Zomrel Július Vanovič – svedomie cirkvi a národa
Dnes by som sa s vami rád podelil o svoju bolesť, ktorú som pocítil, keď som sa dozvedel, že vo veku 85 rokov zomrel Július Vanovič. Kto to bol? Július Vanovič bol slovenský spisovateľ a esejista. Rodák z Turca, vynikajúci znateľ slovenskej ale aj svetovej literatúry. Mal tiež fenomenálne vedomosti v oblasti filozofie a teológie. Napísal viac ako dvadsať literárnych diel, v ktorých dopodrobna „rozpitval dušu slovenského človeka.“ Vynikajúcim spôsobom nám predstavil Václava Černého, I. Bergmanna ako aj Alfonza Bednára. Každému vrelo odporúčam siahnuť po niektorej z jeho kníh, alebo po niektorom čísle Tvorby, ktorej bol vyše dvadsať rokov šéfredaktorom. To vám umožní spoznať Júliusa Vanoviča, hrdého zemana, milujúceho svoj slovenský národ.
Prečo o ňom píšem? Preto, lebo som mal možnosť cca 15 rokov zblízka sledovať jeho konanie a počúvať jeho názory. Bol to človek vysokých morálnych zásad, ktorý nikdy, a to ani v najťažších rokoch, sa nesklonil pred nositeľmi moci. V päťdesiatych rokoch ho pred maturitou vyhodili z gymnázia a v rokoch normalizácie ho „zneviditeľnili“ na miesto korektora. Vždy veľmi ťažko znášal, keď videl, ako sa k moci „derú“ bezcharakterní a bezduchí ľudia. Práve táto jeho vlastnosť mi otvorila aj cestu k osobnému stretnutiu. Bolo to v časoch, keď vyšli „Langošové zoznamy agentov ŠtB“ a náš vtedajší generálny biskup, ktorý v týchto zoznamoch figuroval, zubami-nechtami hájil svoju pozíciu, miesto toho, aby konečne odstúpil.
Odporúčam všetkým, ktorí túžia a modlia sa za prebudenie cirkvi, siahnuť po vtedajších číslach Tvorby. Spoznáte, akým brilantným a hutným spôsobom Július Vanovič písal. Jeho texty vám umožnia pochopiť, prečo je dôležité, aby ľudia, ktorí kolaborovali s ateistickým režimom, činili pokánie. Zanechal nám odkaz. Len poctivé pokánie otvorí cirkvi dvere, vysporiadať sa s temným komunistickým obdobím našich dejín. Pokánie je jediná cesta, ktorá umožní evanjelickej cirkvi, aby sa vrátila na výslnie, na ktorom bola koncom 19. storočia a v prvej polovici 20 storočia.
Michal Zajden
