Takmer každý deň v roku je vyhlásený za svetový deň niečoho. Okrem najviac známeho dňa žien, matiek, zeme a dnes už aj otcov, si nájdu svoj deň v roku aj učitelia, diabetici, meteorológovia, no dokonca i tulene, toalety, ľaváci a mnoho ďalších. No ja by som pridal, aspoň v rámci našej cirkvi, jeden špeciálny deň – a to deň babiek.
V tomto prípade nemyslím na naše staré mamy, aj tie by si iste zaslúžili svoj deň, lebo aj tie najjednoduchšie a najbežnejšie veci chutia najlepšie u nich. Nielen babkine buchty, ale ja si pamätám, že nebolo lepšieho jedla, ako keď mi moja starká natrela obyčajný chlieb bravčovou masťou a posypala cukrom. Nikdy a nikde inde by som si túto „špecialitu“ asi nedal, ale pri starej mame to malo hodnotu najlepšieho jedla tej najlepšej a najdrahšej reštaurácie ovenčenej všetkými michelinskými hviezdami – čo je v gastronómii najvyšší znak kvality. Jednoducho, kúzlo starých mám dokáže robiť aj z tých najobyčajnejších vecí niečo mimoriadne a nenahraditeľné.
No rozprávanie o starých mamách nechám na inokedy, dnes mám na mysli „cirkevné babky“. Neviem, kto tento pojem do našej cirkvi zaviedol, no súčasný biskup ich veľmi často spomína. Ja si pamätám len na to, že sa začal používať v čase, keď sme v cirkevných novinách začali písať neprikrášlenú pravdu. Vtedy začali mať niektorí duchovní strach – a babky, lebo veď len oni sú čitateľkami týchto novín. Začalo sa to priostrovať, až tento pojem získal negatívny až pejoratívny význam. Bola to výrazná skupina v cirkvi, ktorej však nedávali všetky práva, lebo oni sú staré, ničomu nerozumejú, a tak ich ničím, čo sa deje v cirkvi, ani nezaťažujme. Oni mali jediné právo: prísť do kostola a oferovať aj posledné euro, čo ušetrili z dôchodku – takého nízkeho, že bežný človek by z toho neprežil. No pre mnohých duchovných bolo to posledné euro dobré na to, aby namiesto hlavného poslania cirkvi – zvestovať Božie slovo po celom svete, napĺňali neraz len svoje rozmary. Majú právo dať, ale už nemajú právo pýtať sa, čo sa s tým eurom, cirkvou deje.
Súčasný biskup sa na viacerých miestach posťažoval, ako mu tieto „babky“ znepríjemňujú život, keď si dovolia mu zatelefonovať a niečo sa ho pýtať, či dokonca si dovolia mu niečo vyčítať. Naposledy tak bolo pred redaktorkou denníka SME, kde vlastne priznal, že ako biskup začal konať voči homosexuálnej agende infiltrujúcej sa do našej cirkvi len preto, lebo mu nejaká babka zatelefonovala a vynadala mu. Na druhej strane, práve od nich očakáva, že cez nové financovanie, ktoré chce zaviesť, mu zaplatia úradníkov a aj časť jeho platu.
Veľmi ma bolí, keď z úst biskupa zaznievajú znevažujúce slová na kohokoľvek, no asi najviac, keď znevažuje vás, babky. Musím sa vás zastať a povedať, že pre mňa ste veľmi vzácne ženy. Cez vás najčastejšie prijímajú vieru naše deti, vnúčatá. Vy strážite vieru našich predkov, aby sa z bohoslužieb nestal kabaret. Vy strážite našich duchovných, dokonca aj biskupov, aby sa neodkláňali od augsburského vierovyznania. Vám sa podarilo to, čo sa nepodarilo nám, časti duchovných, funkcionárom a predstaviteľom cirkvi – podnietiť biskupa, aby si robil svoju robotu. Za to všetko sa vám chcem zo srdca poďakovať. Vy ste podržali túto cirkev v čase komunizmu, keď ju zradili mnohí farári. Podržte našu cirkev aj dnes. Telefonujte biskupovi, hovorte, že sa vám nepáči, kam naša cirkev smeruje. Naša cirkev vás potrebuje, rovnako všetkých, ktorým nie je jedno, čo sa tu deje. Ďakujem vám za to.
Ľubomír Turčan
