BRATISLAVA – Presbyterstvo Cirkevného zboru ECAV Bratislava-Staré Mesto sa obrátilo na Osobitný senát Generálneho súdu ECAV. Žiada, aby vyslovil rozpor ustanovenia, podľa ktorého sa po najmenej dvanástich mesiacoch neplnenia povinností cirkevného zboru voči Fondu finančného zabezpečenia ECAV uprázdni miesto jeho zborového farára, s Ústavou ECAV. Navrhovatelia tvrdia, že takáto úprava oslabuje právo zboru voliť si svojho farára a zasahuje aj do volebného práva členov cirkvi.
Kliknutím zväčšíte obrázok.
Návrh bol Osobitnému senátu Generálneho súdu ECAV adresovaný 2. júna 2026. Podalo ho Presbyterstvo Cirkevného zboru ECAV Bratislava-Staré Mesto na základe poverenia zborového konventu z 15. marca 2026.
Predmetom podania je § 8 ods. 1 písm. g) cirkevného zákona o cirkevných predstaviteľoch, ich voľbách a charakteristike niektorých funkcií. Ustanovenie prijaté v roku 2024 určuje, že miesto zborového farára sa uprázdni, ak cirkevný zbor najmenej dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov čo i len čiastočne neplní povinnosti vyplývajúce z predpisov o Fonde finančného zabezpečenia ECAV.
Podľa navrhovateľov sa toto ustanovenie uplatnilo v roku 2026 voči farárom a farárkam zborov, ktoré neuhradili príspevok do fondu za rok 2025. Dotknutým duchovným malo byť oznámené, že ich volené farárske miesto sa uprázdnilo. Ak v zbore naďalej pôsobia ako námestní farári, ich postavenie už nevychádza z voľby zborového konventu, ale z menovania dištriktuálnym biskupom.
Bratislavský zbor namieta, že takýto mechanizmus zasahuje do jedného zo základných princípov ECAV – budovania cirkvi zdola, od cirkevných zborov. Ústava ECAV stanovuje, že cirkevný zbor je základnou organizačnou jednotkou, z ktorej pochádza všetka moc v cirkvi. Zborový konvent zároveň volí a odvoláva zborových predstaviteľov.
Podľa podania nemôže byť neuhradenie finančného príspevku zborom dôvodom na zánik voleného miesta farára, pretože sa netýka jeho osobných, odborných ani morálnych predpokladov na výkon služby. Dôsledok konania alebo nekonania zboru tak podľa navrhovateľov dopadá na duchovného a zároveň ruší účinok voľby uskutočnenej členmi cirkevného zboru.
Navrhovatelia sa odvolávajú aj na skoršie stanoviská osobitného senátu, podľa ktorých má volebný princíp pri ustanovovaní cirkevných predstaviteľov zásadnú prednosť pred menovacím princípom. Upozorňujú tiež na právo členov ECAV voliť a byť volení do cirkevných orgánov a na právo zvoleného farára vykonávať funkciu počas obdobia a za podmienok predpokladaných Ústavou ECAV.
Presbyterstvo preto žiada osobitný senát, aby napadnuté ustanovenie vyhlásil za rozporné s viacerými článkami Ústavy ECAV. Tie upravujú postavenie cirkevného zboru, právomoci zborového konventu, volebný princíp, volebné práva členov cirkvi aj podmienky vzniku a zániku funkcie zborového farára.
Rozhodovanie osobitného senátu bude zároveň dôležitou skúškou dôvery vo vnútrocirkevné súdnictvo. Keďže členovia senátu pôsobia v prostredí ECAV a do funkcií boli zvolení cirkevnými orgánmi, môže sa vynoriť aj otázka, do akej miery dokážu o takomto citlivom spore rozhodnúť nezávisle od súčasného vedenia cirkvi. Až samotné rozhodnutie a presvedčivosť jeho odôvodnenia ukážu, či osobitný senát tieto pochybnosti rozptýli.
O tom, či napadnuté ustanovenie skutočne odporuje Ústave ECAV, rozhodne Osobitný senát Generálneho súdu ECAV. Samotné podanie návrhu ešte neznamená, že senát argumentom bratislavského cirkevného zboru vyhovie.
Redakcia Lutherusu
