Pripomienky k návrhu zákona č. 7/2023 o disciplinárnych previneniach
K viacerým dôvodom, pre ktoré sa má prijať nový zákon o disciplinárnych previneniach, som sa už vyjadril pri mojom postoji k navrhovanej súdnej reforme, ale môžem to v krátkosti zopakovať.
- Tak ako som už v roku 2017 a v roku 2020 navrhoval, je potrebné zrušiť orgány COJ, ako aj dištriktuálne súdy ako disciplinárne orgány a zriadiť prvostupňové viaceré seniorálne súdy s pôsobnosťou pre 2 – 4 senioráty.
- „Gumový“ zákon č. 3/2004 o disciplinárnych previneniach týmto novonavrhovaným zákonom však absolútne neodstraňuje gumovosť a vágnosť viacerých inštitútov, práve naopak, ponecháva ich aj naďalej v platnosti. Najvážnejším prejavom „gumovosti“ sú niektoré skutkové podstaty disciplinárnych previnení, keď pod ne je možné subsumovať prakticky akékoľvek disciplinárne previnenie.
- Rovnako sa neodstraňuje novonavrhovaným zákonom množstvo nejasností z cirkevného zákona č. 1/2004 o konaní na cirkevných súdoch, pričom viaceré výhrady som už prezentoval v mojom stanovisku o súdnej reforme.
- Taktiež som už uviedol, že mimoriadne dôležitou skutočnosťou, prečo bolo treba zrušiť orgány COJ ako disciplinárne orgány cirkvi, bola skutočnosť, že ich predstavitelia mnohokrát nerozumeli dostatočne dobre odbornej právnickej problematike disciplinárnych previnení a disciplinárneho konania, a preto vznikalo v rozhodnutiach týchto orgánov veľké množstvo hmotnoprávnych, procesnoprávnych a formálnoprávnych pochybení, právnych lapsusov a nedostatkov.
Treba si uvedomiť, že zákon o disciplinárnych previneniach v našej ECAV je osobitý v tom, že sú v ňom zahrnuté konania porušujúce záujmy a poslanie ECAV od malej intenzity a nezávažného konania až po konania, ktoré sú pre cirkev zásadne neprijateľné, končiace sa aj možnosťou vylúčiť „previnilca“ z našej ECAV.
Ak chceme aj takto prísne sankcionovať členov našej cirkvi, musíme mať na pamäti, že každý, kto je obvinený z disciplinárneho previnenia, má právo na spravodlivý a objektívny proces, ktorý umožňuje obvinenému sa brániť všetkými zákonnými prostriedkami, resp. pri skutkových podstatách, ktoré si vyžadujú úmyselné konanie, musí byť obvinenému jeho úmyselné konanie preukázané zákonnými prostriedkami a zákonným postupom na cirkevných súdoch. Aby to tak bolo, vyžaduje si to precízne a jasné zákony, dobrú a odbornú formuláciu jednotlivých inštitútov v presnom paragrafovom znení, nepripustenie žiadnych „gumových“ skutkových podstát disciplinárnych previnení a garantovanie odbornosti vedenia takýchto disciplinárnych konaní na súdoch, ktoré môžu zabezpečiť iba členovia cirkvi s vysokoškolským právnickým vzdelaním v pozíciách predsedov súdov a predsedov senátov. Aby sme lepšie porozumeli tejto zložitej problematike, uveďme si, ako sa rieši porušenie protispoločenských konaní v štátnom práve.
Pokiaľ ide o protiprávne konania menšej spoločenskej nebezpečnosti, tak tieto sú riešené v zákone č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupky sú riešené orgánmi štátnej správy pracovníkmi, ktorí majú na túto agendu požadovanú štátnu odbornú spôsobilosť, a zároveň sú zabezpečované aj orgánmi Policajného zboru SR.
Každý priestupok, ktorý je možné postihnúť, je uvedený vo svojej skutkovej podstate buď v zákone č. 372/1990 Zb., resp. inom príslušnom osobitnom predpise. Dôležitá je pritom forma zavinenia, keď na priestupkovú zodpovednosť „stačí konanie z nedbanlivosti, ak zákon neustanovuje úmyselné zavinenie“. Priestupok je možné teda spáchať z nedbanlivosti, ktorá má dve formy:
a) „Obvinený vedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ale sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že tento záujem nenaruší alebo neohrozí (vedomá nedbanlivosť).“
b) „Obvinený nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).“
Ďalšou formou zavinenia je úmyselné konanie, ktoré má taktiež dve formy:
a) „Obvinený chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi (priamy úmysel).“
b) „Obvinený vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, a pre prípad, že ho poruší, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).“
Pokiaľ ide o porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe, zodpovedá podľa zákona č. 372/1990 ten, kto za právnickú osobu mal konať; ak by išlo o konanie na príkaz, tak ten, kto dal na konanie príkaz.
Za viac priestupkov sa uloží sankcia za priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Uložené pokuty sú príjmom štátu a za príslušný priestupok možno uložiť presne stavenú pokutu do určitej výšky. Napr. pri priestupkoch pre narušenie občianskeho spolunažívania možno uložiť pokutu vo výške 331 €.
Vážnejšie protispoločenské konania sa riešia ako trestné činy na príslušných súdoch, a to v zmysle Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. V trestnom konaní ide o zložité procesné úkony a preukazovanie trestnoprávnej činnosti voči podozrivému, neskôr obvinenému a nakoniec obžalovanému, kde významnú úlohu v prípravnom konaní zohráva policajný vyšetrovateľa a najmä dozorujúci prokurátor, pokračujúc konaním na súde, v ktorom súd obžalovaného uznáva za vinného a ukladá mu jeden z 12 trestov a 5 ochranných opatrení, alebo sa obžalovaný pozbaví viny, pretože sa buď trestnej činnosti nedopustil, alebo mu trestnosť činu nie je možné zákonným spôsobom preukázať.
Zlaté pravidlá morálneho správania sa z Písma svätého sú, aby sa na každého člena cirkvi hľadelo ako na blížneho“ a aby „sme druhým nekonali to, ako by sme nechceli, aby sa druhí správali voči nám“.
Tresty za príslušné trestné činy môžu byť rôzneho charakteru, ale trest odňatia slobody je možné uložiť za každý trestný čin a podľa závažnosti trestného činu môže byť páchateľovi uložený trest odňatia do 25 rokov alebo mu môže byť v zákonnej úprave uložený aj doživotný trest odňatia slobody.
Príslušné tresty sa v trestnom konaní ukladajú podľa toho, či sa páchateľ dopustil trestného činu, a to prečinu ako nedbanlivostného konania, zločinu či obzvlášť závažného zločinu, ak sa ich páchateľ dopustil trestného činu úmyselným konaním s vážnym protispoločenským následkom.
Preto je samozrejmé, že keď Trestný zákon pozná okolo 230 skutkových podstát trestných činov – rovnako sú definované aj priestupky – tak každý z nich má presne popísanú presnú skutkovú podstatu jednotlivých protiprávnych konaní a zároveň aj formu zavinenia, a to buď nedbanlivostného alebo úmyselného konania.
V trestnom práve a trestnom konaní sa práve pre jeho rigoróznosť a významné sankčné následky v prípade preukázania viny musí veľmi dbať na ústavné požiadavky, aby páchateľ trestného činu mal garantovaný spravodlivý a zákonný proces, či už v prípravnom konaní, alebo na hlavnom pojednávaní pred súdom.
Pri všeobecnom konštatovaní o zavinení pri trestnom čine možno konštatovať, že „pokiaľ ide o trestnosť činu spáchanú fyzickou osobou, treba preukázať úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí aj zavinenie z nedbanlivosti“.
„Poďme dnes na huby“
Prečo to všetko uvádzam, aj keď vo veľmi zjednodušenej podobe? Nuž preto, aby sme si všetci uvedomili, že aj u nás v cirkvi sa disciplinárnymi opatreniami (inak povedané a sankciami – trestami), vstupuje do osobnostného statusu člena cirkvi a za určitých okolností hrozí aj možnosť „vylúčenia previnilca z ECAV“. Preto musí byť celé disciplinárne konanie pomerne presne formalizované, aby nedošlo k rôznym nezrovnalostiam pri aplikácii právnych predpisov. Procesný postup proti obvinenému musí byť rovnako striktne dodržaný, či mu hrozí „napomenutie“, alebo „odňatie práva vykonávať kňazskú a diakonickú službu v rámci ECAV“.
Tu si cirkevný predstaviteľ nemôže povedať: „Poďme niekomu uložiť disciplinárku len tak, veď dôvod a spôsob sa nájde“, pretože to nie je to isté, ako si povedať: „Poďme dnes na huby.“
Samozrejme, že naše disciplinárne zákony nemôžu byť tak precizované, ako sú upravené priestupkové a trestnoprávne konania v svetskej spoločnosti. Napriek tomu všetkému musia byť aj naše cirkevné disciplinárne zákony v 21. storočí nastavené na takú odbornú a legislatívnu úroveň, ktorá každému účastníkovi bude zaručovať právo na spravodlivý proces.
„Zlaté pravidlá morálneho správania sa“
Úmyselne som uviedol aspoň základné prístupy pri riešení protispoločenských konaní v našej svetskej spoločnosti, aby sme ich mohli použiť ako metodologický prístup a komparáciu k návrhu nášho zákona o disciplinárnych previneniach a aby sme sa neobávali konštatovať, že návrh je viditeľne utilitaristicky navrhovaný, za účelom prísnejšieho a rýchlejšieho trestania „previnilcov“.
Schválením takto navrhovaných zákonov k súdnej reforme a zákona o disciplinárnych previneniach, ktoré sú teraz predkladané na Synodu ECAV, by sa síce dosiahla legalita týchto právnych úprav, lebo by ich schválil zákonodarný orgán ECAV, ale nedosiahla by sa ich legitimizácia – t. j. v cirkvi absolútne nevyhnutná požiadavka, aby cirkevné zákony boli spravodlivé, aby zabezpečili pre každého rovnosť pred zákonom a aby vyjadrovali aj to, čo v našich cirkevných zákonoch nemožno obísť – „teda, aby sa na každého člena cirkvi hľadelo ako na blížneho“ a aby „sme druhým nekonali to, ako by sme nechceli, aby sa druhí správali voči nám“. Toto sú „zlaté pravidlá morálneho správania sa z Písma svätého“, ktoré nám boli dané do našich sŕdc, do našich životov.
Dovoľte teda, aby sme teraz spoločne prezentovali bazálne výhrady a pripomienky k navrhovanému paragrafovanému zneniu jednotlivých inštitútov, tak ako sú predkladané v navrhovanom disciplinárnom zákone
č. 7/2001 o disciplinárnych previneniach.
§ 1 – Úvodné ustanovenie
V tomto ustanovení navrhovaný zákon upravuje zodpovednosť „za závažné a za opakované menej závažné porušenie“ cirkevnej disciplíny. Takejto formulácii nemožno dobre rozumieť, pretože v § 2 sa uvádza, že na disciplinárne previnenie stačí konanie z nedbanlivosti, pričom táto formulácia nepokračuje ďalej. Nie je teda uvedené, že v zákonom určených prípadoch sa nevyžaduje úmyselné konanie alebo úmyselné zavinenie.
Ak by sme vychádzali z dikcie článku 13 Ústavy ECAV, ktorá upravuje cirkevnú disciplínu, tak nám vznikajú viaceré nezrovnalosti. Ústava totiž v uvedenom článku upravuje: „Evanjelická cirkev zabezpečuje cirkevnú disciplínu predovšetkým náboženskou výchovou a osobným príkladom svojich predstaviteľov. Proti porušovaniu cirkevnej disciplíny bojuje opatreniami napomínajúcej lásky. Disciplinárny postih uplatňuje len v prípadoch závažného porušenia cirkevnej disciplíny.“
Takže porovnajme si, bratia a sestry, toto ústavné vymedzenie zabezpečovania cirkevnej disciplíny s tým, čo je cieľom a zdôvodnením nového zákona o disciplinárnych previneniach. Ústava ECAV hovorí o napomínajúcej láske a požaduje postih iba v prípadoch závažného porušenia cirkevnej disciplíny.
V § 6 sa definujú skutkové podstaty, ktoré sú charakterizované ako závažné disciplinárne previnenia a sú taxatívne vymenované v § 6 písm. a až m, t. j. 13 skutkových podstát.
Navrhovaný zákon však nevyžaduje určenie, na ktoré z týchto závažných disciplinárnych previnení stačí nedbanlivostné konanie a kedy sa vyžaduje úmyselné konanie.
Z niektorých skutkových podstát je totiž zrejmé, že ich možno spáchať, resp. naplniť iba úmyselným konaním:
- § 6 písm. a – konanie proti vierovyznaniu cirkvi.
- § 6 písm. c – konanie poškodzujúce dobré meno cirkvi.
- § 6 písm. d – porušovanie povinností uložených CPP.
- § 6 písm. e – nerešpektovanie rozhodnutí COJ a cirkevných súdov.
- § 6 písm. f – nedodržiavanie bohoslužobných predpisov.
- § 6 písm. i – odmietnutie prijať ustanovenie za námestného kaplána alebo diakona.
- § 6 písm. j – krivé obvinenie podaním na súd.
- § 6 písm. l – nevyužívanie sviatostí na požehnávanie bohoslužobných výkonov ECAV cirkevnými predstaviteľmi.
- § 6 písm. m – neoznámenie skutočností v konaní súdu, ktorý o to požiadal.
Ak teda niektoré disciplinárne konanie nemožno vykonať bez toho, aby išlo o úmyselné konanie, tak v prípade takejto skutkovej podstaty musí byť zrejmé, že na jej naplnenie sa vyžaduje úmyselné konanie. Súd si totiž sám v konaní nemôže rozhodnúť, či mu na rozhodnutie o intenzite spáchania konkrétneho disciplinárneho previnenia stačí nedbanlivostné konanie, alebo úmyselné konanie. Štátne súdy, ani tie naše cirkevné, totiž v konaní netvoria právo, ale iba aplikujú zákonnú úpravu na konkrétny prípad. Treba si uvedomiť, že súd nemôže vyhodnocovať nedbanlivostné konanie alebo úmyselné konanie ako priťažujúcu alebo poľahčujúcu okolnosť, ale tam, kde skutková podstata disciplinárneho previnenia si vyžaduje úmyselné konanie, tam musí súdny proces prebiehať v tom, či sa úmyselné konanie preukáže, alebo nepreukáže. Ak sa nepreukáže zákonnými dôkaznými prostriedkami, tak sa takéto konanie voči obvinenému musí zastaviť (zásada In dubio pro reo).
§ 5
V tomto ustanovení sa definuje, čo je porušením cirkevnej disciplíny:
a) Závažné disciplinárne previnenia.
b) Menej závažné disciplinárne previnenia.
Preto ešte raz uvádzam rozpor s § 1, kde sa uvádza a stanovuje zodpovednosť za závažné a opakované menej závažné porušenia cirkevnej disciplíny. Z tejto dikcie vyplýva, že disciplinárna zodpovednosť sa na disciplinárne previnenia, ktoré sú menej závažné, vzťahuje iba vtedy, ak sa tieto menej závažné previnenia opakujú. Inak povedané, nikto nemôže byť braný na disciplinárnu zodpovednosť, ak sa dopustil menej závažného disciplinárneho previnenia po prvýkrát, ale až vtedy, ak sa takéhoto menej závažného disciplinárneho previnenia dopustil opakovane.
Môže byť konanie proti vierovyznaniu cirkvi či poškodzovaniu dobrého mena cirkvi dosiahnuté nedbanlivosťou alebo výlučne úmyselným konaním, keďže nevieme presne, čo sa pod týmito skutkovými podstatami disciplinárnych previnení vlastne myslí a čo je ich obsah?
Z toho teda vyplýva, že ak napríklad menej závažným disciplinárnym previnením je podľa navrhovaného § 7 písm. c „Neplatenie cirkevného príspevku“, tak nemôže byť za takéto disciplinárne konanie stíhaný ten, kto sa ho dopustil po prvýkrát, pretože za takéto konanie podľa § 1 nesie disciplinárnu zodpovednosť až opakovaním obdobného konania. Ide evidentne o zlú formuláciu § 1.
Takéto a podobné úpravy musia byť dovysvetlené v dôvodovej správe ku každému paragrafu, tá však pri tomto návrhu zákona absolútne neexistuje.
§ 6 – Závažné disciplinárne previnenia
Ako som už uviedol, návrh zákona v tomto ustanovení uvádza 13 skutkových podstát, pričom k žiadnej z nich neuvádza, či pre jednotlivé skutkové podstaty stačí nedbanlivosť, alebo sa vyžaduje úmyselné konanie.
V predchádzajúcej časti som uviedol, ktoré skutkové podstaty si pre naplnenie závažnosti vyžadujú úmyselné konanie. Evidentne konštatovanie v zmysle § 2 ods. 2, že na zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí zavinenie z nedbanlivosti, je nepostačujúce.
Je tu teda ďalšia otázka: Môže byť konanie proti vierovyznaniu cirkvi či poškodzovaniu dobrého mena cirkvi dosiahnuté nedbanlivosťou alebo výlučne úmyselným konaním, keďže nevieme presne, čo sa pod týmito skutkovými podstatami disciplinárnych previnení vlastne myslí a čo je ich obsah?
Je predsa nemysliteľné, že člen cirkvi nevie presne dopredu, akým svojím konaním môže poškodzovať dobré meno cirkvi. To musí byť právne zadefinované, ak nie priamo v zákone, tak jednoznačne v dôvodovej správe. Nie je teda uvedené, aká musí byť intenzita poškodzovania, a predovšetkým to, ako preukázať, že konkrétnym konaním poškodil člen cirkvi jej dobré meno. Musí tu byť teda preukázateľná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním člena cirkvi a skutočným, reálnym poškodením dobrého mena cirkvi. Musí byť jednoznačne preukázané, aká konkrétna morálna ujma cirkvi vznikla a aký to malo konkrétny a negatívny dopad na cirkev a jej členov.
Toto sú presne tie „gumové“ skutkové podstaty v disciplinárnom konaní, ktoré sú uvedené v § 6 písm. a, b, c, g, ktorých obsah je neurčitý, vágny a možno pod ne subsumovať pomaly akékoľvek konania.
Preto sa domnievam, že pokiaľ nebude v Dôvodovej správe navrhovaného zákona č. 7/23 presne zadefinované, čo sa rozumie pod uvedenými skutkovými podstatami, nie je možné kohokoľvek z členov cirkvi disciplinárne stíhať, pretože by sa hrubým spôsobom pre budúcnosť porušovala „zásada právnej istoty“, ako aj zásada predvídateľnosti práva, ktorá by umožňovala súdnemu orgánu subjektívne rozhodovať o naplnení skutkových podstát disciplinárnych previnení, z ktorých je možné uložiť aj také disciplinárne opatrenia, ako je v § 8 písm. e – odvolanie z funkcie, písm. f – odňatie práva vykonávať kňazskú a diakonickú službu v rámci ECAV až po písmeno h – vylúčenie z cirkvi.
Riešením nie je ani ustanovenie § 9 navrhovaného zákona, že pri určení disciplinárneho previnenia súd prihliada na závažnosť previnenia, najmä na to, či ide o úmyselné, alebo nedbanlivostné konanie, lebo tak, ako som uviedol, formy zavinenia nie sú priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a súd môže prihliadať iba na tie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré sú v zákone taxatívne určené – ale to v tomto návrhu zákona úplne chýba a treba to upraviť. Priťažujúcou okolnosťou by mohlo byť opakované závažné disciplinárne previnenie, spáchanie disciplinárneho previnenia verejne, spáchanie viacerých disciplinárnych previnení jedným konaním atď. Medzi poľahčujúce okolnosti by mohlo byť zaradené, že obvinený viedol pred spáchaním disciplinárneho previnenia riadny život; spáchal disciplinárne previnenie v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení alebo pod vplyvom hrozby, nátlaku alebo pod vplyvom tiesnivých pomerov; pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov; priznal sa k disciplinárnemu previneniu a svoje disciplinárne konanie oľutoval.
Pokiaľ ide o § 6, tak je potrebné zadefinovať už aj nové skutkové podstaty disciplinárnych previnení, ktoré reagujú na súčasnú dobu a ktoré som už prezentoval aj v minulosti. Novými skutkovými podstatami by moli byť napríklad:
- Nereagovanie príslušnými orgánmi COJ na ústavné práva členov cirkvi, ktorí v zmysle článku 7 Ústavy ECAV môžu predkladať žiadosti, návrhy a podnety cirkevným orgánom a cirkevným predstaviteľom.
- Prekročenie zákonných kompetencií cirkevnými predstaviteľmi a orgánmi COJ.
- Nerešpektovanie stanoviska Osobitného senátu Generálneho súdu orgánmi COJ a cirkevnými súdmi.
- Nečinnosť príslušného súdu konať v lehotách stanovených zákonom.
- Vznik škody na majetku evanjelickej cirkvi a aj orgánu COJ vykonaním právneho úkonu, ktorý vedie ku vzniku škody pre ECAV.
- Vznik škody pre ECAV aj na základe právneho úkonu cirkevného predstaviteľa alebo COJ, ktorý nemal na takýto právny úkon zmocnenie alebo uza-
vrel právny vzťah s iným subjektom za zjavne nevýhodných podmienok v neprospech ECAV. - Ohýbanie práva sudcom cirkevného súdu, ktorý svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo znevýhodní.
- Narušenie základov ECAV, Písma svätého, Symbolických kníh a vieroučných právd ECAV.
- Vydanie a zverejnenie nepravdivých a neúplných informácií, vydanie rozhodnutia alebo vydanie príkazu alebo iného opatrenia, ktoré zabezpečí porušenie práva na sprístupnenie informácií.
Neriešeným problémom je aj § 6 písm. b – porušenie pravidiel mravného života, pretože takéto konanie môže mať aj svojou intenzitou charakter závažného disciplinárneho previnenia, ale môže mať aj charakter menej závažného previnenia, takže právna úprava by sa s týmto problémom mala vysporiadať v samotnom zákone, alebo to musí spresniť dôvodová správa. Rovnakú polemiku vyvoláva skutková podstata právoplatného odsúdenia predstaviteľa cirkvi a jej funkcionára v trestnom konaní, kde by malo byť bližšie zadefinované, aké konkrétne disciplinárne opatrenia môžu byť pre takéhoto funkcionára súdom uložené.
„Nerozumiem, čo viedlo spracovateľa novelizovaného zákona k takému drakonickému zvyšovaniu pokút, či je to kvôli tomu, že je potrebné zdvihnúť prst na všetkých, ktorí sa dopustia aj menej závažných disciplinárnych previnení, alebo je to aj preto, že peňažné pokuty sú príjmom pre ECAV?“
Takže v závere pripomienok k uvedenému paragrafu ohľadom zavedenia disciplinárnych previnení je potrebné predovšetkým prijať formuláciu, že za „disciplinárne previnenie postačí zavinené konanie z nedbanlivosti, pokiaľ zákonom stanovené skutkové podstaty disciplinárnych previnení si nevyžadujú úmyselné konanie“.
§ 7 – Menej závažné disciplinárne previnenia
V tejto súvislosti iba zopakujem, že z dôvodov, ktoré som už uviedol v predchádzajúcej časti, za menej závažné disciplinárne previnenia podľa § 7 písm. b, c, ak sa ich dopustí člen cirkvi po prvýkrát, nemôžu mu byť uložené žiadne disciplinárne opatrenia, a teda ani pokuta do výšky 600 eur, pretože § 1 upravuje disciplinárnu zodpovednosť iba za opakované menej závažné porušenia cirkevnej disciplíny.
§ 8 – Disciplinárne opatrenia
Tu je evidentne navrhovaná vyššia sankcionovanosť členov cirkvi.
Podľa § 1 ods. 1 písm. c sa výška peňažnej pokuty zvyšuje z doterajších 331 eur na 600 eur. Neviem, či práve toto je forma riešenia porušovania cirkevnej disciplíny, opatreniami napomínajúcej lásky tak, ako je to uvedené a požadované v našej Ústave ECAV. Len pre zaujímavosť pripomínam, že za priestupky porušenia občianskeho spolunažívania je orgánmi štátnej správy možné uložiť všeobecne pokutu do výšky 99 eur a v osobitných prípadoch do výšky 331 eur. Nerozumiem, čo viedlo spracovateľa novelizovaného zákona k takému drakonickému zvyšovaniu pokút, či je to kvôli tomu, že je potrebné zdvihnúť prst na všetkých, ktorí sa dopustia aj menej závažných disciplinárnych previnení, alebo je to aj preto, že peňažné pokuty sú príjmom pre ECAV?
Tu teda iba pripomínam, že ak niekto druhýkrát nezaplatí cirkevný príspevok, či už zo subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov (zlá sociálna alebo zdravotná situácia člena cirkvi), tak mu hrozí pokuta do výšky 600 eur. To nie je veľmi kresťanské opatrenie a členovia cirkvi to určite prijmú s veľkým nadšením, porozumením a pochopením a určite prestanú kritizovať všetky problematiky v našej cirkvi…
Novoformulované znenie je upravené v § 8 ods. 2, keď „zborovému farárovi, ktorému bolo uložené odvolanie z funkcie, tak biskup má povinnosť bez zbytočného odkladu menovať dotyčného kňaza za námestného farára do iného cirkevného zboru“. Je to teda nielen nová procesná úprava, ale aj zdvihnutý prst voči kňazom odvolaným z funkcie.
V tejto časti disciplinárnych opatrení pokladám za potrebné upraviť, že okrem hlavného disciplinárneho opatrenia je možné v určitých prípadoch uložiť aj vedľajšie disciplinárne opatrenia v rovnakom zmysle, ktoré budú nadväzovať na hlavné disciplinárne opatrenia a dopĺňať zmysel ich uloženia. Podobným spôsobom sa to rieši aj v štátnych právnych predpisoch, keď podľa Trestného zákona je možné okrem 13 druhov trestov uložiť aj 5 druhov ochranných opatrení.
§ 10 – Premlčanie
V uvedenom paragrafe sa stanovuje všeobecná premlčacia doba na 3 roky, ktorá začína plynúť dňom spáchania disciplinárneho previnenia. Tento návrh však nezohľadňuje vyššiu ochranu disciplinárneho previnenia, ktorú možno charakterizovať ako menej závažné a závažné previnenia. Preto je potrebné prijať úpravu, aby premlčacia doba pre menej závažné previnenia bola 2 roky a premlčacia doba pre závažné previnenia bola stanovená na 3 roky.
Bolo by vhodné pre ochranu majetku cirkvi zadefinovať takú zásadnú výšku spôsobenej škody výrazne poškodzujúcu majetok ECAV, ktorá bola spôsobená úmyselne disciplinárnym previnením člena cirkvi alebo rozhodnutím orgánu COJ, pre ktorú by platilo, že takéto disciplinárne previnenia sa nepremlčujú.
§ 11 – Zahladenie disciplinárnych opatrení
V § 11 ods. 1 sa uvádza, že disciplinárne opatrenie sa zahladí po 3 rokoch od platnosti disciplinárneho previnenia. V tomto návrhu sa opätovne nerozlišuje, či ide o menej závažné disciplinárne previnenia, alebo závažné disciplinárne previnenia. Takýto prístup nie je v štátnom, a teda ani cirkevnom zákone možný, a teda zahladenie sa musí rozdeliť na časové obdobie, napr. 2 roky za menej závažné previnenia a 3 roky za závažné previnenie. V ods. 2 § 11 pri disciplinárnom opatrení odňatia práva vykonávať kňazskú a diakonickú službu sú stanovené veľmi prísne podmienky pri navrátení do kňazskej služby, a to
a) 10 rokov od právoplatnosti uloženia disciplinárneho opatrenia.
Domnievam sa, že tento návrh je priveľmi rigorózny a lehota na zahladenie disciplinárneho opatrenia je v tomto prípade veľmi dlhá, lebo to prestáva byť motivačné pre niekoho, kto by sa chcel úprimne navrátiť do ECAV a priznal si svoje pochybenia. Úplne by preto postačovala lehota 5 rokov na uplatnenie žiadosti kňaza so zahladením disciplinárneho opatrenia s možnosťou opätovného vykonávania kňazskej služby po splnení podmienok, ktoré sú s návratom do kňazskej služby spojené.
§ 12 – Zrušovacie a záverečné ustanovenia
V článku 2 uvedeného návrhu sa uvádza, že tento cirkevný zákon nadobúda platnosť dňom publikovania v Zbierke CPP a účinnosť od 1. 1. 2024.
Prepáčte, ale chcem sa spýtať, čo je to za nezmysel? Synoda má k súdnej reforme aj disciplinárnym previneniam zasadať 21. 10. 2023 a obidve novonavrhované právne úpravy mimoriadnej závažnosti pre celú ECAV majú nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2024?! Nejde iba o to, že do toho času by museli prebehnúť vo všetkých seniorátoch nominácie na členov prvostupňového súdu, ktorý má prerokovávať všetky disciplinárne previnenia za celú ECAV, ale ide hlavne o to, že na také zásadné právne úpravy, ktoré sa dotýkajú všetkých členov cirkvi, je legisvakačná doba niekoľko týždňov nesmierne krátka. Počas legisvakačnej doby medzi platnosťou a účinnosťou zákona musí byť také primerané časové obdobie, ktoré teda umožní všetkým dotknutým subjektom, to znamená bezmála 300 000 členom našej cirkvi, aby sa s týmito právnymi úpravami oboznámili a poznali svoje nové práva a povinnosti, ktoré sa ich dotýkajú.
Je preto úplne namieste otázka, ktorú si kladiem ja, ale určite si ju budú klásť aj tisícky členov našej cirkvi: Prečo sa s týmito zásadnými právnymi predpismi naša cirkev tak ponáhľa? Ja som ešte ako člen právneho výboru už pred niekoľkými rokmi predkladal návrhy na súdnu reformu, ako aj návrhy na zmenu zákona o disciplinárnych previneniach a disciplinárnom konaní, ale v tom čase naši predstavitelia seniorátov o tieto zmeny nemali záujem.
„Miesto toho, aby sa naša evanjelická cirkev oveľa viac otvárala pre ľudí z laického stavu, ktorí sú ochotní využiť svoju odbornosť na prospech našej cirkvi, tak sa naša cirkev uzatvára sama do seba a mylne sa domnieva, že sprísnením cirkevných zákonov a sprísnením cirkevných trestov si zabezpečí jednotu názorov.“
Výrazne pochybujem o tom, kto sa zapojil do pripomienkového konania, okrem právneho výboru, ktorému bol návrh nedávno predložený. Prečo sa do pripomienkového konania takých zásadných právnych predpisov nezapojili senioráty, prípadne aj organizácie pôsobiace v ECAV, aby sa mohli k danej problematike vyjadriť?
Ak sa opätovne na Synode ECAV neuvedie ani jediná zmienka, že existujú tieto mnou spracované pripomienky, ktoré robím ako podpredseda SEJ, ale zároveň aj ako človek, kto má reálny a skutočný záujem na dobrých zákonoch našej cirkvi, tak sa opätovne vystavíme situácii, že návrh spracovateľa brata Bunčáka bude schválený aj so všetkými veľkými nedostatkami, čo posunie aj súdnu reformu, aj disciplinárne previnenia skôr dozadu ako dopredu. Tieto zákony však nebudú mať požadovanú legitimizáciu od členov našej cirkvi. Bude to mať ďalekosiahle dopady, a to až takého charakteru, aké vyvoláva aj veľmi kontroverzný terajší volebný zákon o voľbách členov predsedníctva ECAV, ktorý má následne evidentný dopad na minimálnu účasť členov našej cirkvi na voľbách. Miesto toho, aby sa naša evanjelická cirkev oveľa viac otvárala pre ľudí z laického stavu, ktorí sú ochotní využiť svoju odbornosť na prospech našej cirkvi (po čom dnes okrem iných volá už aj pápež František pre rímskokatolícku cirkev), tak sa naša cirkev uzatvára sama do seba a mylne sa domnieva, že sprísnením cirkevných zákonov a sprísnením cirkevných trestov si zabezpečí jednotu názorov a schopnosť reagovať na súčasné výzvy sveta iba prostredníctvom svojich cirkevných predstaviteľov a schvaľovaných utilitaristických právnych predpisov.
Zároveň chcem však všetkých ubezpečiť, že pokiaľ by rokovanie na Synode ECAV bolo prerušené a obidva zákony by boli dané na dopracovanie a bol by záujem opätovne sa vrátiť k riešeniu súdnej reformy a zákona o disciplinárnom previnení, pre môj úprimný vzťah k našej ECAV, ale aj v záujme SEJ a členov našej cirkvi veľmi rád pomôžem.
JUDr. Juraj Čech, PhD.,
podpredseda SEJ, autor Otvorenej výzvy na reformu ECAV
