Bunčák robí z cirkvi daňový úrad. Aj vďaka nemu sa prioritou cirkvi stali namiesto misie len peniaze

Ján Bunčák, kontroverzný funkcionár cirkvi, kedysi farár v Trenčíne, donedávna zároveň predseda Združenia evanjelických duchovných (organizácie obhajujúcej práva duchovných ako zamestnancov) a riaditeľ generálneho biskupského úradu (inštitúcie reprezentujúcej zamestnávateľa), poskytol rozhovor, ktorý bol publikovaný na oficiálnej webovej stránke cirkvi. Okrem politikárčenia sa v ňom prezentoval viacerými nepravdami a zavádzaním evanjelickej verejnosti.

„Ak niekto nahlas kričí, ešte to neznamená, že má pravdu,“ tvrdí Ján Bunčák. Použil tak slová bývalej redakcie EPST z čias, keď vychádzali Reformačné listy, ktoré mali slúžiť na to, aby sa súčasní cirkevní predstavitelia dostali do najvyšších funkcií. Dnes, keď v nich sú, robia presne to, čo kritizovali, hoci sa to v skutočnosti nedialo. Foto: web cirkvi

„Ak niekto nahlas kričí, ešte to neznamená, že má pravdu,“ tvrdí Ján Bunčák. Použil tak slová bývalej redakcie EPST z čias, keď vychádzali Reformačné listy, ktoré mali slúžiť na to, aby sa súčasní cirkevní predstavitelia dostali do najvyšších funkcií. Dnes, keď v nich sú, robia presne to, čo kritizovali, hoci sa to v skutočnosti nedialo. Foto: web cirkvi

Politikárčenie v cirkvi

K problematike Fondu finančného zabezpečenia, tzv. výpalného, uviedol: „Zákon sa má dodržiavať. Synodu, ktorá Fond finančného zabezpečenia (FFZ) zriadila ústavným zákonom, tvoria zástupcovia cirkevných zborov, seniorátov a dištriktov. Je to de facto „cirkevný parlament“. A ak najvyšší zákonodarný orgán schválil určitú formu finančného zabezpečenia cirkvi, tak by sme to mali všetci rešpektovať.“ Terminológia, ktorú v tejto odpovedi použil, podľa oslovených duchovných poukazuje na Bunčákovu orientáciu v zmysle vnášania politiky do cirkvi. Používanie pojmov ako „cirkevný parlament“ mnohých poburuje, no zároveň si časť verejnosti myslí, že presne v duchu politikárčenia sa súčasné vedenie cirkvi – a jeho prisluhovači – aj správa. „K cirkvi pristupujú, akoby bola jednou z politických strán. Takýto prístup môže evokovať nenaplnené ambície niektorých ľudí z ECAV, ako sú Vladimír Daniš, Ján Brozman či Marián Damankoš, ktorí neuspeli v snahe preraziť vo vysokej politike (opakovane kandidovali v parlamentných voľbách, no nikdy neboli zvolení; pozn. redakcie), a tak sa snažia robiť politickú stranu z cirkvi,“ zhodujú sa duchovní.

Bunčák vo svojej odpovedi zároveň podsúva povinnosť rešpektovať schválený ústavný zákon o Fonde finančného zabezpečenia. Treba však pripomenúť, že spomínaný zákon prijali ľudia, ktorí sa do cirkevných funkcií dostali vďaka lojálnosti a na základe nedemokratických volieb, v ktorých boli podsunutí iba vyvolení kandidáti. Práve títo ľudia zriadenie fondu schválili bez toho, aby s tým vyjadrili súhlas cirkevné zbory – samostatné právne subjekty. Dôsledkom prehnitého systému tak je, že – vzhľadom na to, že do funkcií sa dostávajú len vyvolení, nie demokraticky všetci navrhnutí – zlé zákony v cirkvi nemožno zmeniť, pokiaľ im to vyhovuje.

Pohyby na účte môžu vidieť len tí, čo za fond zdvihli ruku

Bunčák sa ďalej vyjadril, že Fond finančného zabezpečenia „neschválil Zbor biskupov. Legislatívny návrh bol najskôr predložený Generálnemu presbyterstvu, a to ho v súlade s cirkevnými predpismi predložilo na posúdenie Právnemu výboru, ktorý k nemu vypracoval stanovisko. Následne synoda schválila jednak cirkevný ústavný zákon o finančnom zabezpečení cirkvi, zriadila FFZ a schválila jeho štatút. Okrem toho vybrala aj model výpočtu príspevku, ktorý majú jednotlivé zbory do fondu odvádzať“. Opäť ide o zavádzajúcu odpoveď. Nie je totiž pravdou, že FFZ neschválil Zbor biskupov. Všetci traja biskupi zaň na synode zdvihli ruku, rovnako aj na generálnom presbyterstve. I tu cirkev naráža na problém obsadzovania funkcií dokola tými istými lojálnymi ľuďmi, ktorí všade hlasujú podľa pokynov vedenia. Fond teda odklepli zas tí, ktorí sú vo výboroch, generálnom presbyterstve a rovnako aj na synode.

Z rozhovoru s Bunčákom plynie aj snaha tváriť sa v prípade fondu transparentne. Riaditeľ GBÚ sa redaktorke snaží vysvetliť, ako vedenie cirkvi postupovalo: „Prvá vec, ktorú sme urobili, je, že sme vyčlenili jeden z účtov ECAV špeciálne pre potreby Fondu finančného zabezpečenia. Nevytvárali sme nový účet, použili sme jeden z existujúcich. Všetky finančné prostriedky z tohto účtu, ktoré nemali nič spoločné s FFZ, sme previedli na iné účty. To všetko preto, aby sa financie navzájom nemiešali a aby boli pohyby na účte prehľadné. Na web stránke ecav.sk sú priebežne aktualizované informácie o stave fondu – o príjmoch, výdavkoch, zostatkoch a počtoch farárov, ktorí príplatky ku mzde poberajú. Každý generálny presbyter si môže vyžiadať podrobný výpis z účtu FFZ ku konkrétnemu dátumu, ktorý mu vystaví ekonomické oddelenie Generálneho biskupského úradu.“ Demagogický pokus o navodenie transparentnosti však zlyháva už v základoch. Lutherus od počiatku informoval, že pre účely fondu nebol zriadený transparentný účet, ako je to dnes bežné v prípade mnohých organizácií. Vďaka nemu by si na internete mohol každý záujemca presne skontrolovať pohyby na tomto účte do posledného centa. To však cirkev neurobila a narábanie s účtom tak opäť ostáva viditeľné len pre pár vyvolených.

Stredoveká odpustková prax

Politikárčenie a svetské vnímanie Bunčák potvrdil aj v ďalších svojich konštatovaniach v rozhovore. Okrem iného na tému tých, ktorí neplatia do fondu, podotkol: „Niektoré zbory povedali, že opravujú kostol, a tak nemôžu platiť do FFZ. Jeden CZ adresoval na GBÚ list s vysvetlením, že ich prioritou je momentálne pomoc ukrajinským utečencom. Čo na to povedať? Asi len toľko, že aj iné zbory sa aktívne venujú utečencom a napriek tomu si plnia svoje povinnosti do FFZ. Ak dostanem napr. výmer dane z nehnuteľností od mesta alebo obce – a aj tá sa oproti minulosti zvýšila – musím ju zaplatiť bez ohľadu na to, či sa mi to páči, alebo nepáči, či mám, alebo nemám v rodinnom rozpočte práve iné výdavky. Nemôžem jednoducho zvolať rodinnú radu, ktorá rozhodne, že dane platiť nebudeme. Nemôžem sa pritom odvolávať ani na to, že rodina je základ spoločnosti a že z nej pochádza všetka moc v štáte. Svoju rozhodovaciu právomoc sme delegovali na svojich zástupcov. Ak vláda na úrovni štátu alebo synoda na úrovni cirkvi prijme rozhodnutie, máme ho rešpektovať.“

Bunčák by si však mal, podľa oslovených duchovných, uvedomiť, že cirkev nie je daňový úrad. „Z rozhovoru cítiť, že ECAV už pre niektorých vôbec nie je misijná, ale jej úlohou akoby bolo iba vyberať dane. A to bez ohľadu na to, či s tým niekto súhlasí, či sa mu to páči, alebo nie,“ myslia si duchovní. Do úvahy sa dokonca neberie ani to, či na „výpalné“ zbory majú peniaze, alebo nie. Z tohto rozhovoru tak mnohí zrejme precitnú s uvedomením si, že Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku tu už nie je pre chudobných a utrápených, ale len pre majetných, ktorí majú z čoho dávať. V praxi to vyzerá ako návrat do stredoveku, keď cirkev od ľudí vyberala odpustky pod zámienkou spásy. Ani súčasná ECAV od toho nemá ďaleko, absentuje v nej súcit, milosť – naopak, vybrala sa na cestu vymáhania financií, trestov za neplatenie, a dokonca aj exkomunikácie veriacich.

Imidž cirkvi stojí na hlinených nohách

Bunčák sa snaží ľudí presvedčiť, že platením peňazí robia dobre svojej cirkvi. Tvrdí: „Áno, ak sa CZ rozhodnú neprispievať do fondu, tak sabotujú vlastnú cirkev a nie sú solidárne s menšími a finančne slabšími zbormi, ktoré nedokážu pokryť príplatky na svojich duchovných. A takých zborov je asi tretina. Cirkevné zbory by sa mali naučiť pozerať nielen na svoju vlastnú peňaženku, ale aj na slabšie zbory, odkázané na podporu väčších.“ Imidž pre verejnosť však stojí na hlinených nohách, pretože ECAV pod súčasným vedením vôbec nie je solidárna so slabšími, pretože aj tí slabší – ak neodvedú „výpalné“ – budú čeliť sankciám. Ich duchovní nedostanú k výplate ani euro navyše. Platí to aj v prípade, že zbor zaplatí napríklad o pár eur menej, než mu stanovuje výmer z generálneho biskupského úradu. Dokonca tieto zbory čelia vyhrážkam, že ich zrušia a pričlenia k iným.

„Prostriedky, ktoré prichádzajú do fondu od januára 2021, sa doteraz použili iba na príplatky ku mzdám duchovným. Ani jeden jediný cent nebol použitý na iný účel. A to napriek tomu, že štatút FFZ umožňuje 10 % zo zostatkových prostriedkov fondu použiť na programové ciele. Každý generálny presbyter si môže vyžiadať podrobný výpis z účtu FFZ ku konkrétnemu dátumu, ktorý mu vystaví ekonomické oddelenie Generálneho biskupského úradu,“ hovorí ďalej Bunčák. Pritom celý tento proces je len naoko. Ako Lutherus informuje na inom mieste, generálne presbyterstvo už zrušilo vyhlasovanie celocirkevných ofier a nahradí ich peniazmi práve z fondu, ktorý mal byť len na farárske platy.

Pri tejto otázke sa však treba pozrieť aj do minulosti. V ére biskupa Klátika samotný Bunčák z trenčianskeho zboru neodvádzal takmer žiadne ofery, ani povinne vyhlasované – a pritom mu nikto nesiahol na jeho plat a nevyhrážal sa mu zrušením cirkevného zboru, ako to teraz praktizuje on sám. Bunčák pritom poburoval aj svojich veriacich v Trenčíne, keď časť z nich poukazovala na záhadné hospodárenie zboru. Napriek žiadostiam sa nikdy nedozvedeli, ako boli použité peniaze z lukratívneho nájmu parkoviska vo vlastníctve CZ – Bunčák to doteraz nevysvetlil. Dobré meno si nenarobil ani v Prahe, kde bol začas farárom slovenského zboru. Veriaci o ňom napísali: „Námestný farár Mgr. Ján Bunčák v lete 1990 bez odovzdania úradu svojmu nástupcovi opustil pražský cirkevný zbor a odsťahoval sa do Kukovej.“ (Zdroj: Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Prahe; História zboru a súčasnosť; Pavol Haluka) Dnes človek s touto povesťou vedie generálny biskupský úrad a apeluje na dodržiavanie zákonov a predpisov. Jemu samému však na to chýba morálny kredit.

Redakcia Lutherus
Ilustračná fotografia: pixabay

Predchádzajúca

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!