BRATISLAVA – Evanjelickí farári kladú pred vedenie cirkvi opodstatnené otázky v súvislosti so systémom, cez ktorý sú cirkevným zborom diktované povinné odvody do tzv. Fondu finančného zabezpečenia, ktorý väčšina duchovných nazýva „výpalné“.
Pýtajú sa, kam sa strácajú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré boli vždy prioritne určené na mzdy duchovných. Ešte v roku 2019 bol podľa starého modelu financovania transfer zo štátnej kasy účelovo viazaný svojou väčšinovou časťou na mzdy farárov. V tom čase príjem farára s 30-ročnou praxou predstavoval 873 €, ktorý bol celý hradený zo štátneho rozpočtu. V súčasnosti, o tri roky neskôr, má cirkev výrazne vyšší transfer – približne o 353-tisíc eur, no u farárov s 30-ročnou praxou ide na mzdy len 790 eur s tým, že všetky ostatné príplatky majú byť hradené z Fondu finančného zabezpečenia.
Zbor, ktorý má farára s 30-ročnou praxou, no odmieta platiť do Fondu finančného zabezpečenia, dnes dospel k tomu, že jeho duchovný dostane na výplatu o 83 eur menej v porovnaní s rokom 2019 napriek tomu, že minimálna mzda sa od tých čias trikrát zvýšila. Ako teda míňa ECAV prostriedky zo štátneho rozpočtu, keď na mzdy dáva zrejme výrazne menej ako v roku 2019? – pýtajú sa farári.
Tento problém sa očividne netýka napríklad generálneho biskupa Eľka. Jeho vokátor predstavuje sumu 800 eur. Schválilo mu ho generálne presbyterstvo hneď po nástupe do funkcie. Jeho schválenie verejnosti dlho tajili, nakoniec to na oficiálnom webe cirkvi odbili vetou, že Eľkovi bol schválený štandardný vokátor. Informácia vtedy zdvihla vlnu nevôle medzi niektorými duchovnými, ktorí považovali označenie sumy 800 € za štandardný vokátor za mimoriadne prehnané. Podobnú výšku totiž nedosahujú ani platy farárov s 30-ročnou praxou, vokátory seniorov a do konca uplynulého funkčného obdobia takúto sumu nepoberal ani generálny biskup. Vokátor má byť pritom vyplácaný z rozpočtovej položky cirkevných prostriedkov.
Pochopiteľne, vokátor je iba jednou zložkou Eľkovho príjmu. Dostáva i základný plat 790 eur, hodnostný príplatok z Fondu finančného zabezpečenia (na ktorý sa skladajú zbory) 562,02 eur mesačne (farár s 30-ročnou praxou po novom dostane len 32,30 eur, aj to ako nenárokovateľnú čiastku platu) a ďalší príplatok z fondu 204,79 eur (farár s 30-ročnou praxou dostane oveľa nižší príplatok, aj to len ak sa neomešká s „výpalným“ do fondu). K tomu treba prirátať zdarma ubytovanie vo veľkej vile so záhradou, kam si nasťahoval aj svoje plnoleté a predtým samostatne žijúce deti. Ich bývanie spojené s ďalšími nákladmi tak dnes financuje cirkev. Eľko si polepšil aj pokiaľ ide o prepravu. Vozí sa totiž na novom aute, ktoré pre neho zakúpila cirkev. Podobne je to po stránke príjmov a ďalších požitkov aj v prípade oboch dištriktuálnych biskupov P. Mihoča a J. Hroboňa (v prípade Hroboňa zrejme ešte viac).
V čase, keď cirkevné zbory žijú v biede a musia predávať svoj majetok, aby odviedli výpalné vraj na platy farárov, tí v skutočnosti nedostanú dokopy ani toľko, koľko predstavuje samotný Eľkov vokátor. Pritom nikto reálne nevie, kam vedenie cirkvi dáva zvyšok z takmer 5,3 milióna eur zo štátneho rozpočtu. ECAV doposiaľ nemá ani transparentný účet, vďaka ktorému by verejnosť mohla vidieť toky financií a mala prehľad o ich využívaní.
V čase, keď na susednej Ukrajine zúri vojna, si slovenskí evanjelickí biskupi užívajú príjmy nad pomery a zdá sa, že sa nemienia vzdať svojich požitkov a uskromniť. Namiesto toho vyciciavajú cirkevné zbory – tie menšie až na hranu likvidácie.
Redakcia Lutherus
