Veriacim sa nepáči výber jej členov
ZVOLEN – Vedenie cirkvi chce silou-mocou meniť volebnú legislatívu. Potvrdilo sa to aj na rokovaní generálneho presbyterstva 26. januára vo Zvolene, kde zriadili komisiu, ktorá má vypracovať návrhy zmien v doposiaľ platných zákonoch a predpisoch.
Pracovnú skupinu budú tvoriť: Ján Bunčák, Peter Hríb, Andrea Hasprová, Ján Matis, Ivan Syrový, Vladimír Ferenčík, Slavomír Sabol, Katarína Hudáková. „Už z tohto zloženia je jasné, že volebný zákon bude ešte horší než doposiaľ,“ komentoval pre Lutherus schválenie členov komisie farár, ktorý v minulosti pôsobil v podobných komisiách. Uviedol, že podľa neho nová legislatíva neposunie cirkev k transparentným a demokratickým voľbám, ale presne opačným smerom. Redakcia oslovila viacerých evanjelikov, aby prezentovali svoj názor na to, čo vedenie cirkvi zamýšľa. Pýtajú sa, prečo do komisie nezaradili právnika Juraja Čecha, ktorý navrhovanú zmenu volebného zákonu už prezentoval a vedel by sa k veci kompetentne vyjadriť, a miesto toho sú tam opäť dosadené takmer samé „staré štruktúry“, ktoré si dookola obmieňajú posty. Mnohí sa tiež zhodli na tom, že ak táto pracovná skupina navrhne legislatívne zmeny a synoda ich prijme, očakávajú ďalšie a ešte väčšie znechutenie medzi veriacimi a s tým bude podľa nich súvisieť aj ešte väčšie vyprázdňovanie kostolov. „Ak si nemôžeme slobodne zvoliť svojich kandidátov, ale len podstrčených, ako to robili komunisti, nemožno očakávať ani pokoj, ani podporu cirkvi. Ide potom len o vnímanie toho, že cirkev je len jedna z politických strán, ktoré sa derú za mocou, a spása veriacich je vnímaná len ako rozprávka pre veriacich na dosiahnutie finančného prospechu,“ povedal Lutherusu jeden z oslovených, ktorý vo svojom cirkevnom zbore pôsobí ako presbyter.
Pastorálne návštevy kňazov – ak vôbec nejaké sú, sú len tam, kde farárovi poklonkujú alebo kde majú z veriaceho prospech. Skutočne núdzne a problémové rodiny sú skôr obchádzané.
Veriaci totiž podľa jeho názoru bádajú nezáujem duchovných, ktorí „akoby boli bezduchí a prázdni, bez ochoty slúžiť a pomáhať núdznym. Pastorálne návštevy kňazov – ak vôbec nejaké sú, sú len tam, kde farárovi poklonkujú alebo kde majú z veriaceho prospech. Skutočne núdzne a problémové rodiny sú skôr obchádzané. Kňazom, žiaľ, voňajú iba vyššie vrstvy a rýchle peniaze od nich,“ vyjadril svoj pohľad zborový presbyter, podľa ktorého poskytne lepšiu duchovnú a psychickú podporu barman ako dnešný farár.
Ďalší oslovení veriaci si myslia, že volebný zákon by mal umožniť kandidovať každému, kto spĺňa podmienky, namiesto súčasného vylučovania nepohodlných za názor. Veriaci majú mať právo sa rozhodnúť sami. „Cirkev chce od veriacich len plnenie povinností, ako je platenie daní a príspevkov do fondov, ale nič im nedáva, ani len tú možnosť vybrať si kandidátov, dokonca ani svojho farára. Kázne sú nič nehovoriace a záujem o veriacich takmer žiaden. Taký úpadok, ako je za súčasného vedenia, ešte ECAV nezažila,“ myslia si veriaci, podľa ktorých je otázne, či členovia kandidačnej komisie nerobia zákon skôr pre svoj prospech. Podľa nich totiž ide o to, že ľudia ako Slavomír Sabol či Katarína Hudáková majú zrejme veľkú chuť po funkciách, keďže stále sú v nejakých komisiách oni – teda jedni tí istí ľudia.
Podľa správy na oficiálnom webe cirkvi generálne presbyterstvo prerokovalo informácie o štátnom príspevku na rok 2024. Chcú tiež diskusiu s Ministerstvom kultúry SR o tom, aby sa výpočet príspevku zo štátu pre cirkev neviazal na valorizáciu miezd v štátnej správe, „ale na parametre, ktoré by umožňovali lineárnosť pomeru štátneho príspevku k rastúcej výške minimálnej mzdy v národnom hospodárstve“. V praxi to znamená, že štátny príspevok sa upravoval vtedy, keď by sa dvíhali platy štátnym zamestnancom. Keďže tento rok je rast ich platov zmrazený a nebudú sa valorizovať, no zvýšila sa minimálna mzda, cirkev bude musieť dvíhať platy kaplánov, preto chce jej vedenie docieliť, aby sa pri jej zvyšovaní zdvihol aj štátny príspevok. Generálny biskupský úrad však nechce zvýšenie len zo štátnej kasy, ale aj ešte vyššie príspevky do Fondu finančného zabezpečenia. Farári sa pritom so svojimi platmi nepohli vyššie, dobre sa podľa mnohých z nich majú len biskupi a pracovníci biskupských úradov. „Tie by nikomu nechýbali, keby ich aj zrušili,“ myslí si jeden z oslovených duchovných. Podľa jeho slov by po prípadnom zrušení dištriktuálnych biskupských úradov, ktoré sa mu javia ako nepotrebné, mohli farári dostávať na výplatu viac.
Na rokovaní GP zazneli aj informácie o Fonde finančného zabezpečenia. Zo zverejnených údajov vyplýva, že do fondu očakávali príjem 1 716 393 €. Napokon však prišlo 1 520 484 €, nedoplatky zborov presahujú 195 000 €. Ide dokopy o 79 cirkevných zborov. Podľa správy na webe „počet absolútnych neplatičov, teda zborov, ktoré do FFZ doteraz neprispeli ani jediným eurom, je 23. Nedoplatok týchto zborov je 178 365,12 eur, čo predstavuje 33 % podiel na celkových nedoplatkoch do FFZ od jeho začiatku, ktoré sú vo výške 535 440,79 eur.“
V správe na webe tvrdia, že na platy a odvody minulý rok čerpali z fondu niečo cez 1 444 209 €. „Ostatné náklady schválené v rozpočte ECAV a uhradené z FFZ budú podrobne vyčíslené v správe o hospodárení za rok 2023, ktorá bude predložená na Synode ECAV na Slovensku.“
Na zasadnutí vo Zvolene generálni presbyteri vyjadrili súhlas s vymenovaním Miloslava Gdovina za šéfredaktora vydavateľstva Tranoscius.
Redakcia Lutherusu
Foto: ecav.sk
