VARŠAVA/POĽSKO – Prvých deväť farárok bolo vysvätených v najväčšej a najstaršej protestantskej cirkvi v Poľsku, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Minulý rok sa cirkev rozhodla umožniť ženám stať sa farárkami po desaťročiach diskusií a postupného pokroku smerom k zrovnoprávneniu žien a mužov.
„Služba diakoniek v cirkevných zboroch ukázala, že sa nelíšia od mužov,“ povedal biskup cirkvi Jerzy Samiec. „Cirkev dospela k záveru, že Božie povolanie neberie ohľad na pohlavie.“
Deväť nových faráriek – Karina Chwastek, Małgorzata Gaś, Beata Janota, Katarzyna Kowalska, Wiktoria Matloch, Halina Radacz, Katarzyna Rudkowska, Izabela Sikora a Marta Zachraj-Mikołajczyk – bolo vysvätených v sobotu 7. mája v Kostole Najsvätejšej Trojice vo Varšave.
„V minulosti bolo úlohou žien prípravu stolov pri stretnutí veriacich cirkevníkov; varili, obsluhovali a upratovali. Stále robia tieto veci, ale nielen to,“ povedala pre Gazeta Wyborcza jedna z nových farárok, Małgorzata Gaś.
Bolo neslýchané, aby boli ženy členkami cirkevnozborových a diecéznych rád a synod, upozornila Gaś. „Máme veľa vzdelaných a kompetentných veriacich žien, ktoré už neustupujú mužom,“ dodala.
Hoci približne 90 % ľudí žijúcich v Poľsku – jednej z najnábožnejších krajín v Európe – sú rímski katolíci, v krajine má zastúpenie aj oveľa viac kresťanských denominácií, ako aj iných menšinových náboženstiev.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania, ktorá má korene v protestantskej reformácii v 16. storočí, má dnes okolo 60 tisíc členov v 133 cirkevných zborov s takmer 200 duchovnými. Kedysi bola oveľa väčšia, v medzivojnovom Poľsku bolo asi pol milióna veriacich, pred prevratmi, zničením a zmenami hraníc spôsobenými druhou svetovou vojnou.
Približne tri štvrtiny členov cirkvi sa nachádzajú v provincii Sliezsko, ktorá je súčasťou historického regiónu, ktorý bol dlhý čas pod nadvládou Nemecka. Medzi významných poľských luteránov patrí Jerzy Buzek, bývalý predseda vlády a nedávno predseda Európskeho parlamentu, a skokan na lyžiach Adam Małysz.
Diskusia o vysviacke kňaziek v augsburskej cirkvi prebieha už desaťročia, poznamenáva Gazeta Wyborcza. V roku 1963 mohli absolventky teológie prevziať výchovné a pastoračné úlohy, ako aj viesť niektoré bohoslužby.
V roku 1999 mohli byť ženy vysvätené za diakonky, čo znamená, že mohli viesť krsty, sobáše a pohreby. Stále však nemohli viesť cirkevné zbory ako farári.
V roku 2008 cirkevná synodálna teologická a konfesijná komisia dospela k záveru, že pri vysvätení žien za farárky neexistujú žiadne teologické prekážky. V roku 2016 väčšina členov synody hlasovala za to, aby sa to umožnilo, ale nestačilo to na dosiahnutie požadovanej dvojtretinovej hranice.
V tajnom hlasovaní veľká väčšina synodálov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Poľsku schválila vysviacku žien napokon až v roku 2021. Za hlasovalo 45 synodálov, proti bolo len 13. Pred rozhodnutím zástupcovia Synodálneho výboru žien, ktorý požiadal o hlasovanie, premietli film s názvom „Prečo áno?“ s predložením argumentov v prospech toho, aby ženy mohli slúžiť ako farárky.
Za ECAV na Slovensku sa na vysviacke farárok zúčastnili na pozvanie poľskej cirkvi predsedníčka Spoločenstva evanjelických žien ECAV Eva Oslíková a farárka Mária Hroboňová. Ženám odovzdali špeciálny dar, a to tabličky s vyšitou Lutherovou ružou z dielne Milky Fojtíkovej, a pozdravy od zástupcov ECAV na Slovensku, Združenia evanjelických duchovných a Spoločenstva evanjelických žien, ktoré ženy v poľskej cirkvi v ich zápase o rovnoprávnosť sprevádzalo a podporovalo cez osobné priateľstvá a spoločné rozhovory a stretnutia mnoho rokov.
Redakcia Lutherus
Foto: Gazeta Wyborcza
