Neviem, či poznáte knihu Zdeňka Jirotku Saturnin, ktorá baví už niekoľko generácií čitateľov. Ide o príbeh svojského sluhu Saturnina, ktorý svojimi svojráznymi nápadmi spestruje každodenný život. Kniha, ktorá v ankete Českej televízie Kniha môjho srdca vyhrala ako najobľúbenejšia a predbehla aj Nemcovej Babičku, sa dočkala aj sfilmovania. V Čechách je kniha známa takmer ako Švejk a mnohí ju poznajú skoro naspamäť. Bonmoty v duchu anglického humoru sú skutočne brilantné a pripomenú sa mi vždy, keď ja osobne zažívam podobné situácie, a tak sa neubránim smiechu či aspoň drobnému úsmevu.
V danej situácii to neraz vyznieva dosť nepochopiteľne, no pri spomienke na Saturnina sa tomu nedá vyhnúť. Napríklad, keď sa snažím niekomu niečo vysvetliť, pokúšam sa to z každej strany, rôznymi spôsobmi a poslucháč na mňa stále nechápavo pozerá, okamžite sa mi pripomenie Saturnin, ktorý sa snažil niečo vysvetliť Milčovi – synovi pánovej tety Kataríny. Najskôr sa tváril, akoby ho Saturninov prejav nezaujímal, no po chvíľke nevydržal a opýtal sa, či musí vždy robiť toľko rečí. Sluha so stoickou vážnosťou odpovedal: „Inteligentným a rýchlo chápajúcim ľuďom sa môže prihovárať stručne, inokedy však treba použiť celé stohy slov a prirovnaní, kým v poslucháčovej tekvici svitne.“ Neviem, koľko slov je potrebných, aby niektorým, napríklad členom synody, svitlo, čo sa vlastne v cirkvi deje. Boli „dotiahnutí“ do Ružomberka v čase zúriacej epidémie, do červenej oblasti, len aby im dali podpísať bianko šek na milión a pol eur z cirkevných zborov. Všetko bolo podložené grafmi a štatistikami, tak prečo to neschváliť?
Môj principál ma ešte ako začínajúceho kaplána školil, že existujú dva druhy klamstva: 1. klamstvo a 2. štatistiky. Štatistiky sa dajú tak namodelovať, aby nám vyšlo, čo len potrebujeme. A tak keď nové vedenie potrebuje viac peňazí, štatistiky namodelujú, aby ani zvýšený príspevok štátu nestačil na základné platy farárov. Tam sa pridá taký koeficient, tam onaký a máme na svete alarmujúce štatistiky, že bez povinných odvodov zborov nebudú mať farári ani na slanú vodu. Ale prečo „najúžasnejšie“ vedenie cirkvi, aké sme kedy mali – tak to o nich šíri im spriaznená propaganda – počíta s poklesom evanjelikov o 10 %? Veď oni zabezpečia rast, členov bude pribúdať a tým porastie aj transfer zo štátneho rozpočtu. Tak načo potrebujú tie ďalšie milióny od chudobných zborov? Obzvlášť ak vidíme, že sa obklopujú „odborníkmi“ na „ulievanie“ tisícov z verejného majetku a sústreďujú moc v cirkvi do rúk niekoľkých jednotlivcov – šikovnejší dokážu zastávať aj dve vrcholové funkcie súčasne. Čo preberie napríklad synodálov, aby nepodporovali túto privatizáciu cirkvi?
Sluha Saturnin, keď už nevedel vydržať správanie bývalej paničky, bez slova ju vzal na ruky a hodil do fontány, aby sa trocha schladila. A čo u nás? Sú potrebné ešte stohy slov, aby niekomu v tekvici svitlo, alebo činy, na schladenie pánov, ktorí už nevedia čo od dobroty?
Ľubomír Turčan
