Vedenie dištriktu mu napriek tomu ustanovilo dve farárky
REVÚCA – Evanjelický cirkevný zbor v okresnom meste Revúca zaznamenal za necelé dve desaťročia mimoriadne vážny členský prepad. Kým podľa Schematizmu ECAV evidoval v roku 2007 celkovo 1 374 členov, v roku 2026 ich má už iba 372. Napriek poklesu o takmer tri štvrtiny pôsobia dnes v zbore dve námestné farárky. Prípad vyvoláva otázky, podľa akých kritérií biskup Východného dištriktu Peter Mihoč rozmiestňuje duchovných a či sa pri rozhodovaní nestala dôležitejšou platba do Fondu finančného zabezpečenia než skutočný stav zboru, jeho misia a potreby veriacich.
Rozdiel medzi rokmi 2007 a 2026 predstavuje 1 002 členov. Revúcky cirkevný zbor tak za devätnásť rokov stratil takmer 73 percent svojej členskej základne. Nejde pritom o malú obec, z ktorej by obyvatelia masovo odišli, ale o okresné mesto s významnou evanjelickou históriou.
Porovnanie s Rožňavou, ktorá je takisto okresným mestom a patrí do Gemerského seniorátu, je výrazné. Kým Rožňava mala podľa údajov z roku 2007 približne 700 členov, v roku 2026 eviduje 989 duší. Za rovnaké obdobie teda vzrástla o 289 členov, zatiaľ čo Revúca ichstratila viac než tisíc.
Oslovení členovia revúckeho cirkevného zboru odmietajú vysvetlenie, že ide iba o všeobecný dôsledok sekularizácie, starnutia obyvateľstva či nezáujmu ľudí o cirkev. Pripomínajú, že počas pôsobenia predchádzajúcej farárky Marty Klátikovej sa zbor rozvíjal, pribúdali veriaci hlásiaci sa k členstvu a spoločenstvo rástlo.
Vývoj počas pôsobenia Danice Hudecovej hodnotia odlišne. Viacerí veriaci Lutherusu uviedli, že služby Božie neprestali navštevovať preto, že by stratili vieru alebo sa prestali hlásiť k evanjelickej cirkvi, ale pre narastajúce konflikty a stratu dôvery. Podľa ich svedectiev sa farárka obklopila úzkym okruhom svojich podporovateľov a ľudia s odlišným názorom sa postupne ocitali na okraji spoločenstva.
Kritika pomerov mala podľa oslovených členov viesť k ďalším osobným sporom a vzájomnému obviňovaniu. Napätie sa prenieslo aj do bežných vzťahov medzi veriacimi a časť dovtedy aktívnych členov prestala chodiť do kostola. Viacerí preto nechcú vystupovať pod vlastným menom, pretože sa obávajú ďalšieho zhoršenia vzťahov v malom meste.
Oficiálna stránka ECAV v súčasnosti uvádza v Revúcej dve námestné farárky – Danicu Hudecovú a Vieru Kmecovú. Danica Hudecová bola podľa personálnych oznamov ECAV od 22. júla 2024 opätovne menovaná za námestnú farárku do Revúcej, hoci je už v dôchodkovom veku. Oslovení veriaci nerozumejú, prečo ju biskup Východného dištriktu Peter Mihoč napriek dlhodobému úpadku zboru ponecháva vo funkcii a súčasne do Revúcej ustanovil ďalšiu farárku.
Skutočnosť, že v zbore s 372 členmi pôsobia dve farárky, vyvoláva medzi veriacimi otázky aj vzhľadom na personálnu politiku Východného dištriktu. Cirkevný zbor musí za obe duchovné odvádzať príspevky do Fondu finančného zabezpečenia. Podľa oslovených členov sa preto vytvára dojem, že pokiaľ zbor svoje finančné povinnosti plní, môže mať dvoch duchovných bez ohľadu na dramatický pokles členskej základne a dlhodobú nespokojnosť časti veriacich.
Oslovení členovia zboru tento prístup porovnávajú s prípadmi farárov Jána Meňkyho a Jozefa Vereščaka. Poukazujú na to, že veriaci boli s ich službou spokojní, zborový život fungoval a členovia sa postavili za svojich farárov. Napriek tomu sa v súvislosti s neplatením príspevkov do Fondu finančného zabezpečenia hovorilo o ich presunutí. V prípade Jána Meňkyho sa personálny zásah aj uskutočnil a bol menovaný do cirkevného zboru v Gemerskej Polome v Gemerskom senioráte.
Veriaci preto vnímajú výrazný rozpor medzi tým, ako biskup Východného dištriktu Peter Mihoč pristupuje k jednotlivým zborom. Podľa nich sa v zboroch, ktoré neplnia finančné požiadavky, môže stať predmetom zásahu aj farár, za ktorým stojí spoločenstvo a ktorého služba prináša výsledky. V Revúcej však napriek strate viac než tisíc členov pôsobia dve farárky, čo oslovení veriaci spájajú aj s tým, že zbor odvádza požadované príspevky do fondu.
Situácia druhej duchovnej podľa oslovených veriacich zároveň otvára otázku, ako sa ECAV stará o farárov, ktorým vážne zdravotné ťažkosti skomplikovali ďalšie pôsobenie v službe. Podľa ich informácií bola do Revúcej ustanovená po vážnom zhoršení zdravotného stavu počas pôsobenia v predchádzajúcom cirkevnom zbore. Zodpovednosť za takéto personálne riešenie podľa nich nemožno prenášať na samotnú farárku, ale na predstaviteľov cirkvi, ktorí rozhodujú o pracovných podmienkach a sociálnom zabezpečení duchovných. Veriaci pripomínajú, že mnohí farári si z nízkych príjmov nedokážu zabezpečiť vlastné bývanie ani vytvoriť dostatočnú rezervu na starobu. Cirkev, ktorá má aj vlastné diakonické a sociálne zariadenia, by sa podľa nich mala o chorých a starších duchovných postarať dôstojne a s vďačnosťou za roky ich služby, nie ich ťažkú životnú situáciu riešiť iba ustanovením do ďalšieho zboru.
Ani tento ľudský rozmer však podľa členov revúckeho zboru nevysvetľuje, prečo biskup Mihoč ponecháva bez viditeľného riešenia dlhodobý úpadok samotného spoločenstva. Pokles z 1 374 na 372 členov vnímajú ako vážne varovanie, ktoré nemožno prekryť ďalším personálnym menovaním.
Revúca podľa nich nepotrebuje iba formálne obsadené farárske miesta, ale predovšetkým obnovu dôvery, zmierenie rozdeleného spoločenstva a misijnú prácu, ktorá by dokázala znovu osloviť aj ľudí, ktorí prestali chodiť do kostola.
Vývoj v Revúcej nevnímajú iba ako miestny problém. Porovnávajú ho s prípadmi Jána Meňkyho a Jozefa Vereščaka, pri ktorých sa pre neplatenie príspevkov do Fondu finančného zabezpečenia zasahovalo alebo hrozilo zásahom do pôsobenia duchovných, hoci za nimi stáli ich zbory. Keď však v dlhodobo upadajúcom revúckom zbore pôsobia dve farárky, pretože zbor požadované príspevky odvádza, veriaci nadobúdajú pocit, že peniaze majú v personálnej politike ECAV väčšiu váhu než dôvera veriacich, misia a skutočný život cirkevného zboru.
Redakcia Lutherusu
