BRATISLAVA – Tvrdenia biskupov z vyhlásenia k voľbám (Lutherus ho uverejnil v minulom čísle) sú ťažkou demagógiou a omylom. Na margo ich textu to uviedla právnička, ktorá v cirkvi dlhé roky pôsobila v niekoľkých funkciách. Meno z obavy z útokov a osočovania cirkevnými predstaviteľmi nechcela zverejniť.
Biskupi vo svojom vyhlásení konštatujú, že „od úrovne cirkevných zborov až po generálnu cirkev sa uprázdnené miesta cirkevných predstaviteľov a funkcionárov obsadzujú prostredníctvom kandidačných porád, ktorých cieľom je výber osvedčených kandidátov v duchu slov zo Skutkov apoštolov 6, 3: „Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba… osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu.“ Podľa právničky však ide o zásadný omyl, z ktorého biskupov usvedčuje hneď niekoľko skutočností.
Omyly biskupov
V prvom rade podľa jej slov treba, aby biskupi rešpektovali spravodlivú zásadu, uzákonenú v cirkevnom zákone, že rozhodnutia cirkevných orgánov a nižšie cirkevné predpisy (cirkevné zákony, nariadenia, štatúty) musia byť v súlade s vyššími cirkevnými predpismi a tiež v súlade s Písmom svätým vysvetľovaným v duchu Symbolických kníh a nesmú im odporovať. „Uprázdnené miesta cirkevných predstaviteľov a funkcionárov sa obsadzujú nie prostredníctvom kandidačných porád, ale voľbou alebo menovaním, o čom svedčí Cirkevná ústava v mnohých svojich ustanoveniach. Na základe čoho naši biskupi tvrdia, že miesta cirkevných predstaviteľov a funkcionárov sa obsadzujú prostredníctvom kandidačných porád?!“ – pýta sa vo svojom zdôvodnení právnička, pričom zároveň poukazuje na odvolávku biskupov na Skutky apoštolov 6, 3. V citovanom kontexte ju považuje za zneužitie Písma svätého na ospravedlnenie nespravodlivého zostavenia kandidačnej listiny predsedníctvami seniorátov, dištriktov a ústredia ECAV.
Celý text Skutkov apoštolov, týkajúci sa voľby diakonov, totiž znie: „V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní. Dvanásti zvolali teda všetkých učeníkov a povedali: Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch. Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu; my však budeme usilovní na modlitbách a v službe slova. Táto reč sa páčila všetkým a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich. A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili.“
Súčasné voľby generálneho dozorcu neprebiehajú v duchu Biblie
Tu právnička uvádza, že z biblického textu je zrejmé, že „všetci učeníci“ sú všetci pokrstení veriaci (v Jeruzaleme), ktorí tvorili kresťanské spoločenstvo spolu s apoštolmi. Vysvetľuje, že k zvoleniu a ustanoveniu diakonov viedli naasledujúce kroky:
- Apoštoli vyzvali týchto všetkých pokrstených veriacich, aby si vyhliadli spomedzi seba osvedčených mužov, teda samotní apoštoli nenavrhovali učeníkom, koho majú voliť (kandidátov), ponechali to v kompetencii všetkých učeníkov, ktorí sami navrhovali kandidátov, čo spĺňali apoštolmi stanovené kritériá – museli to byť muži osvedčení, plní Ducha a múdrosti.
- Z kandidátov, ktorí spĺňali stanovené kritériá, si potom vyvolili sedem diakonov.
- Po ich zvolení ich postavili pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich (uviedli ich do funkcie).
„Vidíme, že súčasné voľby generálneho dozorcu neprebiehajú v duchu volieb diakonov opísaných v Skutkoch apoštolov tak, ako sa nás usilujú o tom presvedčiť naši biskupi. Kandidátov na funkciu generálneho dozorcu celej Evanjelickej cirkvi si nevyhliadajú členovia celej cirkvi spomedzi seba, ale vyhliadajú ich výlučne členovia kandidačnej porady – predsedníctva seniorátov, dištriktov a ústredia ECAV. Tým je členom Evanjelickej cirkvi upreté právo byť volení, zaručené v čl. 7 Cirkevnej ústavy aj právo predkladať návrhy cirkevným orgánom, zaručené v čl. 7 Cirkevnej ústavy. Pokiaľ si kandidátov do celocirkevnej funkcie (generálneho dozorcu), ktorí spĺňajú zákonné kritériá, nemôžu vyhliadnuť a navrhnúť členovia cirkvi, nemôžu naši biskupi tvrdiť, že výber kandidátov na túto funkciu výlučne členmi kandidačnej porady je v duchu Skutkov apoštolov o voľbách diakonov!“ – zdôrazňuje cirkevná právnička.
S ohľadom na podrobné vysvetlenie je, podľa viacerých duchovných namieste konštatovať, že neordinovaná členka cirkvi týmto dala biskupom, najvyšším ordinovaným funkcionárom ECAV, priamu lekciu z výkladu Biblie, čo by malo byť ich „parketou“. Ukazuje sa, že hodnostári na najvyšších miestach nielenže nedokážu dobre spravovať majetok cirkvi, ale obrovské medzery majú aj v Augsburskom vyznaní a výklade Písma svätého. Analýzou ich vyhlásenia k voľbám je preukázané, že kvôli vieroučným prešľapom nie sú pre evanjelickú verejnosť dôveryhodní z hľadiska výkladu Biblie – a tým pádom si nedokážu plniť ani poslanie, ktoré plynie z biskupskej funkcie. Základné učenie ECAV im musia objasňovať laici. Zdá sa, že pre biskupov je už dôležitejším aspektom neustále vyberanie peňazí zo zborov a hmotné požitky – než spása ľudských duší či vieroučné otázky ako také.
Biskupi nazvali seniorov a dozorcov regionálnymi vodcami
Právnička spochybnila aj ďalšiu pasáž biskupského vyhlásenia, v ktorej podpísaní uvádzajú: „Úlohou kandidačnej porady je na jednej strane skontrolovať všetky zákonné predpoklady ku kandidácii, na strane druhej majú členovia kandidačnej porady právo v hlasovaní rozhodnúť nadpolovičnou väčšinou, kto spomedzi navrhnutých kandidátov postúpi do volieb. Nikde im nie je uložená povinnosť predložiť kandidatúru kohokoľvek, kto sa na nich s takouto požiadavkou obráti. V tom je ich právomoc a kompetencia veľmi silná. Cirkev sa spolieha na to, že práve oni, naši regionálni vodcovia a autority majú toľko múdrosti, prehľadu a skúseností, že dokážu rozpoznať kvalitu kandidatúr a osvojiť si a predložiť skutočne iba tú, s ktorou sú stotožnení.“
Týmto biskupi podľa názoru právničky demagogicky obhajujú to, čo sa v Symbolických knihách odsudzuje: zakazuje sa odlúdiť niečo blížnemu (právo byť volený), i keď by sa to mohlo stať poctivým spôsobom pred svetom, takže by nikto nemohol nikoho obviniť, ani by sa nikto neopovážil nikoho karhať, že sa tak stalo nespravodlivo. Má byť ospravedlnením výhovorka biskupov na to, že aj v minulosti boli voľby podobné?! – položila otázku.
„Vieme, že nie každý právny predpis musí byť aj spravodlivý. Skúmajme, či ustanovenia v súčasnosti platného zákona o voľbách (aj iných CPP) sú v súlade s vyššími predpismi – Cirkevnou ústavou – a základným pravidlom života – Písmom svätým vysvetľovaným v duchu Symbolických kníh, lebo určite nie sú podľa príkladu Písma svätého o voľbách diakonov. Uvidíme, ako nám v tom pomôže múdrosť, prehľad a skúsenosti našich regionálnych vodcov a autorít, o najvyšších nehovoriac. Myslím, že nijako, keď úprimné a kvalifikované snahy o nápravu vyjadrené prostredníctvom SEJ v Otvorenej výzve vyše 2 500 signatárov z vyše 300 cirkevných zborov zostávajú bez odozvy,“ uzavrela právnička.
Redakcia Lutherus
Foto: Redakcia Lutherus
