ZVOLEN – Ututlávanie a zahmlievanie sa už stali štandardnými nástrojmi súčasného vedenia cirkvi. Svoju netransparentnosť opäť v plnej nahote predviedli pri kandidačnej porade pred voľbami biskupa Západného dištriktu.
Dištriktuálne presbyterstvo ZD zasadalo už 28. februára a v ten deň vypísalo voľby. Verejnosti však znova zatajili termín konania kandidačnej porady – pravdepodobne preto, aby do volieb biskupa nemohol byť navrhnutý žiadny kandidát, ktorý by servilne neposluhoval súčasnému vedeniu a mal by vlastný názor na chod cirkvi a neriešené kauzy.
Voľby sa budú v cirkevných zboroch konať 28. apríla, 5. mája a 12. mája a veriaci si v nich budú vyberať nového biskupa Západného dištriktu.
Až po mesiaci od zasadnutia – po tom, ako Lutherus informoval, že s termínom porady robia tajnosti – na webe Západného dištriktu publikovali dátum konania kandidačnej porady – uskutoční sa 10. apríla o 10.30 na Biskupskom úrade ZD vo Zvolene. Voľby sa budú v cirkevných zboroch konať 28. apríla, 5. mája alebo 12. mája a veriaci si v nich budú vyberať nového biskupa Západného dištriktu. Očakáva sa, že výber bude znova už len z predvolených kandidátov a zástupcovia iného názorového spektra nedostanú možnosť byť kandidovaní a uchádzať sa o hlasy voličov. Svedčí o tom aj fakt, že o voľbách informuje iba web dištriktu a do uzávierky tohto čísla Lutherusu sa o nich nezmienila celocirkevná webová stránka. Cieľom teda zrejme je, aby sa k evanjelikom a. v. dostalo čo najmenej informácií a oni by prišli už len na voľby mechanicky odovzdať svoj hlas bez možnosti kriticky myslieť či nebodaj diskutovať.
„Vyzerá to ako evanjelické konkláve,“ vyjadril sa pre Lutherus duchovný zo ZD s tým, že právo niekoho navrhnúť majú jedine členovia kandidačnej porady – a nielen to. Práve oni – a nik iný – budú hlasovať aj o tom, či daných kandidátov posunú do volieb, alebo ich nemilosrdne vyradia bez udania dôvodu a neumožnia im uchádzať sa o hlasy voličov. Cirkevnoprávne predpisy k tomu uvádzajú: „Každý člen kandidačnej porady má právo navrhnúť kandidáta. Kandidačná porada skontroluje, či kandidát spĺňa podmienky kandidácie, ktoré stanovujú cirkevnoprávne predpisy. Každý člen kandidačnej porady má právo vzniesť námietku proti ktorémukoľvek navrhnutému kandidátovi. Do volieb postupuje každý kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov kandidačnej porady.“
To znamená, že člen kandidačnej porady, ak chce, tak návrh na kandidáta kandidačnej porade predloží, a ak nechce, nepredloží, nič ho k tomu nezaväzuje, a teda, ak by niekto chcel kandidovať, je odkázaný na milosť a nemilosť členov kandidačnej porady, nehovoriac o tom, že ak by sa aj nejaký člen kandidačnej porady zmiloval a návrh predložil, kandidačná porada ho môže bezdôvodne vylúčiť a do volieb nepustiť.
Podľa osloveného farára sa tak dá konštatovať, že Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku sa vo volebných procesoch nijako neodlišuje od rímskokatolíckej cirkvi. „Ľuďom podhodia predvybratých kandidátov, ktorí vyhovujú hŕstke funkcionárov, a títo ľudia majú iba prísť a zahlasovať. Otázky, prečo je to takto a prečo si nemôžu vybrať slobodne, im nikto nezodpovie. Jednoducho sa o tomto direktívnom systéme nehovorí. Lenže toto je v skutočnosti stredovek. Aj v ňom bolo konkláve niekoľkokrát podplatené, aby zvolilo správneho kandidáta. Známe sú prípady voľby dvoch najslávnejších renesančných pápežov – Alexandra VI. (s tromi ženami mal najmenej osem nelegitímnych detí) v roku 1492 a Júlia II. v roku 1503, keď obaja riadne zaplatili svojim voliteľom. Voľba Júlia II. bola zároveň najkratšia v histórii – trvala len niekoľko hodín. Hoci v ECAV sa zvolenie nekupuje za peniaze a majetky, ponúkajú sa zaň iné prísľuby, a to buď funkcia za odmenu, alebo beztrestnosť. To znamená, že za odmenu nebudú disciplinárne riešiť ľudí spojených s kauzami a nemorálnym správaním. Stačí, že budú poslušné pritakávať,“ zhodnotil duchovný.
Dodal, že cirkev by sa mala konečne zaoberať témou zrušenia dištriktov, čo by do spoločnej cirkevnej kasy prinieslo 1,2 milióna eur. No namiesto toho idú opäť voliť biskupa, ktorého cirkev vôbec nepotrebuje, myslia si mnohí farári aj laici. Podľa nich cirkev namiesto toho, aby sa starala o rast zborov a misiu, chce zbory oberať o peniaze a likvidovať ich, aby sa mali cirkevní funkcionári na úradoch dobre – na úkor farárov, ktorí musia živoriť z minimálnej mzdy.
Redakcia Lutherusu
Foto: Wikipedia
