KOKAVA NAD RIMAVICOU – Pri 100. výročí narodenia prvej slovenskej evanjelickej farárke odhalili bustu v Kokave nad Rimavicou. Darina Bancíková bola politická väzenkyňa a bojovníčka za práva žien, ktorú vo vykonštruovanom procese uväznili v pardubickom väzení na 14 mesiacov a dostala päťročný zákaz činnosti za podkopávanie republiky.
Bronzová busta na žulovom podstavci bude pripomínať významnú rodáčku priamo v rodnej obci, konkrétne pred tamojším evanjelickým kostolom. Uviedla to Lenka Štepáneková, vedúca oddelenia komunikácie Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Na margo života významnej rodáčky Dariny Bancíkovej podotkla, že po prepustení z väzenia pracovala ako referentka v Slovenskej štátnej poisťovni. „Štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti jej opätovne udelili až v roku 1968,“ pripomenula hovorkyňa.
Autorom busty je akademický sochár Peter Meszároš, ktorý na diele pracoval zhruba tri mesiace. „Predlohou mi bolo osem až desať portrétov, nakoľko ide o realistické zobrazenie. Vymodeloval som jej mierny úsmev, aby pôsobila pozitívne. To Darinu Bancíkovú vystihovalo aj počas jej života, ktorý nebol vôbec jednoduchý, no bojovala s ním s optimizmom a veselosťou ducha,“ vyjadril sa Meszároš v deň odhalenia busty. BBSK na bronzovú bustu prispel sumou 4 000 eur.
V súvislosti s odhaľovaním busty sa prihovoril aj zborový farár v Kokave nad Rimavicou Vladimír Ticháň. Na otázku, prečo busta Dariny Bancíkovej, uviedol, že „pôvod slova busta spočíva v latinskom výraze bustum – miesto spaľovania mŕtvych. Miesto, kde zosnulý bol prevedený v niekoľkých krokoch zo sveta živých do sveta mŕtvych. Dnes to robíme naopak: touto bustou prevádzame odkaz mŕtvej do sveta živých, aby sa nezabudlo. Aby sa nezabudlo, že evanjelická a. v. cirkev bola pokroková a inovatívna a vďaka tomu sme ordinovali ženu za duchovnú ako jedni z prvých v Európe. A aby sa nezabudlo, že evanjelická a. v. cirkev bola vo svojich postojoch pevná. Preto komunistická štátna moc trestala tých najvernejších evanjelických slova Božieho kazateľov, ktorí svojím umom a rozhľadom prevyšovali komunistickú spoločnosť“.
Na kokavskej slávnosti nechýbala ani Bancíkovej neter, herečka Ľudmila Swanová. O svojej tete hovorí vždy s úctou. „Láska, dobrota, pevná vôľa, úžasný človek, pravdovravný, principiálny a pre mňa veľký vzor,“ vymenovala, čo ju prvé napadne pri spomienke na jej tetu. „Stále mám pocit, že k tomu, aká bola, mi chýba ešte veľmi veľa. Je obdivuhodné, ako si išla za svojím cieľom. Napriek tomu, že aj na fakulte ju kolegovia podceňovali a neskôr si tiež veľa vytrpela,“ podotkla. Ona sama osirela, keď mala jedenásť rokov.
„Dva mesiace nato, keď som bola u tety Dariny na prázdninách, ju na fare, v mojej prítomnosti, zatkli. Prišli štyria páni a zobrali nás. Ju do väzenia, mňa k maminmu bratovi, lekárovi v Banskej Bystrici,“ povedala Swanová. Ako dieťa netušila, prečo takú láskavú ženu zatvorili. Až v dospelosti naplno pochopila, čím si musela prejsť. „V jej ťažkom osude nikdy od nej nezazneli slová ako nenávidím, neodpustím, nemám rada človeka, ktorý mi ublížil. Pred všetkým, čo musela prežiť, sa hlboko skláňam,“ podotkla. Jej synov brala Darina Bancíková ako vlastných vnukov. „Vnímali ju ako starú mamu. Na jej faru sme chodievali každé prázdniny,“ uzavrela.
Darina Bancíková sa narodila ako vnučka významného evanjelického farára Samuela Bancíka v Kokave nad Rimavicou, kde je aj pochovaná. Počas svojho života vystriedala množstvo pôsobísk, usilovne študovala, bojovala za práva a postavenie žien.
Bola prvou ženou v slovenskej evanjelickej cirkvi a. v., ktorá bola v roku 1951 ordinovaná za kňaza. Podarilo sa jej to dokonca ako jednej z prvých v Európe, a to v čase tvrdého totalitného režimu, ktorý náboženskú vieru zakazoval.
„Napriek útrapám počas totalitných režimov, v ktorých prežila väčšinu života, sa Darina Bancíková nikdy nevzdala. Bola literárne činná, pracovala s mládežou a jej húževnatosť navždy zmenila postavenie žien v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Je nesmierne dôležité, aby sme na takéto osobnosti nikdy nezabúdali, aby sme si ženy v našej spoločnosti vážili a aby mali rovnaké príležitosti ako muži. U nás na Úrade BBSK pracuje vo vedúcich pozíciách 21 žien, čo predstavuje 53 percent. Všetky prešli riadnym výberovým konaním a boli vybraté ako najlepšie uchá-
dzačky na svoje pozície,“ uzavrel súčasný podpredseda a novozvolený predseda BBSK Ondrej Lunter.
Redakcia Lutherus
Foto: Marek Mačica/BBSK
