Žiadne materiály synoda evanjelikom nesprístupnila, netušili, o čom rokujú
ŽILINA – Všetko sa postupne dostáva do područia vedenia ECAV a prehlbuje sa radikálny odklon od demokracie. Toto smerovanie potvrdila tzv. jarná synoda, ktorá rokovala 1. júna v kongresovej sále Úradu Žilinského samosprávneho kraja.
Nenaplnený prísľub
Bez toho, aby to evanjelici a. v. vedeli vopred, bolo zasadnutie najvyššieho zákonodarného orgánu vysielané online na oficiálnom webe cirkvi. Stránka síce uvádzala, že z rokovania „pripravíme na webovej stránke ecav.sk aj tradičné spravodajstvo Minúta po minúte“, no žiadne také spravodajstvo napokon nebolo zverejnené. Hoci štedro platená tlačová tajomníčka generálneho biskupského úradu Nunvářová bola na synode po celý čas, žiadne informácie verejnosti cez Minútu po minúte neposkytovala. Zrejme si svoju prácu uľahčila tým, že zo synody bol vysielaný videoprenos. Po skončení synody už tento prenos však nie je k dispozícii, a tak si spätne nemožno prehrať video z diania na rokovaní. Tí, ktorí nesledovali video priamo, preto dnes nemajú žiadne informácie zo synody.
Evanjelická verejnosť nemá prístup k absolútne žiadnym materiálom a správam, o ktorých synoda rokuje, hoci je verejná. Evanjelici tak nemôžu mať voči cirkvi dôveru.
Na úvodných službách Božích na synode kázal biskup Západného dištriktu Ján Hroboň. Stredobodom jeho kázne bol on sám – vyjadroval radosť z toho, že bol (v nedemokratických voľbách, pozn. red.) znova zvolený za biskupa. Podotkol, že to považuje za Božiu vôľu a vníma to tak, že pri ňom stojí Pán Boh. Pritom však opomenul, že z vyše 100 000 evanjelikov patriacich do Západného dištriktu ho volilo len 3 700. Uviedol tiež, že v ECAV sú duchovní, neordinovaní aj záujmové skupiny, ktoré rozdeľujú cirkev, a poukázal na biblické „beda“, ktoré týchto ľudí čaká. „Hroboň však rýchlo zabudol na to, čo on sám robil v minulosti – cirkevnú politiku, štval proti vtedajšiemu vedeniu ECAV a písal do plátku Reformačné listy, ktorý bol mimoriadne arogantne namierený proti bývalému vedeniu. Podpisoval rôzne petície, charty, výzvy, ktoré viedli k rozkolu cirkvi a dospeli až do jej súčasného rozbitia a rozdelenia,“ napísala redakcii skupina veriacich, ktorá spoločne sledovala Hroboňovu kázeň v Žiline.
Viacerí online sledovatelia synody tiež uviedli, že absolútne nerozumeli, o čom synoda rokuje, akým uzneseniam či správam sa venuje a za čo vlastne hlasuje. Evanjelická verejnosť totiž nemá prístup k absolútne žiadnym materiálom a správam, o ktorých synoda rokuje, hoci je verejná. Mali teda podľa vlastných slov pocit, akoby boli mimo hry, čo bol zrejme zámer. Veriaci v tomto kontexte prízvukujú, že každý evanjelik by mal mať prístup k spomínaným materiálom, pretože každý má právo na informácie o tom, čo sa deje v cirkvi, do ktorej odvádza dane. „Inak je cirkev netransparentná a nemožno k nej mať dôveru. Nedôvera narúša vzťahy a tvorí nejednotu,“ podotkli.
Synoda v postavení slúžky
Jedným z bodov programu synody boli voľby. Volil sa predseda synody z radov ordinovaných, keďže mandát bývalého košického seniora Jána Hrušku sa skončil. Synodáli na jeho miesto zvolili Slavomíra Sabola, bývalého biskupa Východného dištriktu. Sabol je však zároveň aj členom generálneho presbyterstva (GP). Na tohtoročnej synode už mohli hlasovať aj členovia GP s riadnym hlasom. „Zákonodarná a výkonná moc je tak už spojená, a teda už nie je nezávislá, ako to býva v demokracii. Cirkevní predstavitelia svojím rozhodnutím prekročili mocensko-právny rubikon a urobili výraznejší krok k nahradeniu demokracie cirkvi – hierarchickou cirkvou. Synoda sa tak dostala len do nedôstojného postavenia slúžky,“ uviedol pre Lutherus odborník na cirkevné právo. Dodal, že zákonodarnú moc dostali do područia výkonnej moci. Okrem toho mali snahu podmaniť si aj súdnu moc, ktorá mala byť tiež podľa návrhu súdnej reformy v rukách výkonnej moci. Dá sa povedať, že všetko má byť v područí generálneho biskupského úradu ako za totality. O tom, že synoda sa stala len nedôstojnou slúžkou, svedčí aj fakt, že na synode sa hlasovalo cez hlasovacie zariadenie, kde synodáli presne videli, kto ako hlasoval, pretože bolo zverejnené ich meno. Všetko bolo v zelenej farbe – všetci synodáli hlasovali za všetko. Iba ojedinele zasvietil jeden alebo dva červené hlasy „rebelov“. Podľa názoru odborníkov týmto spôsobom výkonnej moci prešli všetky správy a uznesenia hladko, takmer bez diskusie. „Ak niekto diskutoval, bolo to stále dokola päť ľudí, aby vznikol dojem, že niekto má aj nejaké poznámky. Vždy to však boli iba členovia generálneho presbyterstva, teda výkonnej moci, alebo členovia výborov. Okrem nich nediskutovali skoro žiadni synodáli a už vôbec nie neordinovaní.
Nezáujem o správu predsedníctva ECAV
Debata nebola ani k správe predsedníctva cirkvi, ktorú na synody predniesol Ivan Eľko. Zrejme sa tento fakt dotkol aj jeho samotného, keďže podotkol, že sa rok snažil na správe pracovať a nikto k nej nemá žiadne otázky ani pripomienky. Vyjadril pocit, akoby o jeho prácu nemal nik záujem.
Okrem iného sa Eľko v správe stručne venoval informáciám o Reformate. Táto eseročka, spravujúca cirkevný majetok, podala na základe uznesenia synody žalobu na bývalých konateľov Vladimíra Daniša, Jaroslava Mlynára, Štefana Sabola a Dagmar Valovičovú, ako aj na bývalú účtovníčku Janu Danišovú. Cieľom žaloby bolo podľa všetkého poškodiť Š. Sabola a D. Valovičovú, nie skutočných vinníkov. V správe predsedníctva sa uvádza, že „Reformata v priebehu apríla 2023 podala žaloby voči menovaným bývalým v niektorých nárokoch. Súd rozhodol v apríli 2024. Zaviazal Vladimíra Daniša a Jaroslava Mlynára na zaplatenie sumy 6 725,40 eur a na náhradu trov konania. Voči Jane Danišovej konanie zastavil. Voči Dagmar Valovičovej a Štefanovi Sabolovi žalobu zamietol a spoločnosť Reformata zaviazal, aby im uhradila vzniknuté trovy konania. Vladimír Daniš a Jaroslav Mlynár sa voči rozsudku odvolali (pozn red.: viac informujeme v samostatnej správe). Cirkev vedie celkovo šesť súdnych procesov, na ktoré míňa cirkevné peniaze.
Najväčší odliv duchovných z ECAV
V správe predsedníctva sa uvádza aj stav v oblasti počtu duchovných. K 31. decembru 2023 mala ECAV v službe 337 duchovných, z toho 188 mužov (55,8 %) a 149 žien (44,2 %). Z celkového počtu žien ich bolo 7 na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, 312 duchovných bolo v činnom veku, 25 naďalej pracovalo po dosiahnutí dôchodkového veku. Pracovný pomer v roku 2023 ukončilo 9 duchovných a nastúpili traja kapláni. Tento rok sa neplánuje žiadna ordinácia duchovného, pretože záujem o prácu v ECAV klesá. Každopádne, za súčasného vedenia z ECAV odišlo najviac duchovných, napriek tomu žiadna sebareflexia nevedie súčasných predstaviteľov k tomu, aby už nekandidovali a nechali ľuďom zvoliť si biskupa, ktorého sami chcú, nie takého, ktorého ľuďom predvolí hŕstka členov kandidačnej porady.
(Ďalšie informácie zo synody prinesieme v nasledujúcom čísle.)
Redakcia Lutherusu
Foto: Redakcia Lutherus
