Zbierky, ubytovanie aj duchovná pomoc. Okrem dobrovoľníkov na slovensko-ukrajinskej hranici pomáhajú aj evanjelické a. v. cirkevné zbory a ich členovia. Snažia sa pre utečencov z krajiny postihnutej vojnou zabezpečiť všetko, čo potrebujú. Na ubytovanie Ukrajincov sa už prihlásilo takmer tisíc ľudí, ktorí ponúkajú niekoľko tisíc lôžok. Do pomoci sa zapojil spolu s obcou aj cirkevný zbor v Lubine. O rozhovor sme požiadali evanjelickú a. v. farárku Evu Juríkovú.
Prečo ste sa rozhodli pomôcť utečencom z Ukrajiny?
V prvom rade, keď som sa vo štvrtok 24. 2. dozvedela, že v Ukrajine vypukla vojna a ľudia húfne opúšťajú svoje domovy, uvedomila som si, že týmto ľuďom bude treba akokoľvek pomôcť.
Čo ste urobili?
Na službách Božích som vyhlásila, kto by bol ochotný pomôcť a kto má možnosť poskytnúť ubytovanie ľuďom utekajúcim pred vojnou z Ukrajiny, aby mi dal vedieť.
Zareagoval niekto?
Hneď po službách Božích zareagovali štyri rodiny. Potešilo ma to, ale stále vo mne rezonovala myšlienka, že treba urobiť ešte niečo viac. V nedeľu popoludní som na facebookovej stránke nášho cirkevného zboru zverejnila oznam o humanitárnej pomoci. Zareagovali naši ľudia, ale aj sestra farárka zo Zemianskeho Podhradia, ktorá sa ma spýtala, či by naše dva zbory mohli urobiť humanitárnu zbierku spoločne.
Súhlasili ste?
Moja odpoveď bola: Jasné! Aj sa tak stalo.
Ako konkrétne ste teda Ukrajincom pomohli? Zapojili sa aj veriaci z vašich cirkevných zborov?
Zabezpečili sme odvoz so starostlivo vytriedenou humanitárnou pomocou, ktorá išla priamo na Ukrajinu. Dohodli sme sa s pendlermi, ktorí smerovali na Ukrajinu. Veci sa preložili z auta do auta. Veľké emócie vo mne vyvolali veci, ktoré darovali deti – deťom: hračky, tabuľky na písanie, pastelky, maľovanky, sladkosti… Ale aj ďalšie veci, ktoré priniesli mnohí bratia a sestry z oboch cirkevných zborov – nie z domáceho prebytku (teda že by im to doma zavadzalo a potrebovali sa toho zbaviť), ale nové vankúše, prikrývky, deky… Napriek tomu, že humanitárnu pomoc robila aj obec, rozhodli sme sa, že sa zapojíme aj my dva cirkevné zbory a urobíme svoju zbierku.
A čo sa týka ubytovania?
Čo sa týka ubytovania, to koordinujeme v spolupráci so starostom obce. Obec má kapacitne väčšie možnosti ubytovania. Zatiaľ boli v našej obci ubytované dve rodiny.
Ako vnímate vojnu na Ukrajine? Máte strach?
Žiaci v škole sa ma pýtali: Pani farárka, a na čej strane je v tej vojne Boh? Zostala som v prvom momente touto otázkou zaskočená. Po chvíli som povedala: Myslím si, že ani na jednej. Ale dôležité je, aby sme nepremýšľali, na čej strane je v konflikte Pán Boh, ale na čej strane toho všetkého sme každý z nás. Pán Boh sa teší z každého jedného človeka, ktorý sa mu rozhodne slúžiť. A tu záleží na nás, pre ktorú stranu sa rozhodneme, lebo aj v tejto situácii si môžeme nájsť cestu a ukázať, či sme vernými Božími služobníkmi. O tom, čo znamená byť Božím služobníkom, hovorí sám Pán Ježiš v Matúšovom evanjeliu: „Bol som hladný, dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý a zaodeli ste ma….“ (Mt 25, 35 – 36) Naskytla sa nám príležitosť pomáhať tam, kde je to potrebné. A ak tak urobíme, vtedy budeme na tej správnej strane.
Čo by ste odkázali tým, ktorí s pomocou váhajú?
Chcela by som sa predovšetkým úprimne poďakovať všetkým, ktorí sa do zbierky zapojili. Ďakujem za každý jeden dar, ktorý ste priniesli. Ďakujeme všetkým, ktorí priložili ruku k dielu. A na záver len toľko, že všetky ľudské údely, s ktorými sa denne stretávame, nám pomáhajú lepšie zvládnuť svoj vlastný život. Väčšine ľudí nerobí dobre pozerať sa na to, ako niekto trpí. Tým, že človek zmení utrpenie niekoho iného, pomôže istým spôsobom aj sám sebe. Uvedomme si, že raz by sme mohli aj my utekať pred vojnou a boli by sme šťastní, že na to nie sme sami, že nám niekto pomôže, dá jedlo, šatstvo i strechu nad hlavou, aj keď verím, že také niečo nikdy nebudeme musieť zažiť a že vojna v Ukrajine sa čoskoro skončí.
Martina Kováčiková
