Diskusia o novelizácii cirkevnej Ústavy na pôde Slovenskej evanjelickej jednoty (3. časť)
V Lutheruse č. 14/2021 som v príspevku „Kríza v štáte, kríza v cirkvi…“ naznačil potrebnú zmenu Ústavy ECAV. Slovenská evanjelická jednota (SEJ) chce s láskavým dovolením redakcie Lutherus na jej stránkach vyvolať celocirkevnú diskusiu, na základe ktorej by mali vzniknúť námety a podklady pre sformovanie novej cirkevnej Ústavy ECAV. Ako bývalý generálny dozorca cirkvi (1994 – 2006) ďalej sledujem jej dianie a neteší ma jej postupný úpadok. Zmeny sú bezpodmienečne potrebné!
Princípy zmeny sme načrtli v zrušení 4-stupňového riadenia, zrušení dištriktov na trojstupňové riadenie: cirkevný zbor – seniorát – vedenie cirkvi, zrušením parity duchovní – neordinovaní, zavedením optimálneho pomeru na základe kompetencií vyjadrujúcich odraz vedomostí v 21. storočí, a zvýraznení oddelenej „služby“ v cirkvi. Prečo? Preto, lebo sústavný úpadok cirkvi a strata vplyvu v slovenskej spoločnosti, pričom dnešná Ústava ECAV a v nej zakotvená organizácia cirkvi nezaručuje v 21. storočí jej ďalšie prežitie. V 1. časti v Lutheruse č. 15/2021 predseda SEJ brat Peter Bzdúch uverejnil výzvu SEJ na diskusiu a brat Ondrej Mrlian v úvahe v Lutheruse č. 16/2021 podnet a pozvanie k diskusii na túto tému.
Cirkev kedysi
Prvá Ústava ECAV z roku 1921 bola sformovaná zo skutočnosti vzniku 1. Československej republiky a rozpadu cirkvi a jej organizácie v Uhorsku. Vychádzala z reálnej skutočnosti nízkej vzdelanosti obyvateľstva Slovenska, keď vzdelanosť v cirkvi predstavovalo najmä duchovenstvo, lekári a učiteľský stav. Evanjelickú cirkev a. v. reprezentovali dve osobnosti: biskupi Jur Janoška a Samuel Zoch. Na základe ich regionálnej pôsobnosti organizačne rozdelili cirkev na dva dištrikty, západný a východný. Na celocirkevnej úrovni ich zastrešovali generálny konvent a generálne presbyterstvo. Tento stav trvá dodnes, už sto rokov! Ukázalo sa, že po novembri 1989 a opätovnom nadobudnutí náboženskej slobody sme túto archaickú štruktúru administratívne zbyrokratizovali. Na všetkých úrovniach, ale najmä na úrovni dištriktov a generálnej cirkvi. Vybudovali sme veľké a pre cirkev nepotrebné administratívne celky, ktoré zamestnávajú ako úradníkov, tak aj duchovných. Ukázalo sa, že v dynamizujúcej spoločnosti je 4-stupńové riadenie: cirkevný zbor – seniorát – dištrikt – generálna cirkev už archaické, neefektívne a nepotrebné. Navrhujeme vypustiť z riadiaceho článku „dištrikt“, ktorého zrušením sa riadiaca práca zdynamizuje, zefektívni, finančne zlepší ušetrením približne 800 000 eur ročne a uvoľní z administrovania 5 až 7 duchovných pre misijnú prácu v cirkvi.
Úpadok cirkvi a zodpovednosť
Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že za úpadok našej cirkvi v posledných dekádach nesie zodpovednosť v prvom rade naše duchovenstvo. Nenadviazalo na historické pôsobenie svojich predchodcov, ktorí sa významne zapísali nielen do dejín cirkvi, ale aj do dejín slovenskej spoločnosti. Čo chýba dnešnej generácii nášho duchovenstva? V prvom rade dôsledné vykonávanie „služby“ a povolania duchovného, na ktoré dostali adekvátne vzdelanie. Všeobecne nemajú dostatočnú empatiu k svojim cirkevníkom. V rozhodovaní zneužívajú svoje paritné zastúpenie v grémiách cirkvi pri rozhodovaní o závažných otázkach, na ktoré nemajú vedomosti a odbornú kvalifikáciu. Mnohé ich nekvalifikované rozhodnutia zapríčinili veľké hospodárke a finančné straty a významne poškodili cirkev a jej obraz v spoločnosti. Ako príklad uvediem zámer reštrukturalizácie cirkvi, na ktorú som upozornil ešte v roku 1996, a ktorú duchovenstvo sabotuje napriek uzneseniam synody dodnes – 25 rokov. Aj zriadenie fondu ECAV pre zabezpečenie finančných zdrojov cirkvi, ktoré mohli dlhodobo vyriešiť financovanie projektov a platy duchovných! Nekompetentnosťou zapríčinili obrovské škody a straty reštituovaného majetku cirkvi Aj preto je potrebné zrušiť dnešnú paritu ordinovaní a neordinovaní 1:1, ktorá v dnešnej dobe nevyjadruje odraz ich vedomostí 21. storočia. Preto mnohí vzdelaní neordinovaní, ktorí mali záujem svojou odbornosťou prispieť k zlepšeniu chodu a správy cirkvi rezignujú, strácajú záujem o prácu v cirkevnom zbore a z cirkvi dokonca aj odchádzajú.
Farári dnes nepochopili svoju úlohu
Všetko je to zapríčinené aj nepochopením „služby“ duchovenstva. Ich jedinou povinnosťou je starať sa o duchovný život v podmienkach dnešnej doby. Na to majú odborné teologické vzdelanie, ktoré by mali uplatňovať pri práci v cirkevnom zbore, pri práci s mládežou. Duchovenstvo na Slovensku predstavuje 0,17 percent z členov hlásiacich sa k Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Sú nami povolávaní a volení do „služby“ do cirkevných zborov, aby nám zvestovali slovo Božie. Nie sú nám nadradení, aby nás riadili a zasahovali do riadenia cirkevných zborov a cirkvi! Naši dnešní duchovní sú „neviditeľní“ v slovenskej spoločnosti. V minulosti viacerí duchovní boli významnými básnikmi, spisovateľmi a organizátormi evanjelických podujatí v slovenskej spoločnosti. Dnes venujú viac času zbytočnému administrovaniu, viacerí rezignovali aj na aktívnu prácu, sú zastrašovaní príkazmi dnešného vedenia a nútení aplikovať nástroje „dobrej praxe“, tej archaickej…
V návrhu novej Ústavy ECAV musí byť zadefinované nie len rozdelenie a kompetencie výkonu „služby“ pre duchovných a neordinovaných. V prvom rade je potrebné si zadefinovať otázku: „Ježiš Kristus je jediná konceptuálna moc“, ktorá predložila svetu koncept života, časnosti a večnosti. Na túto otázku pozývame do diskusie aj bratov a sestry z radov duchovenstva, ktoré by malo byť základnou myšlienkou pri tvorbe novej Ústavy ECAV.
Ján Holčík, čestný predseda SEJ a bývalý generálny dozorca ECAV
Foto: Historický atlas ECAV na Slovensku
