Neexspirovali sľuby ale zdravý rozum
Manželka z času načas otvorí veľký šuplík s liekmi a začne ich preberať, skúmavo otáčať a niečo úpenlivo hľadať. Keď ju nájdem takto zaujatú nad celou našou zbierkou liekov, za niekoľko rokov slušne vybudovanou, preľaknem sa, či má nejaký zdravotný problém a hľadá ten správny liek. Ona s úsmevom odpovie, že triedi staré lieky, aby vyhodila tie exspirované a mohla ich nahradiť novými, so zaručene účinným liečivom. Ak sa k tomu primieša naša malá dcéra, nevyhneme sa otázkam, čo to znamená exspirovať. A my začneme dôkladne vysvetľovať, že ten liek je po určitej dobe neúčinný, hoci je ešte nový, zabalený v originálnom balení. Ak chceme mať istotu, aby pri chorobe a ťažkostiach liek dosiahol požadovaný efekt, nesmie liek exspirovať. V prípade, že sa tak stane, nezostáva nič iné, len starý liek zaniesť do lekárne a kúpiť tam nový. Obnovenie lekárničky nám zabezpečí, že tam nájdeme vždy stopercentne účinné liečivo.
Nielen mňa, ale mnoho ďalších, s ktorými som sa rozprával, vyrušila naoko bombastická správa, že v rámci týždňa manželstva si manželské páry obnovili manželské sľuby za asistencie farárov, dokonca i seniora. Prvá naša myšlienka svorne smerovala k otázke, či má manželský sľub, daný v kostole pred Pánom Bohom, nejakú trvanlivosť. Či môže exspirovať, a tak stratiť účinnosť? Absurdná udalosť rozvíjala ďalšie absurdné myšlienky. Má sľub, daný v kostole pred Pánom Bohom, kňazom a svedkami len obmedzenú platnosť a do smrti nie je do smrti, ale len do najbližšieho týždňa manželstiev? A čo s nami, čo sme sa tohto podujatia nezúčastnili? Nemáme už záväzky voči svojim partnerom? Je to návod, ak chce niekto z manželstva „vycúvať“, neprísť si sľub obnoviť, a tak stratí platnosť? Aký zmysel má akt obnovenia sľubu? Nie je práve toto delenie a kastovanie, z ktorého obviňujú iných? Sú bežní manželia a lepší manželia s obnoveným sľubom? Je zrejmé, dúfam, že aspoň kňazom, že ide o marketingový prvok, aby zúčastnení zažili niečo na vlastnej koži, na vlastné oči. Neviem ako iní, ale ja som bol vychovávaný, že naša cirkev je cirkev Slova a naša viera je zo Slova a Jeho počúvania, nie z ceremónií a zážitkov. Je to náročná viera, lebo sa nedá nahradiť zážitkom a emóciou, ale na druhej strane viera pravá. Len skutočné Božie slovo preniká do špiku kostí, bez vymyslených obradov a rituálov. Ak slovo nepreniká do ľudí, zrejme nie je Božie, ale prázdne, balast zabalený do zbožných rečí. To Slovo má dokonalú moc a nie je potrebné mu pomáhať či nahrádzať ho estrádnymi podujatiami. Manželský sľub nepotrebujeme obnovovať, stačí si ho pripomínať. A pripomínate si ho iste mnohí, nie v týždni manželstva, na organizovanom podujatí, ale najmä ak ste vystavení životnej skúške. Pri každej škriepke s partnerom či horších situáciách si nejeden z nás opakuje „až do smrti“. A potvrdenie tohto sľubu zažívame, keď po skúške vyjde slnko a my cítime svojho partnera po svojom boku. Vtedy si uvedomíte, že to nie je zásluha nás dvoch, nech by sme si sľub opakovali aj trikrát denne trebárs aj v Káne Galilejskej, ale je to zásluha Toho tretieho, ktorého sľuby nikdy neexspirujú – nestratia platnosť ani účinok. Božie lieky sú účinné nielen „do smrti“, ale najmä po nej. Nevymýšľajme daromnosti, ale radšej zvestujme, počúvajme, no najmä žime Slovo toho nebeského Lekára.
Ľubomír Turčan
