Nezákonne zvolení funkcionári sa postupne vzdali postov
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Spojenectvo tých, ktorí pred pár rokmi ovládli vydavateľstvo Tranoscius, bolo len účelové a založené na nenávisti a snahe potlačiť slobodu slova. Pakt tých, ktorí si ho ukradli pre seba, sa však pomerne rýchlo rozpadol.
Evanjelici a. v. na Slovensku zrejme nikdy nezabudnú na to, akým spôsobom sa po voľbách vedenia cirkvi preberala moc nad Tranosciom. Mocenský vpád, výmena zámkov, žaloby a súdne spory. V takomto svetle sa predviedli tí, ktorým dlho ležala v žalúdku sloboda slova a dodnes leží – taká, ktorá otvorene a bez príkras pomenovávala problémy a kauzy v cirkvi. Nové vedenie, ktoré na najvyššie cirkevné posty nastúpilo po nedemokratických voľbách, si za jednu z priorít stanovilo umlčanie redakcie Evanjelického posla spod Tatier v pôvodnom zložení redakcie, na ktoré sa pripravovalo aj začatím vydávania vlastných, tzv. Evanjelických novín. Po násilnom prevzatí Tranoscia dokonca stiahli z distribúcie aj vydané číslo Posla, ktoré už bolo na ceste k čitateľom.
Krátko pred nezákonným prevratom – ako to potvrdil aj súd – si vedenie cirkvi na valnom zhromaždení do orgánov Tranoscia dosadilo svojich ľudí. Tí mali zrejme postupne pracovať na propagande v prospech vedenia cirkvi a posilňovaní ich pozícií po nelegitímnych voľbách s tým, aby Posol, ktorý mali konečne v rukách, písal „už len pekne“ a vylepšoval tak imidž Eľka a spol. v očiach evanjelickej verejnosti.
„Naši ľudia“ dosadení do predstavenstva a dozornej rady vydavateľstva však na týchto pozíciách dlho nevydržali. Z funkcie odstúpil podpredseda predstavenstva Tomáš Hyben, ktorý bol iniciátorom arogantného vpádu do Tranoscia za asistencie kľúčovej služby. Podobne agresívne mal vojsť aj do priestorov pošty v Liptovskom Mikuláši, kde sa mal podľa svedkov vyhrážať a stiahol z distribúcie už vydaný Posol. Sledoval tým hlavný cieľ: aby sa čitatelia nedozvedeli o dianí na synode a tiež na valnom zhromaždení Tranoscia, keďže vo vydanom čísle sa nachádzali spravodajsko-publicistické informácie z oboch zasadnutí týchto grémií. Dodnes pritom nikto nevie, kde sa nachádzajú stiahnuté výtlačky novín aj s nalepenými adresami predplatiteľov.
Funkcie v predstavenstve sa zriekol aj cirkevný archivár Martin Kováč. Akciovke to spôsobilo pomerne veľké problémy, keďže vzdanie sa funkcie nebolo overené u notára a nespĺňalo zákonné náležitosti. Tranoscius teda vstúpil do ďalšej veci, ktorá sa musela riešiť na súde. Je pritom obrovským paradoxom, že predseda predstavenstva Jaroslav Pilát je právnik – no v spoločnosti sa dejú kroky, ktoré ju poškodzujú kvôli neznalosti zákona. To, že právnické skúsenosti nemá právnik a predseda spoločnosti zrejme žiadne, a teda nemožno od neho ani právne rady očakávať, potvrdzuje fakt, že namiesto toho, aby Tranoscius odstránil pochybenia, súdil sa a míňal ďalšie peniaze akcionárov na súdny spor spôsobený nekompetentnosťou vedenia vydavateľstva. Následky podľa všetkého neboli nikomu zosobnené a došlo tak k poškodeniu samotnej akciovky a jej akcionárov.
Z orgánov Tranoscia odstúpil aj syn bývalého dištriktuálneho dozorcu ZD – Martin Beňuch. Ten pôsobí ako riaditeľ kúpeľov v Sliači, ktoré sa momentálne chystajú, vďaka podpore exministra Sulíka, rekonštruovať za cca 200 miliónov eur.
Ďalší, ktorý to v Tranosciu nevydržal, je biskup Západného dištriktu Ján Hroboň. Ten sa spolu s Hybenom po prevrate zúčastnil na výmene zámkov na budove vydavateľstva namiesto korektného dialógu o odovzdaní akciovky do rúk novozvolených funkcionárov. „Ukázal tak, že ku kresťanským spôsobom hodným biskupa ECAV na Slovensku má ďaleko,“ myslí si evanjelická verejnosť.
Je otázne, čo je spoločným menovateľom faktu, že väčšina ľudí nezákonne zvolených do riadiacich orgánov Tranoscia (potvrdené súdom, pozn. red.) odtiaľ postupne odišla. Redakciou oslovení ľudia, ktorí sa v minulosti pohybovali v kruhoch blízkych Tranosciu, si myslia, že ľudia blízki Eľkovi vo vydavateľstve zrejme čakali zlaté tehličky na striebornom podnose. „Podľa mňa si mysleli, že v Tranosciu budú veľké peniaze, no pochopili, že aj v minulosti tu ľudia pracovali za veľmi malé mzdy len preto, že šírenie Božieho slova medzi ľud považovali viac za hodnotové poslanie než možnosť dobre platenej práce. Keď zistili, že ich predstavy sa líšia od reality, zbalili kufre a rozhliadajú sa po iných, lukratívnejších postoch,“ vyjadril svoj názor jeden z nich.
Redakcia Lutherusu
Foto: Redakcia Lutherusu
