BRATISLAVA – Na oficiálnej internetovej stránke Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku sa v reportáži z Konferencie evanjelických teologičiek (KET) objavil výraz „celebrantkami boli zúčastnené sestry farárky“. Viacerí evanjelickí duchovní upozorňujú, že ide o terminológiu typickú pre rímskokatolícke prostredie, ktorá sa v evanjelickej cirkvi tradične nepoužíva. Podľa nich nejde len o jedno slovo, ale o otázku zachovania evanjelickej identity aj v oficiálnej komunikácii.
Autorkou reportáže „KET priniesla občerstvenie pre dušu aj telo“ je mediálna tajomníčka Generálneho biskupského úradu ECAV Jana Nunvářová, ktorá je zároveň predsedníčkou Mediálneho výboru ECAV. V článku sa uvádza, že počas záverečných služieb Božích „celebrantkami boli zúčastnené sestry farárky“.
Práve použitie slova celebrantky vyvolalo medzi viacerými evanjelickými duchovnými kritické reakcie. Poukazujú na to, že pojem celebrant patrí predovšetkým do rímskokatolíckej liturgickej terminológie. V katolíckej cirkvi označuje kňaza, ktorý predsedá sláveniu svätej omše alebo iného liturgického úkonu. ECAV na Slovensku však tradične používa označenia ako slúžiť služby Božie, viesť služby Božie, viesť liturgiu, kazateľ, prípadne slúžiaci farár alebo farárka.
Podľa viacerých duchovných nejde o prvý prípad, keď sa na oficiálnych komunikačných platformách ECAV objavujú výrazy prevzaté z rímskokatolíckeho prostredia. Upozorňujú, že práve oficiálne médiá cirkvi by mali byť príkladom dôsledného používania evanjelického názvoslovia, pretože jazyk je jedným z nositeľov teologickej identity.
Niektorí duchovní zároveň pripomínajú, že Jana Nunvářová v minulosti pôsobila v katolíckom mediálnom prostredí. Podľa nich môže aj táto skúsenosť vysvetľovať, prečo sa v jej textoch opakovane objavujú výrazy zaužívané skôr v rímskokatolíckej terminológii. Ide však o názor oslovených duchovných.
Pozornosť podľa nich púta aj skutočnosť, že Jana Nunvářová stojí na čele Mediálneho výboru ECAV, ktorého úlohou je navrhovať komunikačnú a mediálnu stratégiu cirkvi, organizovať mediálne vzdelávanie a spolupracovať s Edukačno-misijným centrom (EMC) aj na rozvoji komunikačných zručností pracovníkov cirkvi.
Oslovení farári preto kladú otázku, či sa v rámci týchto vzdelávacích aktivít venuje dostatočná pozornosť aj evanjelickej teologickej terminológii. Duchovní zároveň upozorňujú, že nejde len o zodpovednosť pracovníkov mediálnej komunikácie. Podľa nich zodpovednosť za vieroučné smerovanie cirkvi, jej identitu a oficiálnu komunikáciu nesie aj vedenie ECAV na čele s generálnym biskupom Ivanom Eľkom. Očakávajú preto, že práve vedenie cirkvi bude dôsledne dbať na zachovávanie evanjelickej terminológie v oficiálnych médiách a nebude pripúšťať preberanie pojmov, ktoré sú vlastné iným cirkevným tradíciám.
„Nejde o jedno nešťastne zvolené slovo. Ak na oficiálnej stránke našej cirkvi používame rímskokatolícku liturgickú terminológiu, vysielame signál, že si prestávame vážiť vlastné reformačné dedičstvo. Je zvláštne, že cirkev investuje nemalé prostriedky do vzdelávania a činnosti Edukačno-misijného centra, no pritom nedokáže zabezpečiť, aby jej oficiálna komunikácia používala tradičné evanjelické názvoslovie,“ uviedli pre Lutherus viacerí oslovení duchovní.
Ďalší z nich upozorňuje aj na zodpovednosť vedenia za mediálnu komunikáciu cirkvi.
„Práve od predsedníčky Mediálneho výboru a tajomníčky pre médiá by sme očakávali, že bude príkladom v používaní evanjelickej terminológie. Ak sa na oficiálnom webe objavujú pojmy, ktoré do našej tradície nepatria, je legitímne pýtať sa, či systém kontroly a odborného vzdelávania funguje tak, ako má. Oficiálna komunikácia cirkvi by mala chrániť našu identitu, nie ju nevedomky nahrádzať cudzou terminológiou,“ dodali oslovení duchovní.
Podľa nich nejde o spor o jediné slovo, ale o otázku, či si Evanjelická cirkev na Slovensku dokáže zachovať vlastný jazyk a teologické dedičstvo aj vo svojich oficiálnych médiách.
Redakcia Lutherusu
Foto: Archív
