Evanjelická cirkev a. v. v minulosti zohrala v dejinách nášho národa výrazne pozitívnu úlohu. Vyšli z nej veľké osobnosti, na ktoré je náš národ hrdý a ani dnes na ne nezabúda. Lenže časy sa zmenili a ECAV sa dnes zviera v kŕčoch, je nedôveryhodná, upadajúca a ťažko rozdelená. Mnohí, zdôrazňujem mnohí evanjelici sa za ňu a jej dnešných predstaviteľov hanbia, nestíhajú sa čudovať nad životom, poriadkami a bezprávím v ECAV.
Na to sa nedá zabudnúť
Sme svedkami volania po náprave a tento hlas mohutnie. Do tohto stavu prišla správa ako blesk z jasného neba, že Ján Brozman, podvodne zvolený generálny dozorca ECAV, odstúpil. Čo na to povedať?
Spomínaný brat hovoril, že v našej cirkvi našiel Spasiteľa. Rozhodne si neosobujem právo byť sudcom, to patrí niekomu inému. Na základe faktov a osobných skúseností, žiaľ, musím vydať iné svedectvo. Všetci máme svoje pády, nedokonalosti, poklesky. Aj ja. No to, čo v našej cirkvi robil brat Brozman, na to sa nedá len tak zabudnúť. Som presvedčený, že ten, kto našiel Spasiteľa, takto konať nemôže. Ján Brozman bol dve funkčné obdobia (12 rokov) dozorcom VD, teraz vyše dvoch rokov nelegitímne zvoleným generálnym dozorcom ECAV. Vo všetkých voľbách zatajil, a to opakovane, že pre autohaváriu, kde zahynuli dvaja jeho kamaráti, bol odsúdený a na slobodu sa dostal na základe amnestie. Vo voľbách sa rafinovane vyhol údaju, že bol odsúdený. Podvádzal a tajil. To evanjelická verejnosť nevedela, zostala zdesená z tohto klamstva.
Havária sa samozrejme môže stať každému. Klamať a podvádzať sa však nesmie, je to hriech, oklamať cirkev. Počas celého obdobia chránil Reformatu, s. r. o. i hanebné nakladanie s majetkom Beckovská Vieska v réžii bratov Daniša a br. farára Mlynára. Robil všetko pre to, aby v cirkvi počas predošlého predsedníctva nastali iné poriadky. Bol jedným z iniciátorov vydávania smutne známych Reformačných listov, jedným zo zakladateľov H.E.L.P. aj Evanjelickej jednoty.
Zostáva ešte hluchoslepý generálny biskup
Slovenská evanjelická jednota mu nestačila, nestal sa totiž jej predsedom a ona (SEJ) rozhodne nebola ochotná robiť v cirkvi špinavú prácu. Jej ide o obrodu a obnovu cirkvi, všetka česť. Preto založil druhú Evanjelickú jednotu a tak máme vlastne dve – i keď tá Brozmanova veľa vody nenamútila. Zato Reformačné listy sa stali hlasnou trúbou v cirkvi na šírenie klamstiev a podvodov, na prekrúcanie faktov. Okrem iného nevysporiadal svoje členstvo so svojou materskou cirkvou…
To, že jeden z predsedníctva cirkvi odstúpil hovorí veľa, rozhodne nejde o obnovu cirkvi, o tú treba bojovať. Tá je ešte veľmi ďaleko. Zostáva ešte hluchoslepý generálny biskup Eľko. On na lož prikyvoval, zlo nevidel, nepočul, zlo kryl a treba povedať bez okolkov jasne a naplno – klamal. A naši ďalší dvaja biskupi, postihnutí hluchoslepotou, bratia J. Hroboň a P. Mihoč so svojimi dozorcami Ing. L. Pankuchom a Ing. R. Vinczeovou, v záujme zachovania svojej pozície, vôbec nie sú zárukou obnovy, oni vedia s pravdou a statočnosťou dobre obchodovať. Uvoľnený post sa dá ľahko nahradiť. Osobne si myslím, že ľahko nájdu človeka, ktorý „vie, kde je pravda“. Ten človek ju čiastočne už aj pomohol vyniesť na svetlo sveta, ale má chorú chrbticu… Za osobný prospech, obrazne poviem, nie je problém pre neho dobre vyjsť aj s Hitlerom aj so Stalinom, s Brežnevom aj s Gorbačovom. Smutný to vzor pre našich študentov i cirkev.
Čo robiť?
V prvom rade cirkev musí získať dôveru. Musí byť dôveryhodná. Jasne hovorím, nemôže byť pelešou lotrov. Musí dokázať, že to myslí skutočne vážne, že to nie je nejaká farárska či biskupská hra. Že chce byť soľou a svetlom pre náš národ tak ako v minulosti. To sa dá len dodržaním zásady hriech totálne priznať, vyznať a opustiť a sľúbiť nápravu. Ako vyzerá pravé pokánie? Učme sa od Zachea (L 19). S terajšími predstaviteľmi cirkvi to nepôjde. Sú veľkou morálnou záťažou pre ECAV. Ich pôsobenie v ECAV je pre mnohých odpudivé, neprijateľné. Nevideli, nepočuli i keď v cirkvi dochádzalo k závažným pokleskom. Majetok po nemeckých evanjelikoch i majetok po našich predkoch bol nevýhodne zdevastovaný, zneužitý aj nekresťansky „sprivatizovaný“ pred ich očami a to rozhodne nebol skutočný záujem cirkvi. A oni mlčali a mlčia! Za tým príde chudoba, uvidíte. Bola to lúpež storočia. Cirkev, ktorá sa takto správala k dedičstvu po našich otcoch, dôveru nemá, bez vyznania hriechu ju ani nezíska.
Duchovný stav úplne sklamal, česť výnimkám. Nevideli, nepočuli, nezaujímalo ich, čo sa deje. A naši farári chcú niekoho viesť do neba? Rozhľadený evanjelik sa nad tým desí. Je toto vôbec možné? Slepý chce viesť slepého. V uplynulých dňoch ma zaujali niektoré prečítané fakty. Uvediem dva z nich. V knižke čítanie na každý deň s názvom „Smieť žiť pre Krista“ v texte určenom na l. júna 2021 čítame, ako statočných študentov vylučovali z Teologickej fakulty pre ich horlivosť. Nie-
ktorí mlčali, ale boli aj statoční duchovní. Ozvali sa a doplatili na to, no oni takto konať museli. Prečítajte si to. V histórii cirkvi sme mali kladných hrdinov chvála Bohu viac. Aj pre nich a ich pamiatku treba oddeliť zrno od pliev.
Vydávať čierne za biele je tragikomické
Druhým zarážajúcim faktom je článok z časopisu Lutherus č. 22 ročník 3 na strane 25. Autor tu hovorí o udavačovi z čias ŠtB ako o „osobnosti“ ECAV. Cirkevníci dotyčného brata farára – autora článku totiž upozornili ako rozhlasová stanica Devín vydáva čierne za biele, lebo tak to zrejme odporučilo vedenie ECAV (Rádio Devín, Krajina duše, nedeľa 4. 4. 2021 – rozhovor s prof. emerit. biskupom J. Filom.) Nuž len tak pokračujte, bratia vo vedení ECAV, a dávajte nám takéto vzory. Uvedomte si, že tým vyprázdňujete naše kostoly, úžasne škodíte mládeži, cirkvi i dotyčným „osobnostiam“. Vydávať čierne za biele je skutočne tragikomické.
Na záver chcem pripomenúť slová z Listu Židom 11. kap. 30. verš: „Vierou padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní.“ Aj my v zápase o cirkev a jej charakter musíme vidieť nedobytné hradby, musíme ich obchádzať dlhých sedem dní. Sú medzi nimi dni mrazivé i horúce, daždivé i suché, ale treba vydržať. Evanjelici, vzmužte sa! Je to naša morálna povinnosť pravdu hájiť a za pravdu bojovať.
Imrich Lukáč, bývalý generálny
dozorca ECAV na Slovensku
