LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Priestor na vyjadrenie pre druhú stranu v terajšom Evanjelickom posle spod Tatier nie je možné dosiahnuť. Tí, ktorí v minulosti napádali spomínané periodikum, dnes siahajú po nástrojoch cenzúry a prinášajú svojim čitateľom len zaujaté informácie bez toho, aby ich vyvážili stanoviskami tých, ktorých vo svojich článkoch hanlivo napádajú.
Tak to bolo aj v prípade správy predstavenstva Tranoscia, ktorá bola uverejnená v EPST. Keďže obsahovala nepravdivé útoky na bývalé vedenie vydavateľstva a redakciu EPST, dotknutí sa dožadovali uverejnenia reakcie – čo býva v štandardnej žurnalistike samozrejmosťou. Nedočkali sa však, nakoľko priestor na vyjadrenie im bol redakciou odopretý. Niektorí z nich – Jaroslav Mervart, Ľubomír Turčan či Spolok Lutherus – sa preto obrátili na súd, kde sa domáhali uverejnenia opravy, odpovede a reakcie na predmetnú správu.
Súd však v žalobe neuznal právo žalobcov – čo znamená, že v Posle sa ich stanoviská a vysvetlenia k neoprávnenému osočovaniu nemôžu objaviť. Pluralita názorov tak v periodiku, ktoré ovláda súčasné vedenie ECAV na Slovensku, nie je možná. Rozhodnutia súdu ešte nenadobudli právoplatnosť, jeden zo žalobcov – Spolok Lutherus – sa vo veci súdneho výroku odvolal na druhostupňový súd.
Evanjelický posol tak zažíva éru najvypuklejšej cenzúry vo svojej histórii. Nezávislosť stratil v momente násilného prevzatia v roku 2019. Jej stratu podčiark-
la i skutočnosť, že redaktorkou novín je v súčasnosti manželka biskupa Východného dištriktu, ďalej členka predstavenstva Tranoscia, ktorá svoju „nezávislosť“ ako novinárka v čase epidemiologickej krízy spochybňuje vyjadreniami na sociálnych sieťach proti očkovaniu – jedinej účinnej zbrani proti ochoreniu, ktoré trápi svet už vyše roka a pol – a kolektív redakcie dopĺňa tiež manželka vysokopostaveného cirkevného funkcionára. To v praxi podľa názorov mnohých znamená, že objektivita periodika dostáva na frak a demokracia a sloboda v týchto novinách sa skončila zmenou na poste predsedníctva cirkvi – kam po Milošovi Klátikovi a Imrichovi Lukáčovi v nelegitímnych voľbách zasadli Ivan Eľko a Ján Brozman. Obaja majú (Brozman sa medzičasom bez uvedenia dôvodu vzdal postu generálneho dozorcu, pozn. red.) priamy dosah na tvorbu obsahu novín tak, aby sa o súčasnom vedení písalo „len pekne“.
O vyjadrenie k súdnemu rozhodnutiu Lutherus požiadal jedného zo žalobcov, Ľubomíra Turčana. Ten skonštatoval, že na súd sa spolu s ďalšími jednotlivcami a so spolkom obrátil po tom, ako po publikovaní dehonestujúcej správy v novinách vydávaných Tranosciom, plnej posmeškov, poloprávd a neoprávnených obvinení, neuverejnili ich reakcie v zmysle tlačového zákona. „Tlačový zákon považujeme za garanta zákonnosti pri publikovaní, a ten určil, že ak vydavateľ nevyhovie požiadavke, má sa dotknutá osoba obrátiť na súd. Zákonodarca mohol na to určiť akékoľvek verejné rady a grémiá – no on rozhodol, že to bude súd. Preto sme sa obrátili na súd, nie ako nám protistrana zlomyseľne podsúva, že by sme mali záľubu v súdoch. Išlo o jednoduchú vec, chceli sme reagovať na publikované informácie, a keďže pre zrejme uplatňovanú cenzúru v tomto periodiku nám nebolo vyhovené, obrátili sme sa na orgán, ktorý určil tlačový zákon.“ Podľa jeho názoru bolo v procese vybraných len niekoľko rukolapných tvrdení z celej správy, na ktorých chceli dokumentovať zvrátene koncipovaný celý obsah správy. „Výsledok rozhodnutia ma priviedol naozaj do neopísateľného údivu. Veľmi divne, zdá sa, že až nad rámec ustanovení zákona, označil požadovanú odpoveď v konkrétnych bodoch za neopodstatnenú a tvrdenia, ktoré pre rozsiahlosť textu neboli napadnuté, akoby tým považoval za pravdivé. Ako kresťan viem, že úplná spravodlivosť nie je na tomto svete, no takéto prekrútenie som naozaj nečakal. Ak by súd len rozhodol, že žiadosti nevyhovuje, prijal by som to s pokorou. No takéto rozhodnutie akoby potvrdzovalo isté indície na rôzne prepojenia, a tak sa budem snažiť, aby pravda a možno aj podozrenia z ovplyvňovania výsledku vyšli najavo. Dvanásť rokov som obetoval svoje zdravie, čas pre rodinu a všetky moje schopnosti službe pre cirkevné vydavateľstvo, za čo som nikdy nečakal ovácie, no vykresliť ma ako zlomyseľníka si, myslím, nezaslúžim. Považujem to za zámernú diskreditáciu za to, že sme sa postavili za pravdu a očistu cirkvi, čo sa mnohým v cirkvi nepáči, a tak chcú nás ako osoby spochybniť,“ uviedol Ľ. Turčan.
Súdny proces pokračuje v odvolacom konaní v žalobe, ktorú podal Spolok Lutherus. „Veríme, že sa dočkáme určitej satisfakcie v zmysle objektívneho a spravodlivého verdiktu,“ vyjadrili sa členovia výboru Spolku Lutherus.
Redakcia Lutherus
