Zbory sú tu na platenie, obľúbenci vedenia na využívanie výhod
Vedenie cirkvi umožňuje čerpať platové benefity aj tým, ktorí neprispievajú do fondu
BRATISLAVA – Vedenie cirkvi už druhý rok núti zbory posielať do ústredia vysoké obnosy peňazí s argumentom, že budú použité na platy farárov. Farár zboru, ktorý odmietne zaplatiť, podľa ich kritérií nedostane nič. Nájdu sa však aj duchovní, ktorých vedenie cirkvi protežuje – a napriek tomu, že sa na napĺňaní Fondu finančného zabezpečenia nijako nepodieľajú, peniaze z neho navýšia ich každomesačnú výplatu.
Jedným z nich je podľa všetkého aj kaplán Peter Mozola, ktorého súčasné vedenie cirkvi znova dosadilo na post študentského farára. Pôsobí ako riaditeľ Univerzitného pastoračného centra Mosty. Keďže samotné UPC neodvádza do fondu na farárske výplaty ani cent, je otázne, podľa akého meradla má z neho práve dotyčný duchovný dostávať tzv. nenárokovateľnú zložku. Ak totiž vedenie cirkvi vnucuje cirkevným zborom filozofiu, podľa ktorej sa majú skladať na plat svojho farára, nie je celkom zrejmé, prečo k tomu nemotivuje napríklad aj mladých ľudí, zoskupených v univerzitnom pastoračnom centre.
Cirkevnoprávne predpisy v skratke hovoria, že: Duchovný má nárok na vyplatenie nenárokovateľnej časti mzdy iba v prípade, že príslušná COJ má uhradené všetky splátky do fondu. V zmysle tohto konštatovania by však bolo logické, že nenárokovateľnú zložku platu by nemali dostávať napríklad biskupi, pokiaľ v ich dištrikte nezaplatia všetky cirkevné zbory – teda príslušné COJ patriace do dištriktu. Analogicky by to malo platiť aj v prípade generálneho biskupa a všetkých zborov na Slovensku, ktoré patria do oboch dištriktov.
Realita je však diametrálne odlišná. Biskupi nielenže nie sú ukrátení o peniaze z Fondu finančného zabezpečenia, ale užívajú si aj mnohé štedré požitky navyše. Veriaci si isto spomínajú na nákladné rekonštrukcie biskupských bývaní krátko po nástupe do ich funkcií, kúpu drahých áut a pod. Podľa informácií Lutherus majú ich pôžitky dosahovať sumy okolo 2300 eur. Príkladom nekritického využívania požitkov je predovšetkým rodina biskupa Eľka, ku ktorému sa do biskupskej vily po nástupe do funkcie presťahovali jeho dospelé deti – napriek tomu, že predtým už boli samostatné. Teraz, na úkor cirkvi, žijú papalášskym spôsobom života za peniaze, ktoré do ECAV prúdia od každého člena. Paradox takéhoto konania podčiarkuje tiež fakt, že to boli ľudia okolo Eľka, ktorí v minulosti kričali, že biskupskú vilu treba prenajať sa účelom zisku a jeho predchodca Miloš Klátik sa má s rodinou (a neplnoletými nezaopatrenými deťmi) presťahovať do bytu.
Redakcia Lutherus
