„A ľud stál a pozeral sa.“
Tieto slová pri ukrižovaní Pána Ježiša sú zaznamenané v Biblii (L 23, 35). Stali sa všeobecne známymi. Ukazujú totiž, ako sa ľud dá zmanipulovať, akú má krátku pamäť. Dnes tak a zajtra inak.
Evanjeliá hovoria, napríklad v Matúšovi 21, ako Pánu Ježišovi ľud preukazoval priazeň. Sekali ratolesti, prestierali Mu rúcha na cestu a volali Hosana. Ale tu čítame aj hrozné, falošné slová, ako – čuduj sa svete – práve veľkňazi a starší naviedli zástupy, aby si vyžiadali u Piláta zločinca Barabbáša a zahubili Ježiša (Mt 27, 20). A ľud poslúchol. Veľkňazi zmanipulovali ľud, a ten naletel a na hrozné a nespravodlivé utrpenie Pána Ježiša len „stál a pozeral sa“. Bol ticho. Áno, vieme len stáť, na krivdu a lož sa iba pozerať a mlčať. Jednoducho to máme v krvi.
Krútime neveriacky hlavou, ale ruky máme založené
Tieto udalosti zrady, manipulácie či ľahostajnosti ľudí sa v histórii opakujú v tej či podobnej forme. Aj dnes v ECAV máme podobný príklad. O hrubom a hanebnom zneužití majetku v Beckovskej Vieske, majetku po nemeckej evanjelickej cirkvi, o rozkrádaní, pokútnej privatizácii, o zneužívaní zahraničnej pomoci, o použití falošnej zmluvy nelegálnym generálnym biskupom Eľkom atď. skutočne netreba veľa hovoriť. Zarážajúce je, že veľa evanjelikov iba stojí, pozerá sa a mlčí. Týka sa to hlavne bratov farárov. Väčšinou sú zastrašení a mlčia. Z neordinovaných však mnohí protestovali a protestujú. Dávajú o sebe vedieť na stránkach Lutherusu či v telefonátoch. Svoj postoj vyjadrili v minulých rokoch aj vo dvoch podpisových akciách. Volanie po náprave však vedenie cirkvi nechce ani počuť. Mnohí odišli z cirkvi práve pre špinu, ktorá dnes v ECAV vládne. Aj svetské médiá píšu vo všeobecnosti o úpadku cirkvi, počet členov klesá. Najrýchlejšie upadá ECAV. A my stojíme, pozeráme sa, krútime neveriacky hlavou, ale ruky máme založené.
Neliečená choroba cirkvi
Naša ECAV, ktorá toľko vykonala pre náš národ, upadá. Vedenie cirkvi robí všetko pre to, aby sa na hriechy zabudlo, aby naša krátka pamäť a prach času to všetko prikryl. Ale to sa nedá! Ak je v tele hnisavé ložisko, hrozí otrava krvi a tento patologický stav treba liečiť. Je nevyhnutné ložisko narezať (incízia), hnis evakuovať, aplikovať drén, aby nedochádzalo k retencii hnisu, a nasadiť antibiotiká. Incízia hneď prináša pacientovi úľavu a správna liečba vedie k uzdraveniu. Nedostatočná incízia a evakuácia, teda vyprázdenie hnisavého ložiska a retencia hnisu, však vedie k zdĺhavej liečbe a k pravdepodobnej recidíve. Aj patologické ložisko v tele cirkvi potrebuje adekvátnu liečbu, inak výsledok je veľmi pochybný a recidíva prakticky istá. A svet môže len žasnúť, ako šarlatánsky liečime chorobu cirkvi.
Božie slovo učí, že hriech treba vyznať, priznať v plnom rozsahu, nezakrývať, prosiť o odpustenie a sľúbiť nápravu. Či sa vari mýlim? Či som naivný a v modernej dobe sa to nerobí? Či nám vy, naši biskupi, seniori a farári, chcete povedať, že pre vás a cirkev to neplatí? Že to cirkvi poškodí? Nehlásajte bludy, nehľadajte výhovorky! A o to skôr to platí pre vás a cirkev! Pamätajte: „Ten, kto zakrýva svoje previnenia, nebude mať úspech, kto však ich vyzná a opustí, dôjde milosrdenstva.“ (Prísl 28, 13)
Čo treba priznať
Čo všetko bude musieť cirkev priznať a za čo všetko prosiť o odpustenie? Nie je toho málo. Na pripomenutie to v skratke zhrniem.
1. Zneužívanie majetku
Hrubé zneužitie majetku v Beckovskej Vieske, zakúpeného z celocirkevnej zbierky „Cirkev sebe“, realizovanej v ťažkých časoch 2. svetovej vojny. Zbierka vyniesla sumu 2 533 286 Ks. Majetok pozostával približne z 35 ha TTP, 124 ha ornej pôdy, 57 ha lesa, 10 ha ostatnej plochy atď. Celkove to bolo cca 230 ha. Majetok mal byť využívaný na financovanie cirkvi v ťažkých časoch. Dnes je hrubo zneužívaný, privatizovaný, mozole našich predkov sú hrubo zneužité a zneuctené. Výsledok Danišovho hospodárenia je hanebný. Evanjelici boli hrubo oklamaní, účel zbierky nebol naplnený.
2. Zlé nakladanie s majetkom
Hrubé zneužitie majetku po zániku nemecko-maďarského evanjelického zboru po druhej svetovej vojne. Ide sa o pozemky, byty atď. a značnú finančnú čiastku. Niektoré byty a pozemky neboli reštituované, iné boli – hlavne v Bratislave – podivne zamieňané, privatizované či predávané. Ide o pozemky a byty v centre Bratislavy. Finančná strata je obrovská. Emeritný generálny dozorca brat Ing. Holčík, CSc., zníženie – či rovno poviem: rozkradnutie a znehodnotenie – majetku najmä po nemeckých evanjelikoch odhaduje na cca 20 miliónov eur. Stav ostatných budov je zahanbujúci.
3. Zneužívanie cirkevného majetku
Hrubé zneužívanie cirkevného majetku spravovanom Reformatou, s. r. o. Znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave hovorí neúčtovných zásahoch do účtovníctva, jeho falšovaní, neúplnosti, porušenej kontinuite účtovníctva, o hrubom neodbornom vedení. Kompletné účtovníctvo a jeho elektronická forma neboli vôbec odovzdané!
4. Nekresťanské praktiky v diakonii
Hrubé a nekresťanské praktiky vládli aj v Evanjelickej diakonii. Doslova vyciciavanie financií, svojvoľné gazdovanie, osobné prospechárstvo povereného riaditeľa Ing. Jána Gaspera, zneužívanie zahraničnej pomoci atď. sú veľkou hanbou tejto organizácie i cirkvi. Viete, čo všetko ste spôsobili?
5. Krádeže
Doslova krádeže a hrubé rozpredávanie majetku i krádeže samotnými duchovnými v cirkevných zboroch (napr. Zlaté Moravce, Komárno, Gbelce, Kraskovo, Levoča, Bratislava, Prešov) sú hanebným príkladom „kresťanského“ šafárenia. Výpočet nie je zďaleka úplný. Viacerí cirkevníci aj teraz hlásia nové prípady; verím, že čoskoro príde čas na ich zverejnenie.
6. Zneužívanie zahraničnej pomoci
Dôveru k Evanjelickej diakonii aj k cirkvi narušilo napríklad i rafinované zneužívanie zahraničnej pomoci z Nemecka. Stalo sa tak napríklad v Prešove v zariadení Helianthus. Evanjelický duchovný (teraz je tajomníkom biskupa Východného dištriktu) vytvoril falošný účet a platby boli žiadané i za nevykonané práce, čo sa aj podarilo. Po medializácii ich museli vrátiť. Kauza bola riešená aj na svetskom súde. Iným príkladom je presmerovanie financií vo výške 30 000 € a ďalej 12 500 €
na zariadenie nepatriace do Evanjelickej diakonie (Lepší svet, n. o.)!
7. Zakrývanie káuz
Šokom pre mnohých je skutočnosť, že biskup Slavomír Sabol, ale aj nelegálni biskupi Eľko, Hroboň, Mihoč i bývalý generálny dozorca Brozman a nakoniec aj terajšia generálna dozorkyňa Vinczeová tieto praktiky kryjú. Nezaostáva za nimi ani terajší predseda Hospodárskeho výboru a riaditeľ evanjelickej školy v Prešove Damankoš. Aký príklad to dávate? Nie je to dôvod na odstúpenie a dôsledné vyšetrenie káuz?
8. Potláčanie práv členov cirkvi
Marenie volieb generálneho biskupa a dozorcu, biskupa a dozorcu VD i ZD atď., vylučovanie kandidačnou poradou kandidátov volajúcich po náprave. Uvediem len niektoré mená: Krivda, Lukáč, Mervart, Soták, Meňky, Juríková… Nesmeli byť pripustení na kandidátku, lebo volali po náprave – to bol ich hriech. Ja osobne som bol škrtnutý z kandidátky štyrikrát.
9. Disciplinárky na veriacich
Na synodách ECAV v rokoch 2020 až 2024 boli prijaté a na doteraz poslednej synode potvrdené uznesenia o disciplinárnom konaní proti Mervartovi, Lukáčovi a Klimovi v snahe vylúčiť ich z cirkvi. Priekopníkom týchto snáh boli a sú terajší biskupi, ale hlavne emeritný biskup Slavomír Sabol. Účel? Zastrašiť, prikryť špinu v cirkvi – a naďalej na tom trvá.
10. Žaloby na súdoch
V snahe udusiť hlasy volajúce po náprave naši „horliví a múdri“ biskupi podali žaloby aj na svetské súdy. Žaloby išli na Lutherus, ASloZ, ale aj na osoby (Kováčiková, Turčan, Mervart, Štefan Sabol). Bola snaha podať žalobu aj na mňa, len právnikmi im zrejme nebola odporučená. Biskup Slavomír Sabol sa dal počuť, že máme aj cirkevné súdnictvo… Len smola: nemáme generálneho žalobcu – zrejme to nikto nechce robiť. Čo na to? Úsmev cez slzy.
11. Združenie evanjelických duchovných nechráni farárov
Združenie evanjelických duchovných (ZED) má tiež dosť masla na hlave. Zlyháva na celej čiare, vôbec si neplní povinnosti. Vôbec nechráni záujmy duchovných, napríklad v mzdovej oblasti. ECAV okrádala na plate duchovných – svetský súd (Krajský súd v Bratislave) o tom definitívne rozhodol a je nutná náprava. Na druhej strane medzi duchovnými máme doslova zlodejov, smilníkov, klamárov či podvodníkov vrátane generálneho biskupa Eľka. Za minulý rok sa v ECAV rozviedlo údajne 11 duchovných. Čo na to vy, biskupi, seniori či ZED vrátane člena výboru Bunčáka? Čo na to vy, koho chcete vylučovať z cirkvi? Statoční duchovní, prepáčte mi otvorenosť, ale je nutné povedať to nahlas. V našich kostoloch nesedia samí barani, ktorí nevidia, nepočujú, nerozmýšľajú.
12. Prijímanie chorých zákonov
Napríklad volebného zákona, zákona o hospodárení a pod. Našťastie, všetko sa vedeniu cirkvi nepodarilo na synode prijať, niečo však áno a stojí to za to! Uvediem zriadenie, nedokonalú prípravu, neprehľadnosť a podivné fungovania Fondu finančného zabezpečenia, zdieranie cirkevných zborov a minimálna pomoc duchovným. K tomu ešte hrozby zrušením cirkevných zborov a odňatím duchovného zo zboru či krátením jeho pracovného úväzku. Jednoducho: likvidácia cirkevných zborov – to nerobili ani komunisti.
13. Odňatie krížov biskupom
Zlyhanie biskupov, seniorov a farárov ECAV na prelome 20. a 21. storočia. Česť výnimkám, máme aj takých. Vo všeobecnosti však o duchovných možno povedať, že nič nevideli, nič nepočuli, boli hluchoslepí vodcovia! A čo hovorí Biblia (L 6, 39)? „Či môže vodiť slepý slepého? Či nepadnú obaja do jamy?“ Tragikomickým príkladom vysokej nízkosti terajších biskupov Eľka, Hroboňa a Mihoča je odňatie biskupského kríža a titulu emeritný biskup bratom Klátikovi a Krivdovi. Pýtam sa: Prečo?! Nikto to nevysvetlil, lebo sa to ani vysvetliť nedá. Máme biskupa alkoholika, eštebáka i klamára a podvodníka. Biskupský kríž však bratom Klátikovi a Krivdovi nepatrí, lebo oni boli poctivejší a statočnejší než autori hanebného rozhodnutia, skrývajúci sa za generálne presbyterstvo.
Pred súdom neujdeš, pravdu neprekrútiš!
Čo povedať na zaver tohto zhrnutia? Len toľko: život v mnohom, opakujem v mnohom, odhalil a dokázal tieto ťažké hriechy v ECAV. V slušnej spoločnosti sa povie prepáč a odpusť – a robí sa náprava. Dnešná ECAV so svojimi predstaviteľmi je zrejme iná. Tu sa nosí klamstvo, podvody, intrigy a hrozby, kryjú sa špinavé praktiky. Cirkev, pamätaj! Pred súdom neujdeš, pravdu neprekrútiš! „Tak teda každý z nás (Bohu) vydá počet za seba.“ (R 14, 12) Evanjelici, zobuďte sa!
Na záver dovoľte krátky výklad. Pán Ježiš povedal farizejom a zákonníkom: „Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stal, urobíte z neho syna pekla, dvakrát horšieho, než ste sami.“ (Mt 23, 15) Čo to znamená? Aj naoko zbožní farizeji a zákonníci pracovali, šírili svoje náboženstvo a získavali novovercov. Keď ich získali, svojím životom a skutkami urobili z nich synov pekla horších od seba. Hrozné konštatovanie!
ECAV, akí sú tvoji novoverci? Žijeme v ťažkej dobe. Predstavme si napríklad právnikov, sudcov, novinárov, aké tlaky, pokušenia i hrozby musia znášať oni aj ich rodiny, ak chcú konať čestne a statočne. Kto ich má vychovávať, dávať im aj všetkým nám silu a odvahu, ak nie cirkev? Hádam ešte nikdy nebola pravá cirkev tak veľmi potrebná ako dnes. Aj my sa podieľame na stave spoločnosti a vytvárame ju. V nej budú žiť naše deti a vnúčatá.
Evanjelici, zobuďme sa! „Nebuďte leniví v horlivosti…“ (R 12, 11)!
Imrich Lukáč,
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku