Pop-rocková hudobná skupina Tublatanka, známejšia najmä „magnetofónovým“ generáciám, ktoré si ešte pamätajú život za železnou oponou, vydala v roku 1996 protest song, opisujúci spoločenskú náladu koncom totalitného režimu… Ako je na tom malom slovenskom piesočku pravidlom – korektnosť moci a bezpečnosť je na prvom mieste i u umeleckých interpretov – takže nečudo, že bola nahratá a vydaná až bezpečných sedem rokov po páde kritizovaného režimu.
Napriek tomu sa dá v piesni niečo nájsť. Objavili sa tu skryté odkazy, ktorým generácia frustrovaná komunistickým dozorom rozumela. „Naša loď sa plaví do neznáma – kapitán ju dávno opustil…“
Áno, presne tak to vyzeralo posledných pár mesiacov pred pádom Železnej opony u nás… Pointou piesne je zasľúbenie, že „naša loď sa k moru doplaví…“, čo nemožno chápať inak ako túžbu po slobode (demokracii). Vidina, že loď (našu spoločnosť) zachránia tí, ktorým kapitán (socialistický režim) nikdy neveril, je proroctvom sľubujúcim spásu od tých mladých, nekorektných outsiderov, ktorí však dennodenne „pijú česť a nádej“ z rieky, čo vedie do neznáma. Čakať nás mal teda nový krásny svet, postavený na ideáloch pravdy a lásky, ktorá – ako dobre vieme – mala zvíťaziť nad lžou a nenávisťou…
Ale skutočne zvíťazila?
Ako pomenovať tento svet?
Dvadsaťštyri rokov po vzniku tohto oneskoreného táborákového hitu sa mnohých zmocňuje pocit, že by bolo lepšie, keby kapitán tú našu loď opustil, pretože sa asi rovno sa aj s celou posádkou načisto zbláznil… A navyše, akoby sme nielenže blúdili, ale s akousi deštruktívnou odstredivou silou a s neodvratnou istotou napĺňali nejaký diabolský plán zničenia všetkého nášho a normálneho, ktorý nás zrýchľujúcim sa tempom vťahuje do bezodného víru nepochopiteľného chaosu.
Veď ako inak pomenovať svet, ktorému nestačia dve pohlavia, tak vymyslel tretie? Alebo dokázali by si naši predkovia predstaviť, že štát legalizuje ako rodinu „manželstvo“ dvoch rovnakých pohlaví a prisudzuje mu právo na adopciu detí? Čo by povedal taký Daniel Krman, keby bol svedkom, ako sa evanjelický kňaz, dokonca kedysi teologický dekan, aktívne zúčastňuje na pochode gayov a lesieb?
Čo by povedal Martin Luther na to, že v jeho rodnom nemeckom Durínsku nebolo pod prísnym zákazom dovolené sláviť veľkonočné sviatky v chrámoch Božích a bola vyslaná polícia, aby ľuďom zabránila vstúpiť do kostola?
Melanchton by recitoval Loď bláznov
To však nie je všetko! Týždeň potom sa otvorili brány mešít pre moslimov v rámci sviatku ramadán. Samozrejme, s obmedzeniami… Ale povedzme si na rovinu – fanatickí imigranti, ktorí sotva vedia po nemecky si asi veľkú hlavu z toho robiť nebudú… Sudca najvyššieho súdu pri vynesení rozsudku o povolení zhromažďovania od prvého dňa ramadánu (23. 4.) vyhlásil, že „súd podľahol tlakom veriacich a že k týmto veciam je nutné pristupovať nadmieru citlivo…“
Myslím, že Luther by povedal niečo také, čo by asi ťažko zniesol novinový papier a okamžite emigroval do Ruska alebo Poľska, kde zákazy bohoslužieb nemajú…
Filip Melanchton by zarecitoval nejakú pasáž zo satirického diela Sebastiana Brandta – Narrenschiff (Loď bláznov), čo bola najrozšírenejšia nemecká kniha pred reformáciou. Na lodi bláznov sa plaví svetom sto bláznov do utopickej krajiny Narragonie a komentuje všetko okolo seba. Dielo postavilo satirické zrkadlo pred tvár „normálneho“ sveta a ukázalo mu, že až taký normálny nie je… Motív lode bláznov sa objavuje na mnohých súdobých obrazoch i drevorytoch v knihách. Sú na nich zobrazené alegorické postavičky v paradoxných situáciách, napríklad opití mnísi hrajúci karty v krčme alebo dôležito sa tváriaci somár v profesorských okuliaroch či slepec za lodným kormidlom…
Nájdeme ešte správny kurz?
Fantázia renesančných umelcov by asi len ťažko pochopila motívy EÚ, ktorá namiesto ochrany zničených kostolov na gréckych kostoloch vymazáva z ich fotiek symbol kríža a zasýpa nevídanými peniazmi tých, ktorí tie kostoly napr. na ostrove demolujú (pre neveriacich Tomášov – Urschula von Leyen uvoľnila pre migrantov nevpustených do Grécka prvú dávku 500-miliónov eur a budú nasledovať rýchlo i ďalšie… )
Samozrejme, i naša rodná cirkev prispieva plnými priehrštiami do lode bláznov už len tým, že sa hlavným predstaviteľom evanjelikov stal katolík (resp. človek, ktorý odmieta vydať doklad, že katolík nie je). Takýchto „klenotov“ máme v rukáve skrytých mnoho.
A to som ešte pri písaní tohto príspevku nevedel, že budeme musieť vykázať ľudí nad 65 rokov – v mnohých prípadoch sú to tri štvrtiny zboru – a tých, ktorí prejavujú príznaky respiračného ochorenia (napríklad kýchnu).
Treba viac dokladov o tom, že loď, ktorá sa plavila do neznáma sa za štvrťstoročie stala plnohodnotnou loďou bláznov!? A nájdeme vôbec niekedy ešte správny kurz? Rozum hovorí, že nie, ale veriť musíme. Ján Ľachký
