Spomínam si na starého otca pri sledovaní televízie, čo bol často jeho jediný spoločník, ako sa rozčuľoval. Hlavne keď sa dialo bezprávie, alebo niekde niekto niečo ukradol. Čo v našom štáte býva často a ani v cirkvi to nie je žiadna novota. Starý otec, vo svojej spravodlivosti dostatočne rozhorčený nad stavom našej spoločnosti, hovoril: „Malo by to byť ako v stredoveku! Sekať tomu pazúry…“ Pri sledovaní správ sa vyjadroval k politikom: „To oni v tých hlavách musia niečo mať, keď sú tam hore…“ „Oni v hlavách niečo majú, ale čo, to my nevieme,“ povedala som na to. „Asi je to prípad od prípadu,“ dodala som.“ „Nezachová sa nikto,“ múdro dodával starý otec.
V prírode zasa závisí „politická moc“ takmer len od fyzickej sily a bojovnosti. Vodcom tlupy paviánov sa stáva ten, ktorého sa všetci boja. Aj tu je iste pravda, že aj tu sú náznaky toho, že inteligencia, ak nie ľstivosť, má svoju váhu a hlavne u šimpanzov, ktoré sú schopné tvoriť mocenskú koalíciu s inými samcami, a tak sa tešiť podpore opačného pohlavia. Z moci však plynú rozmanité povinnosti: vrchný pavián, otec väčšiny mláďat, musí tlupu brániť pred nepriateľom, byť na stráži, keď iní odpočívajú – to ho privádza na pokraj vyčerpania a môže sa mu to stať osudným.
Keď sa však pozrieme na vysokopostavených vodcov v cirkvi, ich starostlivosť o zverených vyzerá celkom inak. Z moci, ktorá doteraz pochádzala z cirkevných zborov, sa má stať hierarchia dvoch – troch ľudí – tzv. výpalníkov, ktorých sa majú všetci báť a ktorí majú rozhodovať, koľko peňazí z nich vytiahnu. A kto nezaplatí, ten má byť zrušený a násilne pridelený k niektorému inému cirkevnému zboru. Paviánska ani otcovská starostlivosť sa tu teda nekoná. Predsedníctvo cirkvi totiž nechápe, že demokracia nie je tyrania väčšiny. Čo však čakať od slepých vodcov, ktorí zabudli učiť dobro skutkami? Ich ekonomika neprináša nikdy nič kvalitatívne nového, je stále rovnaká a speje nevyhnutne k vyhoreniu.
Ježiš hovorí: žiak nie je nad učiteľa a môže sa od neho naučiť len to, čo učiteľ vie. Ak bude cirkev vyučovaná len slepými vodcami, bude to cirkev smutná, fádna, nudná, nenávistná, reťaziaca sa v nekonečných aktoch vín a odplaty, cirkev postupne spejúca do prázdnej priepasti vyhasnutia.
Ak sa však nájde dosť ľudí, ktorí do nej budú prinášať to navyše – nie peniaze, ale to Kristovo, to nebesky kvalitatívne odlišné: Božiu energickú lásku, ktorá je zdrojom krehkosti a sily a nenechajú sa zastrašiť nenávistnými hlupákmi, Jeho odpustenie, ktoré sa nenechá opantať túžbou po pomste, Božiu veľkorysosť, ktorá premôže všetko malomyseľné počtárstvo, Božiu zvrchovanosť a noblesu, ktorá rozleptá každú nízkosť a plytkosť. Ak sa nájde dosť ľudí, ktorí pochopia, že ten Kristov program dobrého Božieho sveta je jediný reálny a uskutočniteľný projekt, na ktorom sa dá stavať. Ak týchto ľudí bude skutočne dosť a ak budú mať skutočnú odvahu Božích synov a dcér, potom nemusíme mať o túto cirkev obavy. Napriek tomu, že ju dočasu vedú slepí, pomstychtiví a mocenskí vodcovia, ktorí nie sú hore preto, že majú v hlavách niečo múdre, ale že to niečo je slepé farizejstvo. „Sekať tomu pazúry“ je však zvrchované právo toho Najvyššieho. Preto nemajme strach, ale zdravý rozum a silnú vieru. Vieru, ktorá hory prenáša.
Martina Kováčiková
