V nedeľu – tretiu júnovú – máme sviatok, ktorý sa v našich končinách ešte celkom neudomácnil. Deň otcov. Ja sa na tento deň veľmi teším, samozrejme, najmä z toho dôvodu, že som hrdý otec svojej šikovnej a múdrej dcéry. No priznám sa, že sa teším aj preto, lebo som už nedočkavý, čo naša malá mudrlantka vymyslí. Nechceme, aby si našetrené peniažky míňala na naše darčeky, ale skôr využila svoju šikovnosť. A to si užívame najviac. Poukaz na nekonečné objatie alebo rôzne obrázky s krásnymi vyznaniami. To prvé vyznanie, keď sa naučila písať, som si dal zarámovať a zdobilo moju kanceláriu. Je tam napísané: „Môj tato. Je milý, veselý a silný. Mám ho rada. Tatko je skvelý.“ To je diplom, ktorý si zaslúži čestné miesto, no nie z pýchy na seba, lebo viem, že od ideálneho otca mám veľmi ďaleko, a najmä z pohľadu manželiek je ideál jednoducho nedosiahnuteľný, no i pri jemnej sebakritike viem, že oblastí na zlepšenie je viac než dosť. Tento diplom nehovorí ani tak o mne, ako o veľkej láske mojej dcéry. Lebo takáto láska prehliadne mnohé nedostatky. Preto ho mám zarámovaný, aby mi pripomínal túto lásku, ale aj zodpovednosť, ktorú ako otec mám.
Neviem, aký obrázok by sme mali poslať našim pánom biskupom ku sviatku otcov, aby nezabúdali na lásku. Nie o nej hovoriť, lebo tej majú plné ústa, ale lásku žiť, lásku rozdávať. Nechávajú sa oslovovať svojimi farármi „otec biskup“, čo je titulárne oslovenie v rímskokatolíckej cirkvi, no ak by to chceli brať ako úprimné vyznanie, mali by sa „otcovsky“ aj správať. Detinská láska je skutočne bezhraničná a slepá, a tak zrejme mnohí páni farári nevidia, že dobrý otec nezvýši najprv vokátor sebe, potom svojim úradníkom – a „deťom“, bežným farárom nezostane nič. Dobrý otec poteší, povzbudí, pomôže, samozrejme, ak treba, aj vyhreší. No ako som sa dozvedel zo statusu istej pani farárky, aj pastorálny rozhovor s biskupmi bol od toho otcovského veľmi vzdialený. Traja biskupi na jednu farárku a k tomu zapisovateľ, ktorý písal o „pastorálnom rozhovore“ zápisnicu. No to mi pripomína niečo úplne iné, než otcovský rozhovor. Deti milujú svojich rodičov aj keď ich neraz týrajú, no a keď ich súdy odoberú od takýchto rodičov, nevedia mnohokrát pochopiť, že je to pre ich dobro. Ako presvedčiť deti v luterákoch, že nemusia trpieť tyranských „otcov“ a najmä, že ako veriaci máme len jedného otca – toho v nebesiach?
Ľubomír Turčan
