Výzva emeritného predsedu Ekumenickej rady cirkví v ČR
(christnet.eu) História ruskej pravoslávnej cirkvi je veľmi pestrá. Krásne chvíle sa striedali s periódami zlyhania a korupcie. Samozrejme, nemožno vinu zvaliť na celú cirkev, keď sa jej vedenie dá skorumpovať a zviesť na scestie. Švajčiarsky reformovaný teológ Leonard Ragaz označil Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu z roku 1917 za Boží súd nad cirkvou. Bola to doba, keď cirkev hromadila bohatstvo a moc a neplnila úlohu starostlivosti o svojich ľudí. Na strechách kostolov sa svietil zlatý plech a inde vykorisťovaní ľudia živorili či umierali od hladu. Nečudo, že Lenin, Stalin a ďalší komunistickí vodcovia cirkev priamo nenávideli.
Časom prišlo nádejnejšie obdobie. Vo chvíli, keď bolo Rusko napadnuté Hitlerom, bolo potrebné nakupovať zbrane z USA a Veľkej Británie. Vtedy Ruská pravoslávna cirkev začala dávať zlato na nákup zbraní a podporovať štát. Týmito darmi a nasadením v obrane krajiny sa čiastočne pred sovietskou mocou rehabilitovala. Nanešťastie sa v jej štruktúrach po vojne začala znovu opakovať a plazivo šíriť nákaza cézaropapizmu. Do štruktúr tejto cirkvi prenikal vplyv KGB.
Pre ekumenické hnutie mal tento vývoj veľké vplyvy. Uprostred studenej vojny sa v roku 1961 konalo v indickom New Delhi 3. valné zhromaždenie Svetovej rady cirkví (ďalej SRC). Na jeho začiatku čierne limuzíny priviezli zo sovietskeho veľvyslanectva delegáciu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Táto cirkev bola s veľkou pompou prijatá do svetového ekumenického hnutia. Každému súdnemu človeku muselo byť jasné, že niečo nebolo v poriadku. Dobre to vedeli aj zástupcovia vtedajších československých cirkví a mnohí ďalší. Medzi delegátmi Ruskej pravoslávnej cirkvi boli agenti KGB – sovietskej tajnej služby, ktorá plnila úlohy špionáže, kontrašpionáže a tajnej polície. Niektorí členovia vedenia tejto ruskej cirkvi boli tajnou políciou vyslaní na vyštudovanie pravoslávnej teológie a postupne sa im potom otvárala cesta na vyššie pozície v hierarchickej štruktúre. Arcibiskup Nikodim sa stal členom Ústredného výboru SRC. Existuje dostatok dôkazov, že práve on bol jedným z nasadených agentov KGB v štruktúrach SRC a, samozrejme, nebol jediný. KGB malo jasný plán a usilovalo sa o preniknutie do štruktúr SRC. Tak sa jedine dá vysvetliť, že všetky protesty proti zbrojeniu boli vždy namierené proti západným zbraniam, ale proti rozmiestneniu sovietskych rakiet s atómovými hlavicami vo východnej a v strednej Európe sa nesmelo hovoriť. V tom čase SRC začala finančne podporovať rôzne revolúcie a obstarávať zbrane pre bojujúce gerily v rôznych krajinách sveta. Tento kurz bol neskôr zastavený.
Na týchto aktivitách sa podieľala napr. Kresťanská mierová konferencia založená profesorom J. L. Hromádkou v Prahe. Výdatne ju na katolíckej strane prizvukovalo hnutie katolíckych duchovných Pacem in terris, ktorým komunistický režim presadzoval svoju politiku do katolíckej cirkvi. Niektoré spomínané trendy doznievali v ekumenickom hnutí ešte aj po revolúcii v roku 1989. Napríklad v roku 2006 navštívila delegácia českej cirkvi Kubu, aby zistila potrebu podpory prenasledovaných kresťanov na Kube. Došlo aj k stretnutiu s hnutím „dámy v bielom“, čo sú manželky väznených pastorov a pracovníkov cirkví. V českej ekuméne prebiehali finančné zbierky na podporu prenasledovaných na Kube. Následne prišla do Ekumenickej rady cirkví referentka SRC a tvrdila, že aj ich delegácia bola na Kube a žiadnu perzekúciu kresťanov nezaznamenala. Túto slepotu vytvárali ideologické okuliare, ktorých sa SRC pomaly a ťažko zbavovala.
Z minulých rokov je známe, že Ruská pravoslávna cirkev je v ekuméne stále veľmi vplyvná a často jej treba ustupovať. Súčasný moskovský patriarcha Kirill sa rád fotí so svojím priaznivcom Putinom, ktorý ho zahŕňa priazňou. Obaja zrejme veria v hodnotu opätovného spojenia trónu a oltára, cirkvi a štátu. Putin exemplárne pobozká v kostole ikonu a vedenie cirkvi mu za to vyjadrí priazeň a podporu putinovského režimu. V súčasnej rusko-ukrajinskej vojne sa v plnej nahote prejavil tento strašný zväzok. Súčasná vojna má, žiaľ, aj náboženskú dimenziu. Ruská pravoslávna cirkev by opäť chcela pohltiť Ukrajinskú pravoslávnu cirkev, ktorá v roku 2019 dostala uznanie svojej samostatnosti od ekumenického patriarchu z Istanbulu. Patriarcha Kirill je z rôznych strán vyzývaný, aby vystúpil proti agresívnej invázii ruských vojsk na Ukrajinu. Zatiaľ to neurobil a udržuje povedomie, že ako hlava cirkvi súhlasí so šialeným prezidentom Putinom. V tejto situácii nie je možné, aby Ruská pravoslávna cirkev bola ďalej členkou Svetovej rady cirkví. Vylúčte ju zo svojich štruktúr! Je potrebné, aby pravoslávna cirkev v Rusku dostala spätnú väzbu, mohla sa prebudiť z falošného sna a túžby po moci a nestala sa trvale spoluvinníkom najväčšej vojnovej a humanitárnej katastrofy od 2. svetovej vojny.
Pavel Černý
Autor túto výzvu zaslal vedeniu štyroch českých cirkví, ktoré sú členmi Svetovej rady cirkví (o. i. Českobratskej cirkvi evanjelickej a Cirkvi československej husitskej). Pavel Černý je emeritný predseda a podpredseda Ekumenickej rady cirkví v ČR (predseda 2005 – 2009, podpredseda 1997 – 2005), emeritný predseda Rady Cirkvi bratskej, člen medzinárodného koordinačného výboru HK ekumenického stretávania biskupov. Pôsobí aj v ďalších medzinárodných ekumenických grémiách.
