(2. časť)
3. Upevňovanie moci po voľbách
a) V štáte po voľbách víťazné strany na ústrednej úrovni, ale aj v regionálnych orgánoch štátu, všemožne, ale najmä personálne upevňujú svoju politickú moc. A to tým, že sa zbavujú svojich politických a názorových protivníkov a oponentov z orgánov štátu a obsadzujú ich svojimi nominantami. Toto konanie sa častokrát kritizuje, ale opakuje sa po každých voľbách bez ohľadu na to, kto vyhrá parlamentné voľby. A ako je to v ev. cirkvi?
b) V ev. cirkvi po posledných voľbách cirkevných predstaviteľov boli odvolaní, resp. neboli ďalej potvrdení vo svojich funkciách viacerí členovia, dovtedy pôsobiaci v rôznych orgánoch cirkvi (napr. br. Mervart a ďalší členovia hospodárskeho výboru, br. Turčan, br. Sabol – konateľ Reformaty, viacerí radoví členovia z GBÚ, v právnom výbore nebol záujem o ďalšiu prácu dovtedajšieho predsedu Generálneho súdu prof. Sváka, významného a v Európe rešpektovaného právneho experta, či podpredsedu právneho výboru pri GBÚ J. Čecha, bývalého člena Legislatívnej rady vlády SR a viacerých ďalších). Naozaj si súčasné vedenie cirkvi myslí, že nemusí mať záujem o odbornosť a vedomostný potenciál nielen týchto, ale aj mnohých ďalších členov ev. cirkvi, ktorí sú zo strany súčasného diania v cirkvi priamo alebo nepriamo ostrakizovaní? Ale práve aj oni by svojimi odbornými názormi mohli cirkvi veľmi pomôcť. Nepotrebuje naše súčasné vedenie cirkvi využiť celoživotné skúsenosti aj bývalých generálnych dozorcov br. Holčíka, br. Delingu, br. Lukáča, ktorí by mohli cirkvi naozaj pomôcť? Nemôže naše súčasné vedenie cirkvi využiť taktiež aj dlhoročné odborné skúsenosti architekta, projektanta a oddaného člena ev. cirkvi br. Mrliana a mnohých ďalších? Potom sa nečudujme, že pre niektorých našich veriacich je v súčasnosti dôležitejší vzťah priamo s Bohom, bez potreby zúčastňovať sa na živote v cirkvi, pretože ju pokladajú za spoločenstvo, v ktorom sa uskutočňujú najmä mocenské cirkevné spory a kde reálne potreby radových veriacich cirkev až tak nezaujímajú.
4. Morálne znevažovanie bývalých predstaviteľov štátu
a) Predstavitelia nového štátneho vedenia zvyčajne po voľbách začnú veľmi výrazne napádať bývalých predstaviteľov štátnej a politickej moci a začnú ich najmä morálne znevažovať a diskreditovať. A ako je to v ev. cirkvi?
b) V ev. cirkvi sa tento proces uskutočňuje rovnako. Nové vedenie cirkvi bezdôvodne pod hlavičkou Generálneho presbyterstva flagrantne odňalo biskupské kríže br. biskupovi Klátikovi a br. Krivdovi, a to aj napriek tomu, že na takéto konanie Generálne presbyterstvo dokonca nemá žiadne zákonné zmocnenie. Čo sa za takýto nezákonný postup stalo členom Generálneho presbyterstva? Nič! Ospravedlnil sa niekto biskupom Klátikovi a Krivdovi? Nik! Takže, aké sú to praktiky, svetské či cirkevné?
5. Trestanie bývalých predstaviteľov ako politických oponentov
a) V štáte po voľbách noví predstavitelia politickej a štátnej moci nekončia iba pri morálnej devastácii bývalých štátnych predstaviteľov, ale majú tendenciu ich aj trestnoprávne stíhať. A ako je to v ev. cirkvi?
b) V ev. cirkvi sú oponenti, ktorí poukazujú nie na vieroučné rozpory, ale hlavne na nezákonnosť, nekorektnosť a netransparentnosť volieb, ktorí poukazujú na nezákonné nakladanie s majetkom cirkvi (napr. Reformata) a ďalšie, vystavení disciplinárnemu stíhaniu, ako je to teraz napr. u br. Meňkyho. Problémy má aj brat Vereščák, sestra Juríková a ďalší. A o skrytej forme šikany sa dá hovoriť aj voči br. emeritnému biskupovi Klátikovi. Tu si dovolím uviesť, že neznalosť právnych predpisov príslušných cirkevných orgánov je aj pri takých citlivých veciach, ako sú disciplinárne konania, niekedy veľmi nedôstojná. Veď keď si napríklad zoberieme disciplinárne stíhanie br. farára Meňkyho, tak v rozhodnutí Predsedníctva ŠZS zo dňa 8. 1. 2020 sa uvádza, že disciplinárny orgán začal disciplinárne konanie proti br. Meňkymu z vlastného podnetu. To však vonkoncom nie je pravda, pretože členovia seniorálneho presbyterstva ŠZS uznesením č. 37/2020 poverili seniorálnu právnu zástupkyňu vypracovaním návrhu na začatie disciplinárneho konania voči farárovi Meňkymu a uviedli pritom aj v uznesení dôvody jeho disciplinárneho previnenia. Pritom si členovia seniorálneho presbyterstva ŠZS pre neznalosť právnych predpisov neuvedomili, že v prípade odvolania br. Meňkyho voči rozhodnutiu predsedníctva ŠZS budú v konaní vystupovať ako odvolací orgán. Ako sa teda v odvolacom konaní môže naplniť zásada, na ktorú má právo každý obvinený v sekulárnom alebo cirkevnom konaní, a tu máme na mysli – prezumpciu neviny obvineného, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci. Ako môžu v odvolacom konaní napĺňať prezumpciu neviny obvineného, keď sami dali podnet na začatie disciplinárneho konania voči br. Meňkymu? Ako chcú členovia ŠZS napĺňať zásadu nestrannosti, objektivity a nepredpojatosti voči br. Meňkymu? Takéto niečo sa v sekulárnom štáte nikdy nemôže stať, ale v ev. cirkvi pre neznalosť CPP členov cirkevných orgánov s tým zrejme problém nemáme. Prečo nezasiahne niekto z cirkevných predstaviteľov, aby urobil nápravu? Prečo nezasiahne generálny dozorca, ktorý je strážca zákonnosti CPP v ev. cirkvi, prečo nezasiahne dištriktuálny alebo generálny žalobca cirkvi, prečo nezasiahne generálny právny zástupca cirkvi, prečo nezasiahnu naši biskupi? Len nikto z nich nech nepovie, že nemá na to príslušné kompetencie – upozorňovať na porušovanie zákonov.
6. Prijímanie zákonov štátu za účelom realizácie novej reformy súdnictva
a) Štát z dôvodu zistenia rôznych súdnych káuz, pri ktorých sa preukázalo, že sudcovia nepostupovali nezávisle a dopustili sa korupčných konaní a korupčných rozhodnutí, má právo na určité súdne reformy, aby sa tento stav odstránil. Zároveň sa musí v štáte veľmi prísne skúmať, či zlyháva súdny systém alebo jednotlivci, a tomu musí prispôsobiť aj dôvody a formu reformovania súdnej moci. A ako je to v cirkvi?
b) V ev. cirkvi na základe uznesenia Generálneho presbyterstva č. 35-2/2020 z 8. 4. 2020 bola prijatá úloha, že sa majú rušiť dištriktuálne súdy a má sa vytvoriť jeden celocirkevný prvostupňový súd s odvolacím Generálnym súdom. Prečo sa však majú rušiť dištriktuálne súdy v ev. cirkvi, keď v nich neexistujú zásadné súdne kauzy korupčného charakteru sudcov? Je totiž rozdiel medzi tým, že súdy môžu aj nespravodlivo rozhodnúť, pretože nedostatočne poznajú právnu problematiku, čo sa aj stáva, ale prípady korupčného charakteru konania sudcov zistené neboli. Čo sa teda skrýva za takýmto postupom? Nie je to evidentná snaha centralizovať súdnu moc do rúk vedenia cirkvi? Nie je to obmedzovanie cirkevno-súdnej moci v dištriktoch, o ktorej veriaci v čase volieb ani len netušili? Zaujíma vôbec vedenie cirkvi názor z dištriktov, seniorátov a cirkevných zborov? Aké stanoviská zaujali orgány COJ k predloženým návrhom? To si snáď Generálne presbyterstvo myslí, že môže nahradiť názory vyše 300 cirkevných zborov bez ich vedomia?
7. Využívanie a obmedzovanie mediálneho priestoru štátnou mocou
a) Štát prostredníctvom politických strán často využíva po voľbách novozískanú štátnu a politickú moc na to, aby mediálne podporil svoje prijaté opatrenia pred verejnosťou. Nepohodlné mediálne platformy politických oponentov bývajú výrazne obmedzované. A ako je to v ev. cirkvi?
b) V ev. cirkvi boli vymenení redaktori Ev. posla a v novom periodiku Lutherus sa nemôžu používať určité pojmy definovania našej ev. cirkvi. Pritom Lutherus neprináša len informácie pre tých členov ev. cirkvi, ktorí sa nechcú zmieriť so súčasným spôsobom riadenia cirkvi, ale aj mnohé veľmi poučné a obohacujúce príspevky. Som rád, že tí, ktorí Lutherus čítajú, sa na každé jeho nové číslo tešia, pretože naozaj obohacuje cirkevný život veriacich. Patrí preto redakcii za vykonávanú prácu poďakovanie, lebo snaha Lutherusu vôbec nie je rozbíjať cirkev, ale upozorňovať na tie nešváry v riadení cirkvi, o ktorých by sa bez Lutherusu veriaci vôbec nedozvedeli.
8. Vypracovanie nových návrhov reforiem prívržencami štátnej moci
a) Nové vedenie štátu má po voľbách ambíciu realizovať nové reformy, ktorými však zvyčajne nie sú poverovaní skutoční odborníci, ale predovšetkým, tí ktorí sú v novej štátnej moci oddaní a lojálni – a to často bez ohľadu na ich osobné odborné kvality. Napriek tomu v štáte aj návrhy nových právnych úprav prechádzajú legislatívnym procesom v zmysle presne určených legislatívnych postupov a pravidiel, ktoré platia pri prijímaní nových predpisov. A ako je to v ev. cirkvi?
b) V ev. cirkvi bol uznesením Generálneho presbyterstva č. 35-2/2020 brat farár Bunčák, predseda Dištriktuálneho súdu Západného dištriktu, ako duchovný bez právnického vzdelania, poverený vytvorením komisie, ktorá by mala pripraviť spomínanú súdnu reformu. Nie je to však náhodou ten br. Bunčák, ktorý si dovolil ako predseda Dištriktuálneho súdu Západného dištriktu nerešpektovať zákonné stanovisko Osobitného senátu Generálneho súdu v prípade, keď bývalý Zbor biskupov odňal br. Prostredníkovi možnosť vyučovať na EBF za jeho postoje k podujatiam PRIDE? Viete si predstaviť sudcu na Slovensku, ktorý by nerešpektoval rozhodnutie Ústavného súdu SR? Ja nie, ale br. Bunčák s tým nemal problém. Nemal problém ani s tým, keď on sám v známom právnom spore vydal predbežné opatrenie za súd, hoci o predbežnom opatrení môže podľa zákona rozhodnúť iba súd, konajúci v senáte. A ani to, že o významnej právnej kauze, týkajúcej sa volieb dištriktuálneho dozorcu, br. Bunčák ako predseda súdu nekonal vo veci dva roky a nemal s tým žiadny osobný problém. Byť teda ako predseda dištriktuálneho súdu nečinný vo veci 2 roky, to je teda „úžasná úroveň“. Napriek tomu sa našli niektorí, ktorí ho za to ešte aj chvália. Ako je možné, že po týchto právnych excesoch a nezákonných postupoch nebol br. Bunčák už dávno zo súdnej funkcie odvolaný pre porušovanie CPP, ale naopak, on je ešte poverený zostavením komisie pre súdnu reformu? Viete si predstaviť, ako tú komisiu bude zostavovať? Nuž, mne je to jasné, ako inak, iba na svoj obraz, tak, aby sa reforma uskutočnila podľa požiadaviek zadávateľa. Je to mimoriadne nedôstojný postup Generálneho presbyterstva voči vyštudovaným právnikom, ktorí sa v ev. cirkvi dobrovoľne angažujú. To žiadny z právnikov nemá dôveru vedenia cirkvi?
V tejto súvislosti ešte raz treba pripomenúť absurdnú skutočnosť, že sme takého odborníka na právo, akým je už spomínaný bývalý rektor Paneurópskej vysokej školy prof. JUDr. Sváka DrSc., z funkcie vyštvali, ale z br. Bunčáka sme urobili právnu celebritu v cirkvi. Predsa ten, kto by mal riadiť proces legislatívnych zmien v oblasti súdnej moci musí mať právnické vzdelanie, musí mať široké poznatky z ústavného a štátneho práva, musí mať poznatky zo správneho, občianskeho či trestného práva. Ale to zrejme podľa našich cirkevných predstaviteľov brat farár Bunčák má, aj keď nikdy právnickú fakultu neabsolvoval. Je to nedôstojné, smiešne a absurdné, čo sa môže v ev. cirkvi stať v 21. storočí. A čo takto prijať cirkevným zákonom presné „Legislatívne pravidlá na prípravu a schvaľovanie CPP“, tak ako sú prijaté v štáte, kde by sa museli do prípravy cirkevných zákonov zapojiť senioráty aj cirkevné zbory, kde by sa muselo realizovať korektné pripomienkové konanie, kde by musela byť spracovaná dôvodová správa každej navrhovanej zákonnej zmeny a kde by zloženie komisie na prípravu a novelizáciu CPP pripravovali predovšetkým právni experti ev. cirkvi? Potrebuje snáď vedenie našej cirkvi mať radšej na čele komisie, ktorá bude riešiť súdnu reformu našej cirkvi, farára, ktorý bude vedeniu cirkvi garantovať budúci obsah súdnej reformy cirkvi? Je to nedôstojné zneváženie skutočných právnikov, absolventov právnických fakúlt, ktorí sú ochotní sa v ev. cirkvi angažovať.
JUDr. Juraj Čech, PhD.
