Na Veľký piatok sa umývali v potoku

V Čemeri a Ečeri sa každoročne na Veľký piatok umývajú v potokoch podľa tradičných zvykov. V Čemeri dievčatá recitovali básničky a prosili vodu, aby im zmyla pehy a priniesla krásu a zdravie. V Ečeri sa po umytí pozvali hostia na skromné pohostenie. Veľký piatok je spojený s vodou a rituálnym umývaním sa v mnohých miestach.

V Čemeri sa Spolok pre zachovávanie ľudových tradícií snaží o oživenie všetkých možných zdedených zvykov. Populárnym je umývanie sa v potoku na Veľký piatok. V tento deň si kresťania pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista.

Je to deň smútku a najprísnejšieho pôstu. Prvé zmienky o Veľkom piatku sa objavili v 4. storočí, keď už bolo rímskymi cisármi aj oficiálne povolené nové vierovyznanie. Pre starokresťanské komunity nebol Veľký piatok sviatkom, v ten deň držali veľmi prísny pôst. Dnes známe zvyky a obrady sa vytvorili a potom utvrdili až v 8. a 9. storočí. Najznámejšou predkresťanskou tradíciou na Veľký piatok bol ranný kúpeľ. Na úsvite Veľkého piatku sa mladí ľudia hromadne chodili umývať k neďalekému potoku a stojac proti prúdu vody spakruky sa vodou oblievali. Ponorenie na sútoku potokov sa považovalo za šťastie. Verilo sa, že kto sa umyje vo vode rieky, bude zdravý po celý rok a svoju prácu bude robiť svižne. V okolí Segedína dokonca brali choré deti na breh rieky, aby z nich zmyli chorobu. Na mnohých miestach boli zvieratá slobodne vypustené, prípadne ich napájali.

V Čemeri sa dievčatá nielen kedysi, ale aj tohto roku zaránky na Veľký piatok umývali vo vode potoka. Vŕbe zarecitovali básničku, aby ich vlasy boli krásne, dlhé a bohaté ako konáre vŕby. Prihovárali sa vode a prosili ju, aby im zmyla pehy a od magickej sily vody v tento deň očakávali krásu a zdravie. Kedysi aj gazdiná poslala deti po vodu z potoka a varila z nej. Pravda, potajomky si v nej doma poumývala aj tvár, aby opeknela. Terajší pestovatelia dávnych tradícií, a najmä deti z Folklórneho spolku Furmička, sa hrou na Zlatú bránu prechádzali k potoku a späť. Dievčatá recitovali riekanky, chlapci šibali korbáčmi. Veľmi populárne bolo kedysi skákanie cez švihadlo, ktoré na koncoch točili dve dievčence a spolu so skákajúcou v strede opakovali zelená – biela – červená. To sa páči dievčatám aj dnes. Na Veľký piatok napokon všetkých ponúkli sladkým koláčom s hrozienkami a tešili sa na veľkonočnú oblievačku.

V Ečeri sa umývali v Potoku lásky

Podobne využívali mystérium láskyplného potoka v Ečeri. Robili tak kedysi, urobili tak aj tohto roku. Mnohí, nielen dievčatá, sa zišli na brehu ečerského Potoka lásky na Veľký piatok dopoludnia, aby sa v duchu tradície poumývali vo vode mimoriadnej sily. Napriek tomu, že počasie krásnej tradícii neprialo, prišli priatelia organizátorov podujatia, členov folklórneho spolku Zelený veniec, z Maglódu, Kerestúru, Cinkoty, Malej Tarče, Veľkej Tarče, Kerepešu, a dokonca aj z Mlynkov. Prirodzene, aj miestnych obyvateľov bolo veľa. Počas umývania sa zneli archaické piesne a modlitby Veľkého piatku i veľkého pôstu, ktoré pochádzajú od pôvodných slovenských zakladateľov obce. Po umytí sa v potoku pozvali organizátori hostí na skromné pohostenie, ktoré prestreli na dvore pamätného domu.

Veľkonočný sviatok v Ečeri pokračoval na Bielu sobotu, keď sa členovia súboru Zelený veniec pobrali do ovocných sadov triasť konármi ako kedysi, aby vyorodovali bohatú úrodu. A v utorok na skúške ešte aj tancovali so šibákmi z vŕbového prútia, ale šibali dievky mládencov.

Veľký piatok v Eleku a Čabe

Hoci si mnohí ľudia Veľkú noc spájajú s ľudovou tradíciou polievania, Veľký piatok je tiež silne spojený s vodou, a to prostredníctvom rituálneho umývania sa. Aj tento rok na Veľký piatok v Békešskej Čabe pri artézskej studni vedľa Veľkého evanjelického chrámu, si čabianski Slováci mohli užiť tento autentický zvyk. V tento deň majú vody v oblasti Čaby, vody Kereša, artézske studne, banské jazerá a dokonca aj dážď padajúci z oblohy, magickú moc. Ľudia hovoria, že kto sa umyje pri východe slnka, je obdarený zdravím a krásou na nasledujúci rok. V súlade s tradíciou, ktorú sa podarilo oživiť Gastronomickej a turistickej jednote Dolnozemských Slovákov Čaba 300, prišlo mnoho ľudí v ľudovom kroji. Po umývaní sa presunuli do Malého evanjelického chrámu, kde slovo Božie kázal ev. farár Pavel Gabriel Kutyej, za spevu slovenských Svätých pašií a potom program ukončili pôstnou hostinou v prednej izbe slovenského oblastného domu.

Podobnú tradíciu obnovila aj Slovenská samospráva v Eleku spolu s miestnym spolkom Slovákov. Mnohí z nich sa umývali vo vode studničky „Rézi“ za kostolom v nádeji, že aj v budúcnosti zostanú krásni a zdraví.

Katolícky farár Gusztáv Fazekas a evanjelický kňaz Attila Pápai udelili požehnanie a potom hostí privítal predseda Slovenskej samosprávy v Eleku Tibor Döme. Pre naše noviny tiež povedal, že toto podujatie organizovali po prvýkrát, ale teší ich jeho úspech. „ Margita Baloghová Ficzereová prišla s nápadom, že by sme sa mohli pokúsiť usporiadať niečo podobné ako v Čabe. Aj keď to bolo po prvýkrát, účastníkov bolo viac, ako sme očakávali, keďže počasie nám neprialo.“

(BPL, -tre)
Foto: facebook, J. Hartmann, A. Kecskésová, D. Kelemen

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!