PRAHA – Najväčšia konferencia farárov ČCE – farársky kurz – sa tento rok venovala téme „Ordinácia. Na čo?“ Kurz sa konal 22. – 26. januára na pôde Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a ponúkol množstvo prednášok i dielne zamerané na úlohu tých, ktorí boli povolaní k službe slova a sviatostí.
Kurz sa začal bohoslužbami s Večerou Pána v pondelok večer v Kostole sv. Martina ve zdi. Spoločne ich viedli Magdalena Ondrová a Zvonimír Šorm. Ten sa v kázni zamýšľal nad podobenstvom o nepoctivom správcovi (L 16, 1 – 8). „Nie je toto práve aj naša situácia? Nie je toto situácia učeníkov Ježišových, Kristovej cirkvi, nás farárov a farárok? My predsa môžeme byť veľkorysí len na účet svojho Pána. Aj my môžeme odpúšťať len preto, že sa nám samým odpustenie od Neho dostalo. Že On to za nás zaplatil, že on vymazal dlžný úpis. A tak to má byť. Veď k tomu sme boli povolaní, aby sme zvestovali Jeho zmierenie a odpustenie.“
Cirkev prechádza mnohými zmenami
Naplno sa farársky kurz rozbehol v utorok dopoludnia. Tradičný bod programu – diskusia so synodovou radou – prišla na rad v utorok popoludní. Moderovania sa ujal predseda Spolku evanjelických kazateľov Michael Pfann a pri mikrofónoch privítal synodného seniora Pavla Pokorného, synodného kurátora Jiřího Schneidera, jeho námestníčku Simonu Kopeckú a celocirkevného farára pre duchovenskú službu Zvonimíra Šorma.
Ako zaznelo v rámci diskusie, v budúcnosti pocítime zrejme ešte väčší tlak na tímovú spoluprácu – nielen v prípade zlúčených zborov, ale aj viac spolupráce naprieč seniorátmi a celou cirkvou, s výpomocnými kazateľmi, pastoračnými pracovníkmi či s presbyterstvami. „Ak by však čiastočné alebo delené farárske úväzky mali byť do budúcnosti tým hlavným smerom, ktorým sa vydáme, potom myslím, že by sme ako cirkev veľmi stratili,“ upozornil Pavel Pokorný a poukázal na to, že lepšie ako povolávať jedného farára na menšie úväzky do viacerých zborov, je zlučovať zbory vo väčšej a čo do funkčnosti silnejšie celky.
Veľkú diskusiu vzbudila otázka bývania na farách a otázka chystaných zmien v oblasti príplatkov na farárske bývanie. Synodná rada pripravuje komplexné zmeny, ktoré by mali napraviť súčasný stav, keď sa dotované bývanie na fare považuje za formu nepeňažného príjmu farárok a farárov, ale pritom jeho hodnota nie je nijako vyčíslená, a teda sa farárom doteraz nijako nezapočítava do výšky budúceho starobného dôchodku.
V posledných rokoch býva pravidelnou súčasťou každodenného programu po modlitbe aj biblická práca, vedená vyučujúcimi Evanjelickej teologickej fakulty UK.
Medzi rečníkmi aj medzi účastníkmi bolo množstvo kolegov z českej i zo svetovej ekumény – v pléne prehovorila napríklad nemecká teologička Klara Buttingová, holandský protestantský duchovný Gerard Minaard či teológ Charles Wiley, ktorý prednáša na škole pridruženej k presbyteriánskej cirkvi (PC USA) v americkom štáte Georgia.
Modlitba telom, mysľou aj srdcom
Katolícky kňaz a teológ Tomáš Petráček hovoril o premenách sviatostného alebo služobného kňazstva v katolíckej cirkvi od raných čias až do súčasnosti a téme sa potom venovala aj živá diskusia. Táto téma sa tiež doplnila zaujímavou osobnou skúsenosťou teologičky Mireie Ryškovej, ktorá v jednom z panelov hovorila o svojom povolaní ku kňazstvu, ktoré jej v rímskokatolíckej cirkvi nebolo udelené.
Mireia Ryšková je v Česku odborníčka na bibliodráma a viedla aj jednu zo štvrtkových dielní, ktorá sa práve tejto metóde práce s Bibliou venovala. Dielne boli svojím zameraním pestré. Bosý karmelitán Pavel Pola pozval účastníkov na modlitbu telom, mysľou aj srdcom, kresťanská terapeutka Ráchel Bícová hovorila o duševnom zdraví kazateľov, bolo možné zúčastniť sa supervíznej dielne, vyraziť s Františkom Štěchom na komentovanú prehliadku výstavy „Človek“ alebo „Človek“ alebo s Klarou Buttigovou venovať žalmom.
Rozmanitá služba
Panelová diskusia dala nahliadnuť do duchovenskej praxe kaplánov a výpomocných kazateľov. Každá z týchto služieb má svoje špecifiká. Zatiaľ čo výpomocní kazatelia sa pohybujú v „jadre“ cirkevného prostredia, kapláni musia zápasiť s bariérou necirkevnej pôdy. Väzenský kaplán Daniel Blažek aj kaplán Diakonie Daniel Heller ml. majú však so svojimi klientmi skúsenosť prevažne kladnú. „Mám celkom dobrú skúsenosť s tým, že ľudia tú službu chcú,“ uviedol D. Heller. Výpomocní kazatelia zase musia svoju duchovenskú službu kombinovať s civilným zamestnaním či s rodinným životom. „Dokážem si predstaviť, že to môže byť náročné, ale v našej rodine to vďaka Bohu zvládame,“ povedal ostravský kurátor Michael Waloschek. On aj výpomocná kazateľka Eliška Härtelová však priznávajú, že na priebežné vzdelávanie im veľa času nezostáva. „Čerpám z toho, čo som sa naučil pred rokmi pri štúdiu, inak si stíham len občas niečo málo prečítať,“ priblížil Waloschek.
Kurz, ktorý každoročne organizuje Spolok evanjelických kazateľov, je jedinečnou príležitosťou na spoločné vzdelávanie a diskusie aj na neformálne stretávanie kolegov z celej krajiny aj so zahraničnými priateľmi a hosťami. Súčasťou býva aj valné zhromaždenie SpEK-u, kultúrny program a informácie z ústredia cirkvi.
Je to príležitosť spoznávať cirkev a cirkevnú službu v jej pestrosti a je potešujúce, že v posledných rokoch majú o kurz záujem aj študujúci ETF UK a výpomocní kazatelia. Kurz ponúka možnosť nadviazať nové vzťahy a prepájať generácie teológov. Je škoda, že niektorí kolegovia so skúsenosťami zo svojich zborov dlhodobo na kurze chýbajú, ale možno sa budúci rok stretneme v ešte plnšom počte.
Text pripravili Karel Pacovský, Jana Hofmanová, Jiří Hofman, Adela Rozbořilová
Zdroj: e-cirkev.cz
