MICHALOVCE – Podnet najvyššieho vedenia ECAV na školskú inšpekciu, otázky o možnom tlaku na riaditeľov a výpoveď vyhotovená učiteľovi náboženstva po dvadsiatich rokoch. Prípad evanjelického farára Jána Meňkyho z Michaloviec dostáva nový rozmer. Škola už pripravila výpoveď kvôli chýbajúcemu cirkevnému povereniu. Či jej rozhodnutiu predchádzala komunikácia so školskou inšpekciou, nie je potvrdené. Mesto tvrdí, že inšpekcia mestské školy nekontaktovala.
Kliknutím na obrázok sa infografika zväčší
Spor evanjelickej cirkvi s farárom Jánom Meňkym už dávno neprebieha iba za múrmi biskupských úradov. Po tom, čo mu vedenie ECAV okamžite skončilo pracovný pomer a odňalo cirkevné poverenie na vyučovanie náboženstva, sa jeho ďalším pôsobením začali zaoberať aj michalovské školy. Najvyššie vedenie cirkvi navyše požiadalo Štátnu školskú inšpekciu o prešetrenie postupu ich riaditeľov. Vzniklo tak podozrenie, že vnútrocirkevný spor mohol prerásť do tlaku na školy, ktoré farárovi umožnili pokračovať vo vyučovaní.
Redakcia Lutherusu získala informácie, podľa ktorých mali byť riaditelia upozorňovaní na možnosť komplexnej školskej inšpekcie, ak Jánovi Meňkymu neukončia pedagogické pôsobenie. Tieto tvrdenia sa redakcii Lutherusu zatiaľ nepodarilo nezávisle potvrdiť. Sú však natoľko závažné, že sa redakcia Lutherusu obrátila priamo na školy, ich zriaďovateľa aj Štátnu školskú inšpekciu.
Jedna vec je totiž cirkevný spor o pracovnoprávne postavenie farára. Celkom inou otázkou je, či sa pri jeho riešení niekto pokúsil využiť autoritu štátneho kontrolného orgánu.
Podnet z Bratislavy
Do prípadu vstúpil aj Generálny biskupský úrad ECAV v Bratislave (GBÚ). Najvyššie vedenie ECAV sa 21. septembra 2026 obrátilo na Štátnu školskú inšpekciu podnetom, v ktorom žiadalo prešetriť postup riaditeľov škôl a prijať opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov. Podnet podpísali generálny biskup Ivan Eľko a generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová. GBÚ následne podnet doplnil o informácie týkajúce sa Meňkyho pracovného pomeru a poverenia na vyučovanie náboženstva.
Motívy, pre ktoré sa najvyššie vedenie ECAV rozhodlo riešiť Meňkyho pedagogické pôsobenie aj prostredníctvom štátneho kontrolného orgánu, zostávajú nejasné. Rovnako nie je známe, aké konkrétne kroky školská inšpekcia po doručení podnetu podnikla a či následne komunikovala s riaditeľmi dotknutých škôl.
Samotné podanie podnetu ešte nedokazuje, že školská inšpekcia zasahovala do rozhodovania riaditeľov. Redakcia Lutherusu sa preto inšpekcie pýtala, či podnet prijala, ako ho vybavila, či kontaktovala školy a či im odporúčala alebo požadovala ukončenie Meňkyho pedagogického pôsobenia. Lutherus zaujímalo aj to, či niektorej zo škôl avizovala kontrolu.
Štátna školská inšpekcia do uzávierky na naše otázky neodpovedala. Zostáva tak zásadná nezodpovedaná otázka, či podnet skončil na stole inšpekcie, alebo nasledovali aj ďalšie kroky voči školám. Súčasne aj to, či konala inšpekcia v medziach zákona, alebo urobila nadprácu, aby vyhovela vedeniu cirkvi.
Mesto tvrdí: Inšpekcia školy nekontaktovala
Na okolnosti prípadu sme sa pýtali aj prednostu Mestského úradu v Michalovciach. Mesto je zriaďovateľom dotknutých základných škôl, a preto redakciu Lutherusu zaujímalo, či vedelo o Meňkyho vyučovaní, či predstavitelia cirkvi žiadali jeho ukončenie a či riaditelia dostali upozornenia na možné inšpekčné kontroly.
Odpoveď redakcii v mene mesta poskytla hovorkyňa primátora a vedúca odboru komunikácie a marketingu Mária Stričková. Mesto potvrdilo, že o Meňkyho pedagogickom pôsobení vie. Zároveň však uviedlo, že Školské inšpekčné centrum v Košiciach mestské školy nekontaktovalo.
Potvrdilo pritom inú podstatnú skutočnosť, a to že školy písomne kontaktoval Seniorský úrad Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ECAV. To znamená, že komunikácia cirkevných orgánov so školami nie je iba neovereným tvrdením. Samotný zriaďovateľ ju potvrdzuje.
Mesto zároveň uviedlo, že zohľadnilo rozhodnutie zborového konventu, podľa ktorého mal Meňky pokračovať vo vyučovaní, a preverilo právny základ požiadavky vyšších cirkevných orgánov.
Redakcia Lutherusu sa tiež pýtala ako majú riaditelia postupovať, ak dostanú neformálne upozornenie či odporúčanie ukončiť zamestnancovi pracovný pomer. Odpoveď mesta bola jednoznačná v jednom podstatnom bode: že každé skončenie pracovného pomeru musí byť v súlade so Zákonníkom práce.
Lutherus zaujímali aj možné finančné dôsledky, ak by škola pracovný pomer ukončila neplatne. Náhrada mzdy, súdne trovy či ďalšie výdavky by totiž nemuseli zostať problémom cirkevných predstaviteľov, ktorí o prepustenie usilovali.
Mesto odpovedalo, že tieto riziká „v plnej miere zohľadnilo“ a riaditeľov informovalo. Konkrétne právne stanovisko však nepredložilo. Mesto teda potvrdilo, že vec právne posudzovalo a riaditeľov informovalo. Z jeho odpovedí však nevyplýva, že by riaditeľom zakázalo komunikovať s novinármi alebo že by školská inšpekcia hrozila kontrolami.
Výpoveď po dvadsiatich rokoch vyučovania
Zatiaľ čo sa úrady vyjadrovali k ďalšiemu pôsobeniu farára, Ján Meňky už dostal písomný návrh výpovede z pracovného pomeru. Pracovná zmluva trvala od 14. septembra 2006. Škola ako dôvod uviedla, že bez platného cirkevného poverenia nespĺňa predpoklady na výkon dohodnutej práce. Vo výpovedi je uvedená trojmesačná výpovedná doba s predpokladaným skončením pracovného pomeru 31. januára 2027.
Riaditelia mlčia
Redakcia Lutherusu sa obrátila aj priamo na riaditeľov škôl. Chcela vedieť, kto ich v súvislosti s farárom kontaktoval, aké požiadavky dostali a či boli vystavení tlaku, aby s ním ukončili spoluprácu.
Odpovedal jediný opýtaný: Slavko Pavolko, riaditeľ Základnej školy Pavla Horova. Na otázky Lutherusu uviedol, že nemá povinnosť ani potrebu odpovedať. Dodal iba: „Všetko je otvorené, v riešení.“ Ostatní oslovení riaditelia do uzávierky nereagovali.
Prečo sa nevyjadrili, či nechcú vstupovať do cirkevného sporu, alebo považujú vec za pracovnoprávnu záležitosť, alebo naozaj z obavy pred kontrolou Štátnou školskou inšpekciou, alebo sa len obávajú, že verejným vyjadrením vyvolajú ďalšie komplikácie, sa redakcia nedozvedela.
Isté však je, že mlčanie riaditeľov verejnosti nepomáha pochopiť, čo sa v školách skutočne odohrávalo. Osobitne v situácii, keď sa objavili podozrenia, že na ich rozhodovanie mohol byť vyvíjaný tlak.
Veriaci hovoria o praktikách minulého režimu
Postup najvyššieho vedenia ECAV vyvoláva medzi časťou michalovských evanjelikov rozhorčenie. Jedna z veriacich, ktorá si neželá zverejniť meno, dokonca prirovnala zaobchádzanie s farárom Jánom Meňkym k praktikám niekdajšej Štátnej bezpečnosti. Podľa nej je zarážajúce, že cirkev, ktorej duchovní boli v minulosti vystavení zásahom štátnej moci, sa dnes sama obracia na štátne kontrolné orgány v spore s vlastným farárom.
Takéto prirovnanie je mimoriadne ostré a nemožno ho zamieňať za dôkaz nezákonného nátlaku. Vypovedá však o hlbokom sklamaní a strate dôvery, ktoré postup cirkevného vedenia vyvoláva medzi niektorými veriacimi.
Pre veriacich je pritom zarážajúce najmä to, že nejde o duchovného, ktorému by cirkev vytýkala popieranie evanjelia alebo šírenie cudzieho učenia. Jadrom konfliktu je spor o cirkevné financovanie a spôsob výkonu cirkevnej moci.
A tak sa natíska otázka, ako sa mohlo stať, že farár, ktorého si cirkevný zbor želá a ktorý vyučuje deti náboženstvo, sa dostal do situácie, keď sa jeho ďalším pôsobením zaoberajú cirkevné úrady, školy, mesto a potenciálne aj štátna inšpekcia.
Na začiatku boli peniaze
Príbeh farára Jána Meňkyho sa začal sporom ohľadom Fondu finančného zabezpečenia ECAV. Michalovský cirkevný zbor do fondu neprispieval v požadovanom rozsahu. Ján Meňky otvorene kritizoval spôsob, akým vedenie cirkvi pravidlá fondu uplatňuje, aj dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre cirkevné zbory a ich farárov.
Následne bol od 1. augusta 2026 určený na pôsobenie v Gemerskej Polome. Do nového pôsobiska však nenastúpil. Keď Meňky do nového pôsobiska nenastúpil, vedenie ECAV pristúpilo k okamžitému skončeniu jeho pracovného pomeru. Svoje rozhodnutie odôvodnilo práve tým, že farár nenastúpil na určené miesto výkonu práce.
Meňky s týmto postupom nesúhlasil a oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Nemožno preto tvrdiť, že pracovnoprávny spor je právoplatne uzavretý. O platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru môže rozhodnúť len civilný súd.
Ešte predtým, 4. septembra, senior Martin Chalupka oznámil škole odňatie Meňkyho kánonickej misie a poverenie inej farárky vyučovaním náboženstva. V ďalšej komunikácii z 11. septembra sa odvolával na právomoc seniora udeľovať a odnímať takéto poverenie.
Tu sa však prípad začína komplikovať. Evanjelická cirkev, ktorá si vo svojich dejinách vytrpela zásahy štátnej moci do náboženského života, sa dnes sama obrátila na štátnu kontrolnú inštitúciu v spore s vlastným duchovným. Či inšpekcia následne ovplyvnila postup škôl, zostáva neobjasnené. Práve preto je dôležité, kto, na akom právnom základe a akým spôsobom požadoval, aby Meňky prestal v školách pôsobiť.
Keď cirkev potrebuje štátnu autoritu
Samotné podanie podnetu na inšpekciu je legitímnym postupom, ak existuje dôvodné podozrenie z porušenia predpisov. Problém by nastal, ak by sa kontrola alebo jej hrozba využívala na vynútenie personálneho rozhodnutia, ktoré má byť prijaté podľa zákona a bez nátlaku.
Či sa to v Michalovciach stalo, zatiaľ potvrdené nie je. No cirkevné vedenie by malo mať záujem tieto pochybnosti rozptýliť. Rovnako by bolo vo verejnom záujme, aby školská inšpekcia vysvetlila, ako s podnetom naložila.
Odvolávanie sa na cirkevné predpisy ani mlčanie úradov však nemení nič na znepokojujúcej skutočnosti, že spor o príspevky do cirkevného fondu prerástol až do škôl a zasiahol aj do vyučovania náboženstva. To, čo sa začalo ako vnútrocirkevný konflikt, tak napokon ovplyvnilo aj pedagogické pôsobenie farára, ktorý náboženstvo vyučoval viac než dve desaťročia. Cirkev má byť pritom miestom, kde sa zvestuje evanjelium, nie inštitúciou, v ktorej sa duchovní musia obávať následkov za vyslovený názor.
Ak by sa potvrdilo, že na ukončenie pôsobenia nepohodlného farára niekto využíval aj hrozbu štátnych kontrol, prípad by ďaleko presiahol hranice jedného cirkevného zboru. Otvoril by oveľa závažnejší problém – spôsob, akým sa v evanjelickej cirkvi zaobchádza s duchovnými, ktorí nesúhlasia s rozhodnutiami jej vedenia. A napokon aj otázku, čo zostalo z reformačnej slobody v cirkvi, ktorá sa k reformácii hlási.
Redakcia Lutherusu
