Milé naše redaktorky, musím sa Vám posťažovať, lebo už sa nemôžem pozerať na to, ako v našej cirkvi už hádam všetci rozum potratili a veľmi rýchlo zabudli, čí sú a prečo sa evanjelikmi menujú. Ten odklon od evanjelického k tomu na Slovensku väčšinovému je už taký okatý a verejne viditeľný, a predsa sa všetci tvária, ako keby sa nič nedialo. Čakala by som, že to postaví na nohy všetkých evanjelických farárov ale aj dozorcov, kurátorov a presbyterov a ak nie všetkých, tak aspoň polovicu. A nič.
Len za posledné dni. Generálny biskup opäť slúžil bohoslužby v katolíckej kaplnke televízie LUX aj so všetkými artefaktmi katolíckeho rítu, dokonca aj so zvláštnym prekrytím Kristovho tela na kovovom krížiku na katolíckom oltári. Veď nemám nič proti katolíkom, máme ich dosť v rodine a veľmi dobre vychádzame, no už aj oni sa pozastavujú, že je to divné, čo sa to v tej našej cirkvi deje. U susedy na stole som videla nové číslo Evanjelického posla, lebo ja už taký bezduchý plátok nekupujem, a na druhej strane pri príhovore Eľka a Brozmana veľká fotka s krížom, na ktorom je prehodená plachta. Toto je typický katolícky symbol vzkrieseného Krista. Bola to náhoda, alebo zámer, že práve takáto fotka bola pri vyhlásení predsedníctva našej cirkvi? Nuž, akého ducha sú títo ľudia, už asi všetci vedia, a kam nás ťahajú. Väčšie sklamanie som mala pri sledovaní evanjelických služieb Božích z Petržalky. Z Petržalky mali byť, tak to bolo v programe, ale nebol to ten nový kostol, ktorý staval pán biskup Klátik. Neskôr som sa dozvedela, že je to filiálny kostol v Rusovciach. To by nevadilo, ak nebol zámer vysielania odtiaľ len ten, aby nemuseli spomenúť staviteľa nového petržalského kostola pána biskupa Klátika. Najviac mi však vadil oltárny stôl postavený pred pôvodný oltár. Presne ako v katolíckych kostoloch, keď po druhom vatikánskom koncile sa museli stavať nové oltáre, aby boli katolícki kňazi obrátení k ľuďom. Načo to tam bolo? A pri ňom pobiehal pán farár Kolesár a v prvej lavici sedela bez luteráka jeho manželka, ktorá je dcéra pána farára Veselého. No musela som si pomyslieť, že pán farár Veselý sa musí v hrobe obracať, keď jeho zať takéto niečo robí. Pamätám sa, že pán farár Veselý nezniesol nič, čo by sa na katolícke obrady podobalo a jeho vlastná rodina to priamo v televíznom vysielaní predvádza. Ani len na kazateľnicu nešiel, len pred tým „obetným stolom“ stál.
Ľudia dobrí, zastavte tento odklon od všetkého, čo naši predkovia vlastnou krvou chránili a opatrovali a dnes už ani farárskym potomkom nie je nič sväté. Je to ozaj Boží trest, ktorý musíme prijať? Či znamenia posledných dní, po ktorých príde Pán Ježiš súdiť živých aj mŕtvych? Pamätajme, že tomu súdu sa nik nevyhne a bude sa musieť zodpovedať za svoje konanie. Aj páni farári, aj dozorcovia, aj presbyteri. No ale aj my veriaci. Žime tak, napomínajme všetkých tak, aby sme pred Najvyšším Sudcom aj obstáli.
Čitateľka zo Šváboviec
