V zákone o disciplinárnych previneniach treba novým spôsobom definovať, čo je disciplinárne previnenie a rozčleniť disciplinárne previnenia podľa ich závažnosti a formy zavinenia na disciplinárne priestupky a disciplinárne prečiny.
Doterajšie definovanie disciplinárneho previnenia totiž nerozlišovalo menej závažné previnenia a závažné previnenia a neurčovalo, v ktorých konaniach disciplinárnych previnení sa vyžaduje nedbanlivosť a kedy úmysel. Rovnako nie je určené, za ktorý druh previnenia je možné uložiť príslušné konkrétne disciplinárne opatrenie. Na túto skutočnosť som upozornil už v spracovanej Analýze disciplinárnych previnení a disciplinárnych konaní ECAV v roku 2017, ale v tom čase senioráty na moje návrhy riešenia nereflektovali. Podľa môjho názoru je potrebné prijať nasledujúce právne úpravy:
- „Disciplinárnym previnením je protiprávne zavinené konanie alebo opomenutie, ktorým sa porušuje záujem ECAV, Ústava ECAV, zákony a príslušné CPP a je v tomto zákone za disciplinárne previnenie výslovne označené. Opomenutím sa rozumie opomenutie takého konania, na ktoré bol obvinený podľa okolností a svojich pomerov povinný.“
- „Na zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie.“
- „Podľa závažnosti protiprávneho konania a podľa miery zavinenia delíme disciplinárne previnenia a disciplinárne prečiny:
a) „Disciplinárnym priestupkom je disciplinárne previnenie, ktoré je menej závažným protiprávnym konaním proti záujmom ECAV, Ústave, ústavným zákonom a zákonom ECAV a ktoré je spôsobené z nedbanlivosti.“
b) „Disciplinárnym prečinom je disciplinárne previnenie, ktoré je závažným protiprávnym konaním proti záujmom ECAV, Ústave, ústavným zákonom a zákonom ECAV a ktoré bolo spôsobené úmyselne, pokiaľ nie je stanovené, že sa ho možno dopustiť aj z nedbanlivosti.“
Formy nedbanlivostného konania sú:
a) „Obvinený vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený cirkevnou Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ale sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že tento záujem nenaruší alebo neohrozí (vedomá nedbanlivosť).“
c) „Obvinený nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený cirkevnou Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).“
Ide teda v tomto prípade o takú formu zavinenia, ktorú nazývame aj „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Ide o to, aby všetky právne predpisy, ktorými sa upravujú práva a povinnosti pre členov cirkvi, ako aj cirkevných orgánov a organizácií boli pružne zverejňované v Zbierke cirkevnoprávnych predpisov ECAV a na internetovej stránke ECAV, aby nikto nemohol napádať ECAV, že nevedel o zákonom určenej povinnosti, pretože táto nebola zverejnená v príslušnom predpise v Zbierke cirkevnoprávnych predpisov ECAV.
Formy úmyselného konania sú:
a) „Obvinený chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený Ústavou ECAV, ústavnými zákonmi a cirkevnými zákonmi (priamy úmysel).“
b) „Obvinený vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Ústavou ECAV, ústavnými zákonmi a zákonmi, a pre prípad, že ho poruší, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).“
- „Za disciplinárne previnenie je zodpovedný ten člen ECAV, ktorý v čase jeho spáchania dovŕšil 18. rok svojho veku.“
- „Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe ECAV príslušným zákonom zodpovedá ten, kto za právnickú osobu podľa príslušných predpisov konal alebo mal konať.“
- „Žiadny člen ECAV ani žiadny cirkevný predstaviteľ, ani člen COJ, ani členovia cirkevných súdov a cirkevní žalobcovia ECAV nepožívajú disciplinárnu exempciu (nemožnosť disciplinárneho stíhania pre imunitu).“
Je potrebné upraviť a prijať nové skutkové podstaty disciplinárnych previnení.
Podľa § 5 cirkevného zákona č. 3/2004 o disciplinárnych previneniach máme 16 skutkových podstát, ktoré sú niekedy veľmi vágne (voľne) upravené, čo nie je dobré pre aplikačnú prax disciplinárnych orgánov. Z tohto dôvodu je potrebné pri novej úprave skutkových podstát existujúce upresniť a v dôvodovej správe presnejšie vymedziť, aké konanie možno subsumovať (podriadiť, pričleniť) pod stanovenú skutkovú podstatu a aká forma zavinenia sa pri konkrétnom disciplinárnom previnení vyžaduje.
Týmto spôsobom treba v novej dôvodovej správe presnejšie vymedziť existujúce skutkové podstaty upravené v § 5 zákona č. 3/2004:
- konanie proti vierovyznaniu cirkvi,
- porušovanie pravidiel mravného života,
- konanie poškodzujúce dobré meno cirkvi,
- znevažovanie predstaviteľov cirkvi a jej funkcionárov,
- narušovanie bratského spolunažívania v cirkvi.
Zároveň je potrebné doplniť existujúce skutkové podstaty disciplinárnych previnení, ktorými sa zabezpečí rešpektovanie demokratických vymožeností z Ústavy ECAV a zabezpečí sa zlepšenie úrovne právneho systému a vymožiteľnosti cirkevného práva v ECAV.
Navrhované nové skutkové podstaty disciplinárnych previnení
Disciplinárneho priestupku sa dopustí ten:
- „Kto šíri nepravdivé informácie poškodzujúce členov v cirkvi, predstaviteľov cirkvi, predstaviteľov účelových cirkevných organizácií a predstaviteľov COJ na internete, sociálnych sieťach a podobných mediálnych nosičoch.“
- „Kto bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď alebo podá nepravdivú svedeckú výpoveď pred cirkevným súdom.“
- „Kto uvedie nesprávny alebo neúplný údaj súdnemu orgánu alebo cirkevnému žalobcovi pri prejednávaní disciplinárneho opatrenia.“
- „Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluveriacich alebo poškodiť mu vo výkone cirkevnej funkcie, znemožniť mu registráciu na voľby cirkevného predstaviteľa alebo narušiť jeho rodinný život.“
- „Kto zverejňuje na internete, sociálnych sieťach a obdobných mediálnych nosičoch zápisy a výstupy z rokovania orgánov, ktoré idú nad rámec príslušného CPP, ktorý upravuje právne dokumenty, ktoré musia byť zverejnené na príslušných webových stránkach COJ.“
- „Kto ako zodpovedná osoba nerešpektuje príslušný CPP, na základe ktorého musia byť právne akty, zmluvy a prijaté uznesenia COJ zverejnené na príslušnej webovej stránke COJ do stanoveného termínu.
- „Kto uvedie nesprávny alebo neúplný údaj súdnemu orgánu alebo cirkevnému žalobcovi pri prejednávaní disciplinárneho previnenia.“
- „Kto v čestnom vyhlásení uvedie nepravdivé informácie alebo skutočnosti v snahe získať v konaní neoprávnenú výhodu.“
Nové skutkové podstaty disciplinárneho prečinu:
- „Kto úmyselne nerešpektuje stanovisko Osobitného senátu Generálneho súdu vo svojej rozhodovacej činnosti.“
- „Kto úmyselne nerešpektuje rozhodnutie súdu, ktorým bolo obvinenému uložené vedľajšie disciplinárne opatrenie – verejné ospravedlnenie alebo náhrada spôsobenej škody, dopúšťa sa marenia výkonu súdneho rozhodnutia.“
- „Kto úmyselne spôsobí škodu na majetku ECAV krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením takéhoto majetku alebo sa o takéto konanie pokúsi.“
- „Kto sa úmyselne dopustí skresľovania údajov, poškodzovania finančných záujmov ECAV, machinácií vo verejnom cirkevnom obstarávaní, skrátení alebo neodvedení dane.“
- „Kto o inom úmyselne oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluveriacich, alebo poškodiť mu vo výkone cirkevnej funkcie, znemožniť mu registráciu na voľby cirkevného predstaviteľa alebo narušiť jeho rodinný život.“
- „Kto úmyselne nedodržiava a nerešpektuje práva členov cirkvi uvedené v článku 7 Ústavy ECAV.“
- „Kto ako predstaviteľ súdneho orgánu úmyselne a bezdôvodne nezačne disciplinárne konanie v zákonnej lehote alebo v ňom bezdôvodne nepokračuje a nevydáva v zákonnej lehote rozhodnutie o veci, a tým spôsobuje nečinnosť súdneho konania.“
- „Kto ako predstaviteľ súdneho orgánu úmyselne sám prijme alebo vydá rozhodnutie vo veci, o ktorej mohol podľa príslušného zákona rozhodnúť len súdny orgán v senáte (napr. predbežné opatrenie), a tým prekročí svoju kompetenciu.“
- Kto ako predstaviteľ súdneho orgánu sa dopustí ohýbania práva tým, že svojvoľne uplatní práva na prospech jedného z účastníkov, a tým druhého poškodí.
- Kto ako cirkevný predstaviteľ alebo predstaviteľ príslušnej COJ prekročí svoje zákonné kompetencie alebo umožní, aby COJ prijala uznesenia alebo iné opatrenia nad rámec svojich zákonných kompetencií.
- Kto ako cirkevný predstaviteľ alebo ako predstaviteľ príslušnej COJ, alebo iného cirkevného orgánu spôsobí škodu na majetku ECAV právnym úkonom, na ktorý nemal zmocnenie, alebo uzavrel právny vzťah s iným subjektom za zjavne nevýhodných podmienok v neprospech COJ.
- Kto svojím konaním hrubo naruší základy ECAV, Písma svätého, Symbolických kníh a vieroučných právd ECAV.
Novým spôsobom treba upraviť riešenie disciplinárnych previnení formou disciplinárnych opatrení, a tieto rozčleniť na hlavné a vedľajšie disciplinárne opatrenia.
Disciplinárne opatrenia navrhujem doplniť a upraviť nasledujúcim spôsobom:
- „Súdny orgán uzavrie pri disciplinárnych priestupkoch konanie bez prijatia disciplinárneho opatrenia v týchto prípadoch:
a) samotné prejednanie disciplinárneho previnenia postačuje k náprave obvineného,
b) pri disciplinárnom priestupku pre urážku „na cti“ alebo pri „ohováraní“ došlo medzi obvineným a poškodeným k zmieru,
c) súdny orgány prijme cirkevnú záruku za nápravu obvineného, a to cirkevným zborom alebo cirkevným predstaviteľom, a bude mať za to, že táto záruka je postačujúca pre nápravu obvineného.“
2. Disciplinárne opatrenia, ktoré je možné uložiť pri disciplinárnych priestupkoch:
a) Hlavné disciplinárne opatrenia:
napomenutie
(Treba spresniť, akou formou sa vykoná: či ústne, alebo písomne.)
verejné pokarhanie
(Treba spresniť vykonanie tohto opatrenia: akou formou a pred ktorou cirkevnou verejnosťou.)
peňažná pokuta do výšky 331 eur.
b) Vedľajšie disciplinárne opatrenia:
náhrada škody spôsobenej poškodenému (ECAV alebo COJ),
verejné ospravedlnenie sa poškodenému.
3. Disciplinárne opatrenie, ktoré je možné uložiť pri disciplinárnych prečinoch:
a) Hlavné disciplinárne opatrenia:
Zastavenie výkonu funkcie až na 6 mesiacov
Strata čestných cirkevných titulov a vyznamenaní
Podmienečné odvolanie z funkcie na jeden rok
(Treba spresniť, kto bude vyhodnocovať, či sa obvinený osvedčil v podmienke)
Odvolanie z funkcie
Odňatie práva vykonávať kňazskú alebo duchovenskú službu v rámci ECAV
Podmienečné vylúčenie z cirkvi
Vylúčenie z cirkvi
(Pri hlavných disciplinárnych opatreniach je potrebné upraviť aj Ústavu ECAV, a to najmä pri vylúčení z cirkvi, keď treba upraviť, aké podklady musí mať prvostupňový súd, aby mohol vydať rozhodnutie o vylúčení z cirkvi. Vzhľadom na výnimočnosť a závažnosť tohto opatrenia by sa dalo uvažovať, aby toto opatrenie mohol prijímať v príslušnom konaní prvostupňový senát GS a odvolacím orgánom by bol odvolací senát GS. K vylúčeniu z cirkvi sa vždy musí vyjadriť Vieroučný výbor ECAV a zborové presbyterstvo CZ, ktorého je členom.)
b) Vedľajšie disciplinárne opatrenia:
Verejné ospravedlnenie sa poškodenému
Náhrada spôsobenej škody poškodenému (ECAV alebo COJ)
Rozviazanie pracovného duchovenského pomeru s ECAV
Zákaz vykonávať cirkevnú funkciu na obdobie 1 až 6 rokov, resp. do zahladenia disciplinárneho opatrenia
- „Súdny orgány pri ukladaní disciplinárnych opatrení za disciplinárne priestupky a disciplinárne prečiny uloží vždy hlavné disciplinárne opatrenie a fakultatívne môže uložiť popri ňom vedľajšie disciplinárne opatrenie.“
- „Súdny orgán pri prejednávaní disciplinárnych priestupkov a disciplinárnych prečinov, pri určovaní druhu a výšky disciplinárnych opatrení prihliada na spôsob disciplinárneho previnenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na možnosť nápravy obvineného.“
- „Uložené pokuty sú príjmom ECAV.“
- „Súdny orgány môže uložiť splácanie pokuty a náhrady škody aj v mesačných splátkach.“
- „Zákaz činnosti v cirkevných funkciách možno uložiť za úmyselný disciplinárny prečin, ak sa ho obvinený dopustil ako cirkevný predstaviteľ, ako člen COJ alebo ako člen cirkevného súdu a ako cirkevný žalobca.“
- „Pri zákaze činnosti v cirkevných funkciách sa na obdobie jeho výkonu vzťahuje aj zákaz zúčastňovať sa volieb do cirkevných funkcií.“
- „O upustenie od výkonu zákazu činnosti možno požiadať po uplynutí polovice času jeho výkonu a o upustení zvyšku zákazu činnosti rozhoduje ten súdny orgán, ktorý zákaz činnosti uložil.“
- „V prípade spáchania viacerých disciplinárnych previnení jedným konaním, uloží sa disciplinárne opatrenie súdu za najprísnejšie stíhateľné disciplinárne konanie.“
Poľahčujúce okolnosti disciplinárnych previnení pre obvineného:
a) „Viedol pred spáchaním disciplinárneho previnenia riadny život a ešte nebol za žiadne disciplinárne previnenie právoplatne postihnutý.“
b) „Spáchal disciplinárne previnenie v ospravedlniteľne silnom citovom rozrušení.“
c) „Spáchal disciplinárne previnenie pod vplyvom hrozby alebo nátlaku.“
d) „Spáchal disciplinárne previnene pod vplyvom tiesnivých pomerov, ktoré sám nespôsobil.“
e) „Pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov, alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.“
f)„Priznal sa k disciplinárnemu previneniu a svoje konanie úplne oľutoval.“
Priťažujúce okolnosti disciplinárnych previnení pre obvineného:
a) „Spáchanie disciplinárneho previnenia z obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky.“
b) „Spáchanie disciplinárneho previnenia úmyselným poškodením iného člena ECAV pri voľbách cirkevných predstaviteľov.“
c) „Zneužitie cirkevnej funkcie alebo cirkevného postavenia na dosiahnutie oprávnenej alebo neprimeranej výhody, alebo na majetkové obohatenie sa.“
d) „Spáchanie disciplinárneho previnenia verejne.“
e) „Spáchanie viacerých disciplinárnych previnení.“
f) „Navedenie na spáchanie disciplinárneho previnenia iného člena ECAV.“
g) „Kto už bol za disciplinárne previnenie právoplatne cirkevným súdom postihnutý.“
Je potrebné prijať novú právnu úpravu na novelizáciu procesných inštitútov disciplinárneho konania, ktoré sú nejasné, prekonané, alebo nie sú právne vôbec upravené.
Návrhy na úpravu a spresnenie určitých inštitútov disciplinárneho konania a návrhy na nové procesné inštitúty
- V prípade nečinnosti súdneho orgánu, ktorý rieši disciplinárne previnenie, nemáme stanovený postup, ako sa môže navrhovateľ a účastník konania domáhať pokračovania v konaní. Sú viaceré možnosti riešenia v budúcej úprave:
- Účastník, resp. navrhovateľ môže dať podnet seniorátnemu žalobcovi, aby začal konať proti predstaviteľovi súdneho orgánu, ktorý je nečinný, nakoľko táto skutočnosť zakladá páchanie disciplinárneho prečinu.
- Účastník môže požiadať iný seniorátny súd, aby rokoval v jeho veci, ak účastník konania namietol vylúčenie jeho miestne príslušného súdu a Generálny súd potvrdil dôvodnosť pre predpojatosť jeho členov.
- „V prípade, že sa na súdnom orgáne nerozhodne vo veci v zákonom stanovenej lehote, musí predseda súdu informovať účastníkov konania o jeho dôvodoch a informovať ich o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, ktorá môže byť predĺžená najviac o 30 dní.“
V existujúcej zákonnej úprave nie sú dostatočne dobre rozpracované ustanovenia o výkone jednotlivých rozhodnutí, a sú buď veľmi vágne, niekde úplne chýbajú.
Pri disciplinárnych previneniach máme všeobecnú premlčaciu lehotu 3 roky bez ohľadu na to, či ide o nedbanlivostné alebo úmyselné disciplinárne previnenie, a preto sa v tejto súvislosti navrhuje nasledujúca úprava:
-
- „Premlčacia lehota disciplinárneho priestupku je 2 roky a premlčacia lehota pri disciplinárnom prečine je 3 roky.
Disciplinárne opatrenia sa všeobecne „zahladzujú po 3 rokoch právoplatnosti“ bez ohľadu na to, či ide o nedbanlivostné, alebo úmyselné konanie, a nerozlišuje sa, či bolo uložené „napomenutie alebo podmienečné vylúčenie z cirkvi“. Návrh na novú úpravu:
-
- „Disciplinárny priestupok sa zahladzuje po 2 rokoch právoplatnosti a disciplinárny prečin sa zahladzuje po 3 rokoch právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.“
- V disciplinárnych konaniach musí platiť zásada prezumpcie neviny (t. j. povinnosť pozerať sa na obvineného ako na nevinného, a to až do doby vydania právoplatného rozhodnutia o jeho vine).
- Ďalej musí platiť, že dôkazné bremeno na preukázanie viny pre obvineného je vždy na strane žalobcu (navrhovateľa) a obvinený má právo, ale nie povinnosť sa obhajovať. Zároveň v disciplinárnych konaniach musí platiť zásada „in dubio pro reo“, t. j., že v prípade pochybnosti viny sa rozhoduje v prospech obvineného. V odvolacom konaní, keď odvolanie podá obvinený, odvolací orgán už nemôže uložiť prísnejší trest (zákaz „reformation in peius“ – zákaz trestania k horšiemu). Odvolací orgán môže uložiť prísnejšie opatrenie iba vtedy, ak odvolateľom prvostupňovému rozhodnutiu súdu je generálny žalobca alebo dištriktuálni žalobcovia.
Návrhy na ďalšie právne úpravy:
- „Podanie na začatie súdneho konania sa vždy posudzuje podľa obsahu a nie podľa formy.“
- „Tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na súdny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu súdny poriadok v súdnej miestnosti, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, môže súdny orgán uložiť poriadkovú pokutu vo výške 50 €, a to opakovane.“
- „Súdny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, ak by tým bola narušená rovnosť medzi účastníkmi konania.“
- „Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.“
- „V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje a súdny orgán ho musí upozorniť na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.“
- „Každý je povinný podať súdnym orgánom prejednávajúcim disciplinárne previnenie nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o disciplinárnom previnení; podané vysvetlenia je oprávnený odoprieť iba vtedy, ak by tým jemu blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo disciplinárneho stíhania.“
- „Blízkou osobou pre účely disciplinárneho konania sa rozumie manžel, rodič, deti, súrodenci, vnuci a starí rodičia.“
- „Začatie disciplinárneho konania na seniorátnom súde možno na návrh:
-
- poškodeného,
- na návrh cirkevného zboru v senioráte,
- na návrh orgánov COJ v senioráte,
- na návrh generálneho žalobcu a seniorátnych žalobcov.“
- „Začatie disciplinárneho konania na Generálnom súde možno na návrh:
- poškodeného,
- na návrh cirkevného zboru v senioráte,
- na návrh orgánov COJ v senioráte,
- na návrh ústredných orgánov v cirkvi,
- na návrh generálneho žalobcu.“
- „Disciplinárne konanie voči členom predsedníctva cirkvi, voči členom generálneho presbyterstva a voči predsedníctvu dištriktu sa vykonáva na súdnom orgáne prvého stupňa GS, pričom odvolacím orgánom je GS.“
- „Disciplinárne konanie voči členom súdnych orgánov sa uskutočňuje na disciplinárnom senáte GS.“
„Návrh na disciplinárne konanie voči členovi súdneho orgánu môže podať generálny žalobca a generálny právny zástupca ECAV. Podnet môže prijať generálny žalobca a seniorálni žalobcovia aj od samotného účastníka disciplinárneho konania, a ak sa s ním stotožnia, urobia príslušné právne kroky k náprave.“
Je potrebné prijať nový právny inštitút „Objektívna zodpovednosť orgánov COJ“
Vzhľadom na skutočnosť, že v poslednom čase bolo zaznamenaných neúmerne veľa prípadov, keď jednotlivé kolektívne orgány COJ porušovali existujúce právne predpisy ECAV a nahradzovali kogentné právne normy (t. j. také, ktoré sa musia jednoznačne dodržiavať a na ich obsahu sa účastníci nemôžu dohodnúť) väčšinovým hlasovaním, a tým vytvárali predstavu, že keď bolo o veci rozhodnuté väčšinovým hlasovaním bez ohľadu na to, či dodržujú, alebo nedodržujú cirkevný právny predpis, ich rozhodnutie je právne relevantné a vyvoláva právne účinky. Tento stav je ďalej neprijateľný a kolektívne orgány COJ nesmú mať pri takomto rozhodovaní pocit, že takéto ich rozhodovanie je právne nenapadnuteľné a právne nezrušiteľné len preto, že o tom rozhodla väčšina členov kolektívneho orgánu. Preto je potrebné pre zjednanie nápravy prijať nový inštitút, ktorý sa už aj v sekulárnom živote nášho štátu dlhodobo používa, a to je objektívna zodpovednosť orgánov COJ za ich rozhodnutie.
Znamená to, že pri porušení zákonnosti orgánmi COJ sa neskúma subjektívne zavinenie člena cirkevného orgánu, ale objektívne výsledok hlasovacieho procesu. Neskúma sa teda, kto ako hlasoval, ale vychádza sa z toho, že výsledok hlasovania orgánu COJ je protizákonný, alebo je prekročením kompetencie príslušného orgánu. Návrh na zrušenie takýchto uznesení a rozhodnutí by podávali príslušní cirkevní žalobcovia na súde, a to v tom prípade, ak by protest cirkevného žalobcu (nová kompetencia cirkevného žalobcu), že príslušný orgán COJ porušil alebo prekročil svoje zákonné oprávnenia, nebol rešpektovaný a orgán COJ by nevyhovel protestu cirkevného žalobcu na zrušenie takéhoto uznesenia. V takomto prípade by cirkevný žalobca predložil súdu návrh na zrušenie protizákonného uznesenia orgánu COJ pre jeho nezákonnosť.
Je potrebné prijať nový zákon o generálnom žalobcovi a dištriktuálnych žalobcoch s cieľom zvýšenia ich kompetencií pri dodržiavaní cirkevnej zákonnosti a vymožiteľnosti práva v ECAV.
- Generálny žalobca a dištriktuálni žalobcovia by boli povinní preskúmavať podnety na porušenie zákonnosti od fyzických osôb ako aj od jednotlivých orgánov COJ.
- V prípade zistenia, že v podnete je objektívne podozrenie pre porušenie CPP, GŽ a DŽ by boli povinní podať návrh na disciplinárne konanie na príslušnom súde.
- GŽ a DŽ by mali mať teda novú kompetenciu podávať „Protest cirkevného žalobcu“ voči uzneseniam orgánov COJ, ktorými sa porušuje príslušný zákon. Protest žalobcu by sa adresoval tomu orgánu COJ, ktorý napadnuté uznesenie prijal. Ak by do stanoveného termínu (napr. 30 dní) orgán COJ nezjednal nápravu a uznesenie by nezrušil, cirkevný žalobca by dal návrh na príslušný súd na zrušenie uznesenia.
- Dĺžka funkčného obdobia pre cirkevných žalobcov z dôvodu ich nezávislosti by sa mala stanoviť na 7 rokov.
- GŽ a DŽ môžu dať podnet na začatie disciplinárneho konania aj na základe vlastného zistenia nezákonnosti. Rovnako môžu podať podnet cirkevnému žalobcovi aj členovia cirkvi proti uzneseniam orgánov COJ pre porušenie CPP, a pokiaľ sa s týmto podnetom cirkevní žalobcovia stotožnia, vykonajú príslušné právne kroky.
Je potrebné prijať novú právnu úpravu o mimoriadnom opravnom prostriedku voči právoplatným rozhodnutiam súdnych orgánov.
V disciplinárnom a súdnom konaní sa môže stať, že po určitom čase sa zistí, že existujúce právoplatné rozhodnutie bolo prijaté protiprávne, a preto v záujme právnej istoty v cirkevnom právnom systéme je potrebné, aby aj takéto právoplatné rozhodnutia boli opätovne právne preskúmané, avšak iba zo zákonom určených taxatívnych dôvodov a v zákonne stanovenom čase, dokedy je možné obnoviť právoplatné, ale protizákonné rozhodnutie. Takýto opravný prostriedok sa nazýva mimoriadny opravný prostriedok a dôvodom by musela byť skutočnosť, ktorá sa neuplatnila, alebo sa nemohla uplatniť v ukončenom konaní. V prípade zistenia, že právoplatné rozhodnutie má zásadné právne chyby, uvedeným opravným prostriedkom by sa zjednala náprava, a to tým, že takéto právoplatné rozhodnutie by bolo zrušené a súdny orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, by určil ďalší postup v danej veci.
V roku 2017 JUDr. J. Čech, PhD. pripravil paragrafové znenie tohto zákona, ale v tej dobe z neznámych dôvodov nebol na seniorátoch prezentovaný skutočný, ale iba latentný záujem o túto novú právnu úpravu.
Vypracoval: JUDr. Juraj Čech, PhD.
