OXFORD – Približne stodvadsať zástupcov cirkví západných, východných a severských regiónov sa zišlo 20. – 24. marca na Mansfield College v Oxforde na prípravnom stretnutí pred 13. valným zhromaždením Svetového luteránskeho zväzu. ktoré je naplánované od 13. do 19. septembra v poľskom Krakove. V kontexte klesajúceho členstva v cirkvi v celej Európe delegáti hovorili o obrovských výzvach, ktorým čelia, aby zostali relevantní, nádejní a reagovali na duchovné potreby ľudí. Evanjelickú cirkev na Slovensku zastupovali generálny biskup ECAV Ivan Eľko, za mladých delegátov Patrícia Sára Šimková a ako člen Výboru SLZ Miloš Klátik.
Svetový luteránsky zväz (LWF) bol založený v roku 1947 ako „mierový projekt“, ktorý spojil cirkvi v krajinách, ktoré predtým „stáli na opačných stranách frontovej línie“. V prejave na prvom regionálnom prípravnom stretnutí v Európe, kde nový konflikt rozdúchal najhoršiu utečeneckú krízu od 2. svetovej vojny, generálna tajomníčka SLZ Anne Burghardtová hovorila o dnešnej úlohe organizácie a o príprave na septembrové 13. zhromaždenie v Poľsku.
Vo svojom posolstve delegátom z východného, západného a nordického regiónu Burghardtová hovorila o „štyroch základných pilieroch“ globálneho spoločenstva cirkví, ktoré sa vytvorilo na konci vojny, aby podporovalo spoločné teologické a misijné snahy a snahy o kresťanskú jednotu a prácu na pomoc utečencom. Popri naliehavosti reakcie na útrapy utečencov poukázala na to, ako cirkevní lídri, ktorí boli na opačných stranách konfliktu, dokázali opäť spolupracovať, lebo si vybudovali priateľstvá v predvojnových časoch. „Nikdy nepodceňujte význam spoločného stretávania sa,“ povedala.
Burghardtová povedala účastníkom zhromaždeným v Mansfield College v Oxforde, že SLZ po sedemdesiatich piatich rokoch hovorí o týchto pilieroch v zmysle „holistickej misie a jej jednotlivých aspektov proklamácie, bohoslužby, verejného svedectva a diakonie“. Dodala, že kľúčovou úlohou delegátov zhromaždenia je „hľadať spôsob, ako zabezpečiť rovnováhu“ medzi týmito štyrmi aspektmi misie a ako „počúvať, počuť a pochopiť skutočné otázky a obavy“ dnešných cirkevníkov.
Hovoriac o rôznosti 149 cirkví tvoriacimi toto spoločenstvo, líderka SLZ sa zmienila o vzťahu medzi ich autonómiou a potrebou istej formy vzájomnej zodpovednosti. Proces vytvorenia takéhoto „rámca vzájomnej zodpovednosti“ sa má podľa nej začať s podporou SLZ ako „superprepojenia medzi členskými cirkvami“.
O rôznosti hovorili viceprezidenti všetkých troch európskych regiónov. Referovali o prioritách svojich cirkví v prípravách na zhromaždenie 13. až 19. septembra. Upozornili na obavy z klimatickej krízy, dopadu pandémie COVID-19 a zo zmenšovania sa počtu cirkevníkov, ale zdôraznili aj rôzne pohľady na rodovú spravodlivosť, sexualitu a zneužívanie náboženstva politickými lídrami.
Estónsky arcibiskup Urmas Viilma, viceprezident pre východnú Európu, hovoril o vojne na Ukrajine a o pokračujúcej reakcii cirkví v jeho regióne na utečeneckú krízu. Vrátil sa aj téme predchádzajúceho zhromaždenia v namíbijskom Windhoeku v roku 2017, poukážuc na naliehavosť klimatickej spravodlivosti ako najvyššej priority pre cirkvi vo všetkých regiónoch SLZ.
Zároveň, pokračoval, spory o identite a rode vytvárajú nové pnutia, zatiaľ čo upadajúca členská základňa väčšiny cirkví v regióne nabáda k otázke o úlohe a misii kresťanov v čoraz sekulárnejšej spoločnosti.
Prepoštka Astrid Kleistová, viceprezidentka pre región západnej Európy, hovorila o pandémii ako „bode zvratu“ pre cirkvi, najmä pokiaľ ide o ich pastoračnú prácu s ľuďmi trpiacimi úzkosťou a problémami s mentálnym zdravím. Obrat k bohoslužbe a kňazskému úradu online otvoril nové možnosti, ale tiež zvýraznil pretrvávajúce digitálne trieštenie.
Kleistová zdôraznila nedávny pokrok v ordinovaní žien do kňazského úradu v takých krajinách ako Poľsko a Svätá zem, a zároveň ju mrzí rozhodnutie prestať ordinovať ženy v inej európskej členskej cirkvi. „Musíme v našich cirkvách hovoriť o rodovej spravodlivosti,“ zdôraznila, poznamenajúc, že politika rodovej spravodlivosti SLZ už bude mať tento rok desať rokov. Ako údy jedného Kristovho tela podľa nej „sa nesmieme jeden druhého vzdávať, ale radšej ‚veseliť sa v nádeji, v súžení byť trpezliví a v modlitbe vytrvalí‘ (R 12, 12).“
Nordická viceprezidentka, emeritná arcibiskupka Švédskej cirkvi Antje Jackelénová, tiež hovorila o „zatláčaní ženských práv do úzadia, často ospravedlňované náboženskými lídrami, ktorí tým podporujú“ útlak a diskrimináciu. Poukázala na etické výzvy súvisiace s vývojom umelej inteligencie, „ktorá povzbudzuje obavy o integritu a demokraciu“, ako aj o stratu pracovných miest a vznik sociálnych nepokojov.
Generálna tajomníčka Burghardtová pripomenula európskym cirkevným lídrom, aby naďalej so svojimi zbormi reflektovali na tému 13. zhromaždenia „Jedno telo, jeden duch, jedna nádej“ s pomocou príslušnej študijnej príručky. Po zhodnotení vývoja v mnohých oblastiach vrátane posilňovania postavenia mládeže, školenia k líderstvu, posilnenia aktivizmu SLZ a ekumenickej spolupráce, skonštatovala: „Nádej je zážitok Božieho Ducha, ktorý nás núti premostiť medzeru medzi všeobjímajúcim pokojom a spravodlivosťou, ktoré sľúbil Boh a realitou sveta.“
13. zhromaždenie Svetového luteránskeho zväzu sa uskutoční 13. až 19. septembra 2023 v Krakove. Témou zhromaždenia bude „Jedno telo, jeden duch, jedna nádej“. Hostiteľom bude Evanjelická cirkev augsburského vyznania v Poľsku.
SLZ/P. Hitchen
Preložil Svetozár Gavora
Foto: flickr
