Aký je váš názor na protesty, ktoré sa konali 17. novembra na viacerých miestach, hlavne v Bratislave? Čo bolo z vášho pohľadu ich hlavnou pointou a ako vnímate ich konanie v deň, keď si krajina pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu?
Viktor Čop
Protesty konané 17. novembra, v Deň boja za slobodu a demokraciu, v Bratislave a na iných miestach Slovenska považujem za nelegitímne a nelegálne. Jedna vec je právny nárok a iná zase jeho uplatňovanie v praxi. Preto i keby som do istej miery pripustil legitímnosť nároku na protest ako formu prejavu občianskej nespokojnosti, súčasne musím konštatovať, že protest bol nelegálny, realizovaný v rozpore s platnými právnymi predpismi SR a prijatými vládnymi opatreniami súvisiacimi s pandemicky sa šíriacou nákazou COVID-19. Pre prehľadnejšie rozčlenenie a načrtnutie rôznych uhlov pohľadu, ako aj odôvodnenie svojho tvrdenia, sa opriem o známe pravidlo (uvádzam v češtine, lebo mi to lepšie znie): „Kdo, kdy, kde, proč a jak?“
Nie je ťažké uhádnuť, čo ich spája
Tak po prvé: Kto? Na túto otázku je veľmi obťažné jednoznačne a pravdivo odpovedať, lebo išlo o nepovolený protest bez riadneho – oficiálneho organizátora. Dôvod nepovolenia protestu je, predpokladám, známy a je ním vládou vyhlásený núdzový stav (mimochodom Ústavným súdom SR bol potvrdený súlad jeho vyhlásenia – predĺženia so zákonom), ktorý vyslovene zakazuje akékoľvek zhromažďovanie nad 6 osôb mimo jasne definovaných výnimiek. Zrejme z tohto dôvodu sa nikto oficiálne nepriznal ako organizátor protestov. Za domnelých organizátorov a vyzývačov k protestnému zhromaždeniu občanov možno považovať tých, ktorí sa takto mediálne prezentovali, teda politickú stranu SMER-SD reprezentovanú jej predsedom Róbertom Ficom, stranu ĽSNS pod vedením Mariána Kotlebu a bratislavských futbalových chuligánov. Myslím, že nie je potrebné dlho uvažovať nad tým, čo spája tieto tri subjekty bez toho, aby som otváral politické aspekty jednotlivých aktérov. Pre hlbšie pochopenie je však dôležité uviesť, čo stojí za týmito hlavnými aktérmi. V prvom prípade je to štátna správa v rozklade – súdnictvo, prokuratúra a polícia pod vplyvom oligarchov a mafie. Druhý aktér je dlhodobo známy svojou ľudácko-fašistickou orientáciou s nejedným právoplatným rozsudkom pre rôznu násilnú a trestnú činnosť, a v treťom prípade je to sympatia k živelnosti, prejavu moci, stádovosti so sklonom k anarchii. Protestu sa síce zúčastnili aj ľudia, ktorí z rôznych dôvodov a možno aj v súvislosti so vzniknutou situáciou ovplyvnenou pandemickým ochorením COVID-19 nesúhlasia s prijatými vládnymi opatreniami. Ich údel, verím, nie je nikomu ľahostajný. Všetci sme poznačení nemalým stresom, napätím, obavami a, žiaľ, niektorí aj finančne, iní pracovne a pod.
Dátum zvolili zámerne
Po druhé: Kedy? Dátum protestu ani zdanlivo nebol zvolený náhodne. Išlo o jednoznačný zámer „zviezť sa“ na symbolike štátneho sviatku – Dni boja za slobodu a demokraciu, čo malo iniciovať v mnohých zúčastnených i pozorujúcich, že ide o nový protest s týmto obsahom. Že je to podvod na ľuďoch, je zjavné z ostatných faktorov, o ktorých píšem a ešte aj ďalej uvediem. A že to urobili tí, ktorí si 17. november za 30 rokov ani len nevšimli, či tí, ktorí už zo svojej podstaty sú antagonisticky nastavení všetkým ľudským právam a slobodám (okrem tých svojich), a to či už myslím na potomkov komunistického režimu alebo novodobých fašistov, nemožno chápať inak ako úmyselné pošliapanie súčasných demokratických hodnôt a princípov, na ktorých je náš štát od novembra 1989 budovaný.
Po tretie: Kde? Priestor konania protestov pred Úradom vlády a Prezidentským palácom má samozrejme svoju symboliku a nesie v sebe jasný odkaz – „Nesúhlasíme s rozhodnutiami Vlády SR a jej predsedom, nesúhlasíme s postojmi pani prezidentky.“ Dva najvyššie ústavné orgány sú napádané za svoje rozhodnutia a postoje. Treba konštatovať, že legitímnosť ich voľby je jednoznačná a nebola dosiahnutá ani len tesnou väčšinou. Môžeme v demokratickom štáte nesúhlasiť s volenými predstaviteľmi, dokonca máme právo ich aj verejne kritizovať či pozývať k zodpovednosti, no nemôžeme protestovať s cieľom násilím „obsadiť“ prezidentský palác či úrad vlády. Toto sa dialo len za komunistov, keď vo februári ’48 sa podvodným spôsobom, za použitia neprimeraného násilia, ujali vlády a neskôr aj iných zložiek právneho štátu. Nežná revolúcia v novembri ’89 sa uskutočnila mierumilovnými prostriedkami so sviečkami alebo štrngajúcimi kľúčmi v rukách. Dnes po „mierovom“ proteste s delobuchmi a dymovnicami zostali pred úradom vlády svietiť sviečky v tvare hákového kríža. Čo nám aktéri tohto protestu chceli odkázať?
Rozdielne názory v neštandardných časoch
Po štvrté: Prečo? Zdanlivo ako dôvody pre usporiadanie protestného zhromaždenia boli uvedené nesúhlasné postoje s rozhodnutiami vlády v súvislosti s bojom proti pandémii COVID-19. Mohli by sme uvádzať detaily ako „plošné testovanie“, „nezhody v koalícii“ či „zvláštna záľuba premiéra v uverejňovaní príspevkov na internete“ alebo jeho „expresívny slovník“, ale tiež „nezhody na plošnom testovaní medzi prezidentkou a vládou“ a pod. Mohli by sme tiež uvádzať siahodlhé vymenovávania toho, ako to všetko ovplyvňuje ekonomiku a čo viac škodí a pod. Na to sú iní povolaní. To, že žijeme v neštandardnom čase, je každému zrejmé. To, že máme rozdielne názory na to, čo je lepšie a čo efektívnejšie, je tiež neodškriepiteľné. Každý z nás sa cíti byť „teoretickým“ odborníkom a vie, čo treba urobiť. Rozhoduje však legitímne zvolená vláda a jej predstavitelia. Z nášho pohľadu je dôležité sledovať to, aby sa všetko dialo v súlade s platnou legislatívou a s cieľom minimalizovať negatívne dopady tak na úmrtnosť, ako aj na ekonomiku a tiež na mentálne zdravie populácie. Toto všetko by mohli byť dôvody možno aj pre prejav otvorenej nespokojnosti, ale neboli a NIE SÚ!
Tým pravým dôvodom je strach z dôsledkov vládnutia predchádzajúcej vládnej garnitúry, mnohé zadržania vplyvných osôb z radov polície, prokuratúry a súdnictva, mnohé ohrozenia pre vplyvné osoby, o ktorých možno ešte ani netušíme. „Kotlebovci“ sú tiež riadne namočení. Predseda je už neprávoplatne odsúdený a mnohí ďalší čelia žalobám a možno sa otvoria aj kauzy v minulosti zametené pod koberec. Nuž, tieto „živly“ majú strach a obavy a okolo nich všetci, ktorí boli aktívni a napomáhali takémuto konaniu či zakrývaniu rôznej trestnej činnosti.
Násilie a nenávisť
Po piate: Ako? To, prečo si myslím, že dôvody na organizovanie protestných zhromaždení v čase núdzového stavu, nezákonným spôsobom, organizované pokútnymi osobami, nemajú v sebe náboj zlepšovania sveta, v ktorom žijeme, ale práve naopak, prinášajú chaos, rozdelenie, zvyšujú eskaláciu napätia v spoločnosti, vulgarizujú spoločnosť či priamo sa budujú na pošliapavaní práv a slobôd slabších, tých druhých, je práve obsiahnuté vo forme, akou sa tieto protesty dejú. Sú sprevádzané nezákonnými organizačnými praktikami, nikto nenesie zodpovednosť za to, čo sa deje na námestiach. Sú preplnené násilím, vulgarizmami, nadávkami, nenávisťou. Nemajú obsah, sú duchovne prázdne. Ich jediným odkazom je nenávisť voči Matovičovi, vláde a prezidentke. Ich cieľom nie je vytvorenie lepšej spoločnosti, ale deštrukcia tejto s odkazom na základné ľudské práva a slobody, ku ktorým sa na plné hrdlá hlásia. Že nerešpektujú práva a slobody iných, že vedome porušujú zákony a nariadenia vlády v takto zložitej nielen národne, ale celosvetovo rozšírenej pandemickej situácii, keď denne umierajú desiatky tisíc ľudí po celom svete? Nevážia si, že práve na Slovensku je táto úmrtnosť na najnižšej miere, že Slovensko má dlhodobo jeden z najlepších výsledkov v boji s pandémiou pri relatívne najprijateľnejšej miere vonkajších obmedzení. Možno nie sme na Slovensku geniálni, ale bojujeme všetci, nielen vláda ale aj armáda, polícia, zdravotníci, mestá a obce, teda verejná správa, zmobilizovali sa dobrovoľníci, aby prispeli v boji s pandémiou. Trpia učitelia, trpia žiaci, trpia rodiny, trpia starí ľudia, trpia športovci, áno, aj športoví fanúšikovia, trpia veriaci, trpia duchovní. Mnohí prichádzajú o prácu. Strata zamestnania znamená stratu príjmu, sú reálne obavy o živobytie a nie som idealista, aby som si neuvedomoval, že mnohí sa ocitnú v skutočne neriešiteľných situáciách.
Z týchto málo argumentov je zrejmé, že protesty zo 17. novembra 2020 nie sú protestami boja za slobodu a demo-
kraciu, nie sú pokračovaním dávno začatého demokratizačného procesu, ale sú v príkrom rozpore, protiklade, pretože nerešpektujú uznesenia a rozhodnutia legitímnych ústavných orgánov štátu, neprinášajú étos lepšieho sveta, nereprezentujú vôľu skutočne poškodených, ale konajú vo svoj prospech so snahou podnecovať k občianskym nepokojom, s cieľom prekryť odhalenia súčasne trestne stíhaných vysokých štátnych a politických aktérov a tiež so snahou o opätovné získanie moci v štáte, aby mohli všetky vyšetrovania, súčasné i prípadné budúce, zmariť a zahladiť stopy po bezprecedentnom rabovaní a devastovaní našej krajiny minimálne v poslednej dekáde 21. storočia.
Svetozár Gavora
Absolútne negatívne. Ako by ste spoločným názvom pomenovali fašistov, komunistov, nekritických rusofilov, futbalových ultras, nacionalistických konšpirátorov popierajúcich od pristátia na Mesiaci po koronavírus snáď všetko a politikov, ktorí sa zrejme oprávnene boja trestného stíhania? Nepriatelia slobody. Protesty organizovali nepriatelia slobody, ktorých cieľom je zmena politického systému z demokratického na autoritársky. V mainstreamových médiách pretriasaná otázka, či všetci tí, ktorí na nich boli, sú tiež fašisti, komunisti…, je preto irelevantná. Myslím, že každý, kto na nich bol a zároveň je politicky príčetný, je podporovateľom tohto cieľa. „Rúškokracia“ bola iba zástupným dôvodom. Protesty mali jednoznačne vyvolať násilný policajný zásah práve 17. novembra, čím by sa dehonestoval jeho odkaz a delegitimizovala naša demokracia. Áno, spôsob politiky a komunikácie Igora Matoviča považujem za neprijateľný aj ja, a pokojne protestovať možno aj proti demokraticky zvolenej vláde. Ale za to, že tu máme pandémiu ani za rúška Matovič nemôže. Akokoľvek je nekompetentný a nepredvídateľný, v čase silnejúcej neistoty podpora nepriateľov slobody krízu a pandémiu iba prehĺbi.
Ján Holčík
Pre občanov Slovenskej republiky platia zákony a nariadenia vlády. Aj vyhlásenie núdzového stavu vzhľadom k pandémii koronavírusu a ochorenia Covid-19. Ten súvisí so zákazom zhromažďovania sa viac ako 6 osôb pre všetkých občanov Slovenska. Stav obmedzovania práv občanov, zhromažďovania a povinného nosenia rúšok vzhľadom k šíreniu nákazy koronavírusom a ohrozovanie zdravia a životov občanov by mal platiť pre všetkých občanov Slovenska. Je preto zarážajúce, že mnohí občania tieto zákonné nariadenia nerešpektovali. Žijeme od novembra 1989 v demokratickej spoločnosti a užívame si slobodu a demokraciu. Ale demokracia je aj o zodpovednosti, nie o anarchii.
Udalosti v Bratislave a iných mestách Slovenska, pri pripomínaní si sviatku 17. novembra ukázali, že v spoločnosti stále pretrváva napätie, ktorého šíriteľom sú niektorí predstavitelia opozície súčasnej vlády. Práve tí, ktorí napriek zákazu zhromažďovania zvolávali občanov na protestné zhromaždenia. Na vlastné oči sme videli zúrivé prejavy nenávisti a povzbudzovanie k rebélii a porušovaniu zákonov. Neuvedomili si, že práve oni môžu byť šíriteľmi nákazy koronavírusu v nekontrolovanej mase davu protestujúcich. Boli to predovšetkým futbaloví anarchisti, fašisti, bývalí komunisti, nespokojní členovia Ficovho SMER-u. Všetci tí, ktorí boli kritickí k zmene demokratických princípov a získaniu slobody a demokracie po novembri 1989. Tí, ktorým nezáleží na budovaní demokratického štátu a spoločnosti.
Igor Iliaš
Masové protesty 17. 11. v Bratislave a v iných mestách sú prirodzeným vyjadrením nespokojnosti občanov s neschopnosťou vlády a jej predsedu pri riadení štátu, s jej protiprávnym konaním, ktoré je v rozpore s Ústavou SR a ľudskými právami. Sú tiež vyjadrením nespokojnosti s pandemickými absurdnosťami typu povinné rúška aj vonku, kde je možnosť šírenia virózy aj podľa vyjadrení samotných hygienikov žiadna, alebo otvorené obchody a zatvorené kostoly či zamknuté cintoríny. Vláda bezprecedentne a neodôvodnene vyhlasuje núdzový stav, obmedzuje základné ľudské práva a slobody, a robí to bez súhlasu parlamentu, nezákonnými nariadeniami vlády a vyhláškami úradu verejného zdravotníctva. Hlavný hygienik, nevolený úradník, ktorého menuje a odvoláva vláda, svojimi vyhláškami bezprecedentne a bez akejkoľvek kontroly škandalózne šikanuje občanov vyhrážaním sa pokutami a núti súkromný sektor robiť to isté s ich vlastnými zamestnancami. Predseda vlády bohorovne poruší povinnú karanténu, ktorú si sám naordinoval, lebo mu vlastný podriadený hlavný hygienik udelil výnimku. Predseda parlamentu si do vládnej limuzíny naloží konkubínu počas vlastnou vládou vydaného zákazu vychádzania. Parlament sa ďalej schádza aj po styku poslancov s pozitívne testovanými osobami, hoci obyčajný občan, ak je označený, musí ostať v domácom väzení 10 dní, úplne zdravý a bez príznakov, hoci by aj mal negatívny test. A nie len občan, ale aj celý pracovný kolektív či trieda, ak sa jedná o žiaka. Parlamentná jedáleň funguje, hoci občania si svoje obedy musia zjesť vonku, alebo zabaliť do plastu. Plošné testovanie je vraj „dobrovoľné“, ale ak sa nezúčastníte, máte biľag „nezodpovedný“ a postih pokutou a domácim väzením.
To mi pripomína nacizmus v Nemecku, aj tam sa nepohodlní sprvu označovali hviezdou. To mi pripomína komunizmus, aj vtedy nebolo zakázané chodiť do kostola, ale kto chodil, mal problém. Kto nedržal líniu, mal problém. Čudujete sa potom hnevu a frustrácii občanov? Čudujete sa tej reakcii, ak predseda vlády, plagiátor a notorický klamár, vidí nepriateľa a osočuje úplne každého, kto sa ho opováži spochybniť či nebodaj kritizovať? Vrátane vedcov, lekárov, ekonómov, opozície, médií, vlastných ministrov či koaličných poslancov? Ak sa tento človek správa arogantne a odkazuje občanom, že ak budú poslušní, dostanú priepustku na slobodu? Ako nejakí zločinci a kriminálnici, odkázaní na milosť panovníka? Na protestoch sa zúčastnili desaťtisíce slušných ľudí, aj napriek vyhrážkam armádou, vrátane ľudí, ktorí prišli v dôsledku nezmyselných opatrení o živobytie, tých nemôžu média odbiť ako fašistov, mafiánov či chuligánov. Som rád, že občania nabrali konečne odvahu povedať dosť vyhrážkam a životu v strachu.
Ivan Mucha
Každý, kto pozorne sleduje, čo sa za posledné mesiace v našej krajine aj v iných krajinách sveta deje, nadobudol presvedčenie o tom, že v spoločnosti to vrie a je len otázkou času, kedy to vybuchne ako časovaná bomba. Nie všetko, čo sa cez najsledovanejšie médiá prezentuje ako stopercentná pravda, pravdou naozaj je. To nám napokon potvrdili aj udalosti zo 17. novembra 2020 v Bratislave, počas ktorých došlo z môjho pohľadu zo strany niektorých médií k hrubej manipulácii verejnej mienky. Ľudia už majú plné zuby planých sľubov, nezmyselných opatrení, zneužívania, podvodov, klamstiev a nespravodlivosti, ktorá sa na nich pácha. Akoby celý svet mal už len jediný problém, ktorým je COVID-19, a zahmlievali či prekrývali sa ním ostatné pálčivé problémy, ktoré sužujú obyvateľov sveta. Prečo zrazu stíchli mimovládne organizácie, ktoré sa tak vehementne zasadzujú za spravodlivosť? Ako to, že vieme nájsť milióny eur na pochybné testovanie a na odmeny pre tých, ktorí ich vykonávajú, zatiaľ čo celková zdravotná starostlivosť, údajne kvôli nedostatku financií, v našej krajine kríva na obe nohy? Ako to, že tridsať rokov po Nežnej revolúcii nám zrazu nevadí, že nás vedú ľudia, ktorí sa hrajú na bohov, ktorým nič nie je sväté a ktorí sa najviac radujú z toho, keď sa ocitnú vo svetle reflektorov, pred televíznymi kamerami alebo na pódiách, kde občanov presviedčajú o tom, že oni sú spasiteľmi sveta? Prečo tu nahlas niekto nepovie, kto sú vlastne migranti prichádzajúci do Európy, odkiaľ majú toľko peňazí a za akým účelom prichádzajú?
Kedysi nám vadilo, že tu mala základne armáda Sovietskeho zväzu a dnes nám nemá vadiť, že tu budú základne amerických vojakov? Prečo máme súhlasiť s vakcínou, za ktorú jej výrobca nechce prevziať žiadnu zodpovednosť? Ako to, že jedine vakcíny zo západných krajín sú tie správne a pokiaľ by niekto nakúpil náhodou nejaké z Ruska, ihneď sa mu vyhrážajú sankciami? Je azda toto sloboda? Za toto ľudia vyšli do ulíc v novembri roku 1989? Každý štát má predsa právo a slobodu na to, aby sa rozhodoval podľa svojej vôle a nie podľa toho, čo mu diktuje niekto iný. Nedovoľme, aby si z nás niekto robil svojich otrokov a chráňme si slobodu, za ktorú mnohí ľudia v dejinách zaplatili svojím životom. Je to vzácna, no zároveň veľmi krehká hodnota, a pokiaľ o ňu prídeme, môže sa nám stať, že jedného dňa sa prebudíme do sveta, v ktorom bude nutné na všetko prikyvovať, pretože v opačnom prípade sa môžeme dostať do väzenia alebo dokonca prísť o hlavu. Som presvedčený, že ľudia, ktorí prišli vyjadriť svoju nevôľu 17. novembra do hlavného mesta našej republiky, neboli len samí extrémisti alebo fašisti, hulváti, opice či blázni, ako to niektorí komentovali na sociálnych sieťach, v rádiu či televízii, ale boli tam mnohí slušní ľudia, ktorým záleží na našej vlasti, na tom, aby tu vládla solidarita, spravodlivosť a čestnosť, a ktorí sú už zúfalí z toho, kde sme sa to vinou krivých a skorumpovaných charakterov dostali.
Pripravila Martina Kováčiková
a Zuzana Zimániová
