BRATISLAVA – Matica slovenská vydala novú e-publikáciu o spoluzakladateľovi Daniela Minichovi, ktorý bol evanjelickým farárom a mecénom.Kniha je výsledkom vedeckej práce a obsahuje informácie z archívnych materiálov.
Matica slovenská predstavuje vo svojej novej e-publikácii spoluzakladateľa národnej ustanovizne Daniela Minicha. „Evanjelický farár a mecén i osobný priateľ Ľudovíta Štúra sa zaslúžil o vybudovanie a rekonštrukcie škôl a cirkevných budov,“ pripomenul Lukáš Perný zo Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, ktorý knihu zostavil a napísal k nej úvod.
„Napriek tomu, že Minich je takmer neznámou osobnosťou, autori tejto e-knihy Sylvia Hrdlovičová, Martin Kováč, Jozef Schwarz si dali skutočne kus vedeckej práce s archívnymi materiálmi. Prebádali písomnosti, matriky, rukopisy a vytvorili tak prvé ucelené dielo o Danielovi Minichovi,“ uvádza ďalej Perný.
V roku 2023 si verejnosť pripomenula 200. výročie narodenia Daniela Minicha. Jednému zo zakladateľov Matice slovenskej odhalili na začiatku minuloročného novembra na evanjelickej fare v Modre pamätnú tabuľu. Podujatie začalo slávnostnými službami Božími na počesť Daniela Minicha, ktoré slúžila zborová farárka Eva Oslíková aj za účasti dištriktuálneho biskupa Jána Hroboňa. Ten sa vo svojej kázni zameral na odkaz Daniela Minicha: „Vo výroku Daniela Minicha: ‚Usiloval som sa vždy tak chovať, aby sa za života môjho vôbec o mne nehovorilo a rovnako tak ani po mojej smrti‘ vidím rozmer odpútania sa od seba a zamerania na Pána Ježiša – nie ja som dôležitý, to, čo robím, kážem, ako sa prejavujem, ale dôležité je, aby cezo mňa bol viditeľný Pán Ježiš. Nie ja mám byť oslavovaný – Daniel Minich, ako vieme, to neznášal, ale On. A ľudia to videli, rozumeli, prijímali toto svedectvo ako autentické a veľmi radi sa pripojili. Praktický výsledok bol aj ten, že modranský cirkevný zbor prosperoval po každej stránke. Napríklad, vždy sa vyzbieralo viac prostriedkov, ako bolo aktuálne treba.“
Upršané počasie spôsobilo malú zmenu v programe, a tak sa odhalenie pamätnej tabule na budove evanjelickej fary uskutočnilo len prostredníctvom pozdravov hostí v evanjelickom kostole. Prítomným sa prihovoril podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR a Modran Tomáš Taraba, Maticu slovenskú zastupoval správca Maroš Smolec a za mesto Modra sa prihovoril primátor Juraj Petrakovič. Pamätnú tabuľu odhalil biskup Ján Hroboň.
Daniel Minich sa narodil 20. 4. 1823 v Modre ako deviate dieťa kožušníka Andreja Minicha a Zuzany, rodenej Langhofferovej. Do cechu „štúrovcov“ ho priviedla klasická školská príprava tej doby. Študuje na gymnáziu v Modre, pokračuje na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Keď školskí a cirkevní hodnostári 31. 12. 1843 zbavili Ľudovíta Štúra funkcie námestníka profesora Juraja Palkoviča, viacerí študenti sa rozhodli pokračovať v štúdiách a dokončiť ich na lýceu v Levoči. Medzi nimi bol aj Daniel Minich.
Po ukončení teologického štúdia vrátane pobytu na univerzite v Halle v roku 1847, ho už v roku 1848 nájdeme v modranskej slovenskej evanjelickej matrike ako kaplána pri Karolovi Štúrovi, bratovi Ľudovíta. Počas revolučných rokov 1848 – 1849 Daniel Minich je osobne prítomný na dôstojnom pohrebe známych slovenských martýrov Viliama Šuleka a Karola Holubyho.
Keď v roku 1851 Karol Štúr zomrel, na uvoľnené miesto modranského slovenského evanjelického farára bol uvedený práve Daniel. Ľudovít Štúr sa podujal opatrovať deti Karola Štúra a usadil sa v Modre. Tým sa Minichove ideové väzby na „štúrovstvo“, ale i Ľudovíta Štúra ešte viac prehĺbili.
Práve v modranskom čase Ľudovít Štúr napísal Slovanstvo a svet budúcnosti, O národných piesňach a povestiach plemien slovanských, zbierku básní Spevy a piesne. Modranské kroniky tvrdia, že žil v ústraní a stýkal sa najmä so svojimi priateľmi Danielom Lačným, J. Jaromírom Mayerom, Jánom Kalinčiakom a Danielom Minichom.
Daniel Minich sa v roku 1855 oženil, keď si v Starej Turej zobral za manželku Kristínu, dcéru ev. farára Jána Roya a Karolíny Vodičkovej. Mali spolu 4 deti – synov Jána (zomrel ako ročný) a Jozefa Jaroslava a dcéry Máriu a Ľudmilu.
V decembri roku 1855 sa Ľudovít Štúr nešťastne zranil pri poľovačke v modranskom chotári a 15. januára 1856 zomiera. Daniel Minich preukazuje posledné pocty svojmu učiteľovi i priateľovi na pohrebe. Podrobnosti smrti a pohrebu Ľ. Štúra sú relatívne známe, zdôrazňujem nemalý podiel Minicha na formovaní a zachovaní historickej pamäti na nášho velikána. O viac ako 16 rokov neskôr sa pričiní aj o dôstojný náhrobok.
Daniel Minich je neskôr účastný memorandového zhromaždenia v Martine v roku 1861, podieľa sa na príprave vzniku Matice slovenskej. Stáva sa jej zakladajúcim členom pod poradovým číslom 159. Od roku 1864 sa činila Matica slovenská v Modre. Medzi modranskými matičiarmi boli J. J. Mayer (ten bol v rokoch 1870 až 1874 aj jej jednateľom), D. Minich, J. Zigmundík z Pezinka, Peter Jamnický, Daniel Lačný, Ján Izák a ďalší.
Minichovou nosnou matičnou i štúrovskou úlohou sa stávajú aktivity pri formovaní a zachovávaní národnej pamäti na Ľudovíta Štúra. V máji 1872 matičný výbor určil komisiu na výstavbu pomníka Ľudovíta Štúra v zložení Daniel Minich, Ján Jaroslav Majer a Peter Jamnický, ktorí dielo úspešne zavŕšili.
Po smrti manželky Kristíny v roku 1861 sa Minich znovu oženil, ale až o 20 rokov neskôr. V roku 1881 mal v Adamovských Kochanovciach sobáš so slobodnou Františkou, dcérou ev. farára Jána Roya a Karolíny Vodičkovej, teda s mladšou sestrou nebohej Kristíny.
Daniel a Františka nemali deti a do roku 1896 žili v Modre. Potom sa presťahovali do Pezinka, zrejme do domu Danielovho syna Jozefa Jaroslava. Daniel Minich zomrel 17. 3. 1900, jeho druhá manželka Františka Royová skonala 22. 3. 1912. Danielov syn Jozef Jaroslav zomrel 13. 10. 1900 v Adamovských Kochanovciach, pochovaný bol v Pezinku.
R
Foto: Peter Schvantner, Modranské zvesti
