Pseudosynoda a kognitívna disonancia

Cirkevný zákon č. 15/1994 o rokovacom poriadku vo svojom § 3, ods. 2 hovorí, že zasadnutia synody sú verejné. Zákonodarca pamätal na nutnosť transparentného rozhodovania. Dnes, v čase vyspelých technológií a zúriacej pandémie, by to malo znamenať, že dianie na synode by mal mať možnosť každý evanjelik sledovať z bezpečia svojho domova. Žiaľ, o túto možnosť bola evanjelická verejnosť ukrátená, lebo organizátori nezabezpečili prenos ani záznam z rokovania synodálov. Nikto okrem prítomných tak netuší, ako sa vyjadrovali „jeho“ synodáli, prípadne či hlasovali verejne alebo tajne, a ak tajne, či podporili tento spôsob hlasovania. Keď tu nebola pandémia, nebol problém zúčastniť sa zasadnutí synody aj fyzicky, ale so zreteľom na známe obmedzenia a – prečo to nepriznať – aj strach z nákazy bola fyzická účasť pre mnohých evanjelikov nemožná. Myslím si preto, že zabezpečenie prenosu či záznamu z rokovania bolo „psou“ povinnosťou organizátorov, ak chceli verejnosti ukázať, že ňou nepohŕdajú a majú úctu k nej aj cirkevnými zákonmi daným právam. Žiaľ, túto šancu nevyužili, a tak synoda nebola transparentná; bola to v tomto zmysle len taká pseudosynoda.

Vlastne je otázne, či tú šancu využiť chceli. Či nechceli pred verejnosťou ukryť, čo všetko sa im „podarilo“ schváliť. Dnes, keď dokonca aj štát hľadá spôsoby, ako pomôcť krachujúcim podnikateľom, len aby sa udržalo čo najviac pracovných miest, nelegitímne vedenie našej cirkvi robí pravý opak. Dáva si schvaľovať „finančné zabezpečenie“ cirkvi (naozaj cirkvi?), ktoré bude znamenať zánik mnohých malých a chudobných zborov, a s ním aj výraznejší pokles počtu cirkevníkov, ako to bolo doteraz. Ak niekto koná v zjavnom rozpore s tým, čo si vyžaduje realita, teda v tomto prípade s klesajúcimi príjmami väčšiny obyvateľov, a namiesto snahy šetriť chce vyťahovať ľuďom z vreciek viac peňazí ako za dobrých čias, psychológovia tomu hovoria kognitívna disonancia. Je výsledkom neochoty revidovať svoje vlastné názory a akceptovať realitu, ktorá je s nimi v rozpore. Kognitívna disonancia je svojím spôsobom diagnóza. Asi aj ona mala – okrem snahy vyťahovať nám z vreciek viac peňazí – zostať verejnosti skrytá.

Svetozár Gavora

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!