PEZINOK – Cirkev nemá záujem využiť reálne možnosti na ušetrenie finančných prostriedkov a namiesto efektívnych opatrení mieni naďalej finančne vyčerpávať cirkevné zbory. Ukázal to konvent Bratislavského seniorátu, ktorý sa konal 7. apríla v Pezinku.
Presbyterstvo Cirkevného zboru ECAV Dunajská Lužná predložilo dva návrhy uznesení. V prvom žiadalo, aby seniorálny konvent Bratislavského seniorátu schválil návrh, aby v rámci zjednodušenia štruktúry ECAV na Slovensku a šetrenia finančných prostriedkov boli zrušené dištrikty ECAV na Slovensku. V druhom žiadalo prijať uznesenie: „Seniorálny konvent BAS schvaľuje návrh na zasielanie transferu z Ministerstva kultúry SR prostredníctvom GBÚ do cirkevných zborov.“ Chcelo teda, aby sa peniaze zo štátu dostali priamo tam, kam patria – do cirkevných zborov a nie do kasy generálneho biskupského úradu, ktorý s týmito peniazmi ďalej narába podľa vlastných priorít bez nutnosti vydokladovať použitie peňazí štátu.
Oba návrhy na konvente prezentoval emeritný generálny biskup Miloš Klátik, ktorý v súčasnosti pôsobí ako zborový farár v Dunajskej Lužnej. Proti nim sa ozývala hlavne na konvent vyslaná generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová. Samotné predsedníctvo Bratislavského seniorátu (P. Kollár, M. Kováč) nabádalo hlasovať proti navrhnutým uzneseniam, takže v konečnom dôsledku neboli konventom schválené.
Farári hovoria, že existenciu fondu nijako výrazne necítia na výplatách.
Dianie na konvente a neochota zamýšľať sa nad faktickými možnosťami šetrenia a namiesto toho uprednostňovať rozhodnutia v línii so zmýšľaním vedenia cirkvi ukazujú, že zbory budú naďalej čeliť vyciciavaniu aj posledných úspor. Pritom zrušenie dištriktov, z hľadiska fungovania cirkvi nadbytočného stupňa správy, by do rozpočtu ECAV ročne prinieslo 1,2 milióna eur. Ide o úsporu, ktorá by zhruba pokryla všetky peniaze, ktoré musia dokopy zbory platiť do Fondu finančného zabezpečenia. Fond, v cirkvi nazývaný výpalné, by tak pokojne mohol zaniknúť a mnohým zborom by sa takpovediac ľahšie dýchalo a mohli by si plánovať investície do misijnej činnosti či zveľaďovania majetku. „Viem o mnohých zboroch, ktoré už teraz platia do fondu peniaze zo svojich úspor, čo je pre mňa šokujúce. To, čo si ušetrili, aby mali rezervu na horšie časy, dnes musia zaplatiť vrchnosti. Pritom farári hovoria, že existenciu fondu nijako výrazne necítia na výplatách,“ povedal Lutherusu jeden z oslovených laických funkcionárov cirkvi. Podľa jeho názoru to v krátkom čase povedie k totálnej likvidácii menších a časom aj stredne veľkých cirkevných zborov, pretože ich prostriedky sa vyčerpajú.
Cirkev je rozdelená na bohaté a chudobné zbory a túžbou farárov bude určite skôr bohatý ako chudobný zbor.
Niektorí účastníci konventu sa po jeho skončení vyjadrili, že je skutočným výsmechom, ak prijatie uznesení o zrušení dištriktov a transfere priamo do zborov neodporúča zástupca seniorálneho dozorcu Kováč, ktorý je zároveň zamestnancom generálneho biskupského úradu, kde pôsobí ako archivár. Takisto prítomnosť dozorkyne Vinczeovej podľa nich svedčí o tom, že vedenie chce mať dianie na konventoch pod kontrolou, bez ich drobnohľadu sa nemôže nič udiať a úlohou takto nasadených ľudí je mariť slobodné prijímanie uznesení, ktoré sa im nepozdávajú. „Je to absolútne sebectvo, aké nemá obdobu. Všetkým nám je jasné, že na dištriktoch sa zadebnili farári a ich rodinní príslušníci a nechce sa im opustiť ich teplé miestečká a ísť pracovať do zborov. Preto budú tie zbory radšej likvidovať – nehľadiac na misijný príkaz Pána Ježiša. Chcú len pohodlný život, chodiť vyjedať cirkevné zbory na rôzne akcie. Lenže podľa Pánovho príkazu majú zniesť i chudobu a nepohodlie, a to kvôli spáse ľudí,“ prízvukuje farár, ktorý si z obavy z následkov svojej kritiky prial ostať v anonymite. Dodal, že generálny biskupský úrad má štedro platenú tlačovú tajomníčku aj riaditeľa či ekonóma, ale pre médiá a rôzne portály sa vyjadruje archivár Kováč, a to k takým záležitostiam, ako je odluka cirkvi od štátu či financovanie škôl a sociálnych zariadení. „Je to nekompetentné a veľmi amatérske,“ zdôraznil. Podľa laických cirkevných funkcionárov je však chybou, že farári kritizujú prístup vedenia len „doma“ a tam, kde je to potrebné, sa neozvú. „Strach má veľké oči, ale farárom nejde o život. Ak by sa takto správal Pán Ježiš alebo Luther, nemali by ani túto cirkev, ani svoje farárske povolanie, z ktorého žijú,“ podotkol pre redakciu veriaci z Bratislavského seniorátu. Podľa neho, ak sa farári neohradia voči biskupom a farárom, ktorí sa priživujú na zbytočných biskupských úradoch aj z fondu finančného zabezpečenia, a pritom doň nič nevložia, zbory čoskoro ostanú finančne vyčerpané a zaniknú. Cirkev je rozdelená na bohaté a chudobné zbory a túžbou farárov bude určite skôr bohatý ako chudobný zbor. „Túžba po peniazoch a neustála úcta k peniazom sú to, čo v konečnom dôsledku potláča zbožnosť a vedie k nešťastiu. Často hovoríme o tom, že cirkev by mala byť jasnou alternatívou k svetu. Vo svete postavenom na peniazoch je odtiaľto jasné, kde budeme alternatívou,“ dodal bratislavský evanjelik.
Redakcia Lutherusu
Foto: evanjelici.sk
