PREŠOV – V Dvorane Starého kolégia v Prešove sa 4. júla konal konvent Východného dištriktu s účasťou 38 delegátov. Podľa publikovaných informácií na ňom vystúpil i súčasný tajomník biskupa Východného dištriktu Marek Cingeľ, ktorý reagoval na medializované informácie z minulosti, keď sa verejnosť dozvedela o jeho podiele na kauze Sigord. Svojimi tvrdeniami na konvente však hrubo zavádzal.
Uviedol totiž, že sa podľa vlastného názoru mal stať „čiernym Petrom“ v rukách Lutherusu a Asociácie slobodných zborov s tým, že redakcia Lutherusu ho vykreslila ako podvodníka odsúdeného orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa neho ide o tvrdenie, ktoré spĺňa všetky predpoklady na súdnu dohru.
Cingeľ sa týmito slovami zrejme snažil zahmlievať skutočnú pravdu. V roku 2014 bol totiž skutočne vyšetrovaný v rámci podvodu, ktorý sa udial pri rekonštrukcii cirkevného zariadenia na Sigorde. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Prešov k tejto kauze viedol spis s číslom ORP-117/3-VYS-PO-2014. Celá vec mala po vyšetrovaní aj súdnu dohru, keď Okresný súd v Bardejove v konaní 5c 299/2015-48 a 5C/299/2015-51 vyniesol verdikt, podľa ktorého mali žalovaní – medzi nimi aj Marek Cingeľ – zaplatiť sumu 4 873 eur a trovy konania 292 eur. Teda nahradiť škodu.
Tajomník biskupa VD sa tak zrejme snaží po rokoch devalvovať vážnosť kauzy, ktorej bol účastný a očistiť svoje meno v domnienke, že na podvod na Sigorde sa už v cirkvi zabudlo. Bol to pritom práve Cingeľ, ktorý ešte v rozhovore pre Evanjelický posol k Sigordu povedal: „V prvom rade chcem vyjadriť svoje poľutovanie, že sa predmetný spor ťahá pár rokov, avšak nie mojou vinou. Vo veci neoprávneného obohatenia sa finančnej čiastky určenej nášmu ŠZS na rekonštrukciu nášho ÚZ Helianthus na Sigorde z nemeckých finančných zdrojov vo výške 4 873,16 eur som bol vypočúvaný vyšetrovateľom OR PZ v Prešove a od prvého momentu som uviedol skutočnosť, že na prosbu môjho švagra Slavomíra Sokola v presvedčení, že mu tým pomôžem v situácii jeho existenčných zápasov, som zriadil bankový účet v Mbank na moje meno a dal mu plnú dispozíciu účtu s tým, že som bankový účet a pohyby na ňom nekontroloval, ani o nich nič nevedel. Uvedomujem si dnes, že som urobil veľkú chybu, vystavil sa tým mnohým rizikám, vystavil rizikám aj iných ľudí a dnes to ľutujem a bohužiaľ musím znášať trpké následky môjho nerozvážneho konania.“ Potvrdil tiež, že skutočne existuje súdny verdikt, keď uviedol: „Došlo k ďalšiemu súdnemu sporu, kde Okresný súd v Bardejove nariadil mojej sestre ako majiteľke firmy a mne ako majiteľovi účtu dlžnú sumu uhradiť, čo samozrejme musíme urobiť.“ Je preto otázne, akú súdnu dohru si M. Cingeľ v súvislosti s publikovanými informáciami predstavuje, keďže všetky boli podložené súdnymi a policajnými dokumentami a napokon i jeho vlastnými potvrdzujúcimi vyjadreniami.
Na pripomenutie, čo sa vlastne v kauze Sigord stalo: Nemeckí partneri v súvislosti so Sigordom poskytli nenávratnu podporu v dvoch projektoch: cirkevnému zboru Prešov, ktorý si na SIGORDE plánoval zriadiť Domov sociálnych služieb vo výške 8 000 € a účelovému zariadeniu Heliantus – SIGORD na dovybavenie zariadenia vo výške 5 403 €. Účelové zariadenie Heliantus – Sigord malo právnu subjektivitu a podľa vtedy platného štatútu toto účelové zariadenie spravovala Správna rada. 11. júla 2010 bol za člena správnej rady na seniorálnom konvente zvolený Slavomír Sokol (švagor farára Marka Cingeľa), ktorý bol následne menovaný za predsedu správnej rady. Finančné prostriedky zo zahraničia GBÚ uvoľňovalo zásadne až po vykonaní prác a predložení faktúr. Prostriedky sa posielali na účet prijímateľa zahraničnej pomoci, ak uvedenú faktúru tento už preplatil (čo musí dokázať kópiou bankového výpisu) alebo na účet dodávateľa, ak prijímateľ podpory o to GBÚ požiadal, pretože nemal dostatok vlastných zdrojov náklady prefinancovať. Tým sa GBÚ v minulosti bránil zneužitiu pomoci na iný účel ako bolo určené.
„Faktúru na preplatenie za údajne vykonané práce zaslal na GBÚ predseda správnej rady Slavomír Sokol (25. júna 2012) a on dal aj pokyn (26. júna 2012), aby táto čiastka bola uhradená priamo dodávateľovi prác. Že dodávateľom prác bola firma Alena Sokolová SAS profi trade, ktorá patrí manželke predsedu správnej rady Heliantus-SIGORD, nebolo už vecou GBÚ, ale správnej rady Heliantus – SIGORD, ktorej členmi bol vtedy aj senior a seniorálny dozorca. Toto je ukážka konfliktu záujmov, keď cirkevná organizácia „prihrávala“ kšeft súkromnej firme manželky predsedu jej správnej rady. To sa jednoducho nemalo stať! Nie je to však vina GBÚ. To že číslo účtu uvedené na faktúre nepatrí firme, ktorá práce mala vykonať, ale bratovi farárovi Cingeľovi, sa GBÚ dozvedel až v procese vyšetrovania štátnymi orgánmi. Pre GBÚ bolo rozhodujúce, že predseda správnej rady SIGORDU odsúhlasil vykonanie prác podľa faktúry a dal pokyn na jej uhradenie na účet, ktorý bol na faktúre uvedený. ECAV má dnes právoplatný rozsudok súdu a „povinní“ musia peniaze vrátiť na účet GBÚ,“ vysvetlil v čase prevalenia sa kauzy vtedajší riaditeľ generálneho biskupského úradu Dušan Vagaský. M. Cingeľ peniaze napokon vrátil – až po medializácii v Evanjelickom posle v predchádzajúcom zložení redakcie. Jeho snaha vytvoriť dojem, že je médiami očierňovaný a mohol by sa s nimi súdiť, tak v kontexte prezentovaných faktov vyznieva prinajmenšom ako pokus o manipuláciu evanjelickej verejnosti.
Redakcia Lutherus
(foto https://vdecav.sk/?p=4393)
