Voľbou Eľka a Brozmana si farári strelili do vlastnej nohy
Platy im neporástli, vedenie peniaze míňa na úradníkov
„Ja sa o vás postarám.“ Takto sa mal na adresu farárov ešte po voľbách vyjadriť súčasný generálny dozorca Ján Brozman. Spôsob, akým má byť o farárov postarané, už postupne vychádza najavo. Radosť však z neho zrejme nebudú mať nielen cirkevné zbory, ale ani samotní farári. Tí dnes dokonca podľa informácií Lutherusu dostávajú na výplatu ešte menej ako v minulom roku. Závery z posledného rokovania generálneho presbyterstva potvrdzujú, že model financovania, o ktorom informoval Lutherus, sa stáva realitou. GP totiž poverilo predsedníctvo cirkvi, „aby koordinovalo prípravu zákona o financovaní cirkvi, a to tak, aby celocirkevný fond bol plnený z nasledujúcich troch zdrojov: jednotný odvod za systematizovanú kňazskú stanicu, jednotný odvod za člena, percento z príjmu.“ Koncept má pochádzať z dielne Združenia evanjelických duchovných a predbežne sa hovorí o sume 500 € za kňazskú stanicu, 3 € za každého člena zboru a od dvoch do piatich percent zo všetkých príjmov cirkevných zborov. Takto získanými peniazmi chce vedenie cirkvi získať prostriedky na dofinancovanie platov duchovných. Údajne im majú chýbať približne dva milióny na prevádzku biskupských úradov, keďže na farárske platy dostávajú financie zo štátu. Práve preto sa teraz zrejme rozhodli získať prostriedky zo zborov. Pokiaľ ide o platy, zákonná norma o minimálnom plate hovorí, že farári spadajú pod koeficient 1,4-násobku minimálnej mzdy. Podľa neho by len nastupujúci kapláni mali v hrubom zarábať okolo 812 €, pri farároch s odrobenými desiatkami rokov by malo ísť o úmerný nárast základného platu.
Namiesto nárastu prišla studená sprcha: platy sú tento rok nižšie
Deficit finančných prostriedkov na platy však vyznieva paradoxne hneď z niekoľkých hľadísk. Cirkev v tomto roku dostáva o stovky tisíc eur viac ako v tom predchádzajúcom. Kým rok 2019 priniesol transfer zo štátu vo výške 4 568 230 eur plus 216 022 eur pre Evanjelickú diakoniu, tento rok cirkev má cirkev získať zo štátneho rozpočtu jednotný balík v hodnote 5 174 749 eur. Pri odpočítaní zhruba rovnakej dotácie pre diakoniu teda na platy farárov a prevádzku biskupských úradov ostáva o necelých 400-tisíc viac ako pred rokom. Ani to však cirkvi nestačí. Podľa predbežných informácií, ktoré kompetentní zatiaľ odmietli potvrdiť, treba ďalšie dva milióny. A práve na tie sa majú poskladať cirkevné zbory.
Masové podujatia v cirkvi však napriek finančnej tiesni ostávajú štedro dotované. Len na misijné dni v oboch dištriktoch, dištriktuálne dni či evanjelizačný víkend generálni presbyteri odklepli dokopy 30-tisíc eur. Ide o financie zo zahraničných fondov, ktoré cirkev dostáva naviac, okrem tých štátnych. Namiesto pomoci zborom ich však, zdá sa, ide míňať na seba a avizované akcie.
Najväčšie prekvapenie však priniesol začiatok tohto roka na výplatných páskach samotných farárov. Mnohí z nich očakávali aspoň mierny nárast – v predchádzajúcich rokoch boli totiž ich mzdy pravidelne valorizované. Namiesto toho cirkev dodnes nezverejnila tabuľky platov – a neúmerne dlho sa muselo čakať i na samotné platové dekréty, vďaka ktorým farári vedia, koľko vlastne na výplatu dostanú. Dočkali sa ich až koncom februára, teda de facto po dvoch odrobených mesiacoch. Ani tie však nevniesli viac svetla do problematiky financovania. Kým za bývalého vedenia dostávali dekréty s jasným prehľadom o každej platovej položke, príplatkoch, platovom stupni a platovej skupine – teraz na ňom figuruje jedna jediná suma základného platu bez ďalšieho vysvetlenia a zaradenia. Na prekvapenie je plat dokonca nižší rádovo o desiatky eur. Či však takýto postup vedenie cirkvi uplatnilo voči všetkým spravodlivo, alebo plat znížilo len vybraným kňazom, sa nemožno dozvedieť. V zásadách o odmeňovaní duchovných, ktoré vyšli Zbierke cirkevnoprávnych predpisov totiž chýba príloha. Ňou mala byť práve tabuľka s platovými skupinami a výškou mzdy pre jednotlivé kategórie. Možno sa len domnievať, či príloha chýba zámerne a prípadne aké dôvody vedú vedenie cirkvi k tomu, že výšku platov drží v tajnosti.
Farárom ostali oči pre plač, úradníci si výrazne polepšili
Redakcia Lutherusu má k dispozícii platové dekréty a výplatné pásky niekoľkých farárov našej cirkvi. Z nich vyplýva, že napríklad farár po viac ako 30 rokoch duchovnej služby dostával ešte koncom minulého roka hrubý plat v sume 872,64 €. Išlo o 645,73 € základného platu, ku ktorému mu pripočítavali 33,19 € ako hodnostný prídavok a 193,72 € – teda tridsaťpercentný kvalitatívny príplatok. Nový dekrét stanovil jeho mzdu na pevnú sumu 745 € bez akýchkoľvek príplatkov. V hrubom teda dostane o vyše 127 € menej ako to bolo doteraz. Na výplatnej páske sa to prejavilo poklesom v čistom o približne 33 €. Zaujímavé v tejto súvislosti je, že výrazného rastu platov sa od nového vedenia dočkali biskupskí úradníci. Ich mzdu tvorí základný plat a osobné ohodnotenie, ktoré môže dosahovať až 100 % výšky platu. Okrem toho im predsedníctvo cirkvi môže priznať jednorazovú odmenu do 200 € bez toho, aby to dali niekomu schváliť, a generálne presbyterstvo na návrh predsedníctva cirkvi môže pridať úradníkovi aj viac než 200 €. Tu majú opäť v porovnaní s farármi navrch. Duchovní totiž, ako sa zdá, po novom už nemajú žiadne príplatky, hodnostný prídavok ani kvalitatívny príplatok. Publikované zásady im priznávajú len možnosť privyrobiť si k platu 5 % za administrovanie zboru. Odmeny môže farárom schváliť len generálne presbyterstvo a pridelí im ich priamy nadriadený. Vo výsledku teda úradník na biskupskom úrade môže dostať automaticky (bez schvaľovania GP) až 100 % k platu + ďalšiu odmenu do 200 €. Farárom však o prípadných odmenách musí vždy rozhodnúť GP.
Pri úradníkoch sú definované platové stupne, ktoré uvádzajú, že napríklad ekonóm patrí do kategórie 3 a jeho základný plat sa podľa odrobených rokov pohybuje od 812 do 1005 €. Už pri nulovej praxi tak dostane vyšší základ ako farár po tridsiatich odpracovaných rokoch. Tajomníci biskupského úradu, ako napríklad osobný tajomník alebo tajomník pre zahraničie, dostávajú v piatom platovom stupni 1044 až 1292 €. Najlepšie je na tom však mediálna tajomníčka, pre ktorú platia osobitné kritériá. Zaradená je totiž do šiesteho platového stupňa, kde sa jej základná mzda začína na 1160 € a podľa odrobených rokov rastie až do sumy 1436 €. Konkrétne porovnanie teda vyzerá tak, že farár po 30 rokoch služby má základný plat 745 € a v dekréte sa mu nepriznávajú žiadne príplatky a tlačová tajomníčka v prípade odrobenia rovnakého počtu rokov môže dostať (s priznaním plnej výšky osobného ohodnotenia) až 2872 € a k tomu jednorazovú odmenu, ktorej strop nie je určený. Ide teda takmer o štvornásobok platu farára s rovnakou výškou praxe vo svojom odbore. Za bývalého vedenia cirkvi sa farárske platy dvíhali zhruba o desať percent každý rok. Teraz je trend opačný a porovnanie miezd za rovnaké mesiace rokov 2019 a 2020 ukazuje pomerne značný pokles. Cirkev pritom mala možnosť duchovným pridať – od štátu totiž dostala viac financií ako v minulosti. Podľa informácií Lutherusu napríklad Reformovaná kresťanská cirkev svojim farárom i tento rok pridala zhruba 10 %. Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku – napriek vyššej štátnej dotácii – takýto krok neurobila.
Ďalším aspektom celej veci sú vokátory dozorcov – generálneho aj dištriktuálnych. Tie by mali byť na úrovni okolo 600 €. Opäť ide o neporovnateľný nepomer – farár po 30 rokoch služby má na výplatnej
páske nižšiu sumu ako dozorca, ktorý pritom berie plat z vlastného zamestnania.
Na rušenie GBÚ už zabudli?
Súčasné vedenie cirkvi a ľudia z jeho bezprostredného okolia ešte pred voľbami vyhlasovali, že generálny biskupský úrad treba zrušiť, pretože „prejedá“ veľký balík peňazí, teraz je už táto téma zabudnutá a do úradu sa pumpujú prostriedky z každej strany. Kým v minulosti rôzne záujmové skupiny hovorili o potrebe reštrukturalizácie zhora, teda o rušení biskupských aparátov, teraz sa má napokon reštrukturalizovať zdola – majú sa rušiť resp. spájať cirkevné zbory. Jedným z dôvodov zrejme bude aj fakt, že mnohé z nich nedokážu utiahnuť avizovaný odvod, ktorým zrejme budú musieť povinne prispievať do akéhosi „spoločného fondu“. Paradoxnou je tu tiež úloha Združenia evanjelických duchovných ako údajného navrhovateľa konceptu financovania. Namiesto ochrany farárov – pre ktorú bolo združenie založené – evidentne nadŕža vedeniu cirkvi. Práve na úkor farárov a cirkevných zborov.
Redakcia Lutherus
