudcov, vyšetrovateľov, policajtov, ktorí hľadajú pravdu a bojujú za ňu.
Veľká úcta všetkým statočným! Ale evanjelickí farári, seniori, biskupi – prepáčte, vy k nim väčšinou nepatríte. Česť výnimkám. Vylezte spoza pece, spod mamkinej či manželkinej sukne – veľmi veľa ste zmeškali. Život sa otočil proti vám. Stratili ste úctu, zmenili ste sa na náboženských tárajov bez rešpektu. Spamätajte sa!
Skončím dvoma citátmi, ktoré hovoria všetko: „Naša generácia bude jedného dňa ľutovať nielen zlé slová a skutky zlých ľudí, ale aj strašné mlčanie dobrých.“ (Martin Luther King)
„Najväčšie zlo, ktorým trpí svet, nie je sila zlých, ale slabosť dobrých.“ (Romain Rolland)
Imrich Lukáč,
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku
Foto: Wikipedia

