Emeritný generálny dozorca ECAV na Slovensku Imrich Lukáč vyzýva predsedníctvo cirkvi i predsedníctva oboch dištriktov na odstúpenie. Vo verejnej výzve z 30. septembra kritizuje spôsob riadenia cirkvi, posilňovanie moci centra, prístup k cirkevným zborom a postup voči farárom, ktorí sa dostali do konfliktu s vedením. Otvára aj otázky hospodárenia a úbytku členov. Podľa jeho presvedčenia vedenie stratilo dôveru a malo by vyvodiť zodpovednosť. Výzvu prinášame v plnom znení.
Verejná výzva na odstúpenie vedenia ECAV
Vážené predsedníctvo ECAV, vážené predsedníctva Východného a Západného dištriktu,
nastal čas pomenovať veci bez obalu.
Nevyzývam Vás na odstúpenie pre jedno nevydarené rozhodnutie, jeden konflikt alebo jeden cirkevný zbor. Vyzývam Vás na odstúpenie pre spôsob, akým vediete našu cirkev, pre stratu dôvery, ktorú ste nedokázali obnoviť, a pre smerovanie ECAV, ktoré je podľa môjho presvedčenia čoraz vzdialenejšie jej reformačným a synodálno-presbyteriálnym základom.
Zo zboru pochádza všetka moc v cirkvi. Tak znie zásada, ktorú má dnes ECAV zapísanú vo vlastnom práve. Lenže akú skutočnú váhu má vôľa cirkevného zboru, keď sa s ním vyššie orgány dostanú do konfliktu?
Cirkevné zbory nemajú byť podriadenými pobočkami centra. Biskup nemá byť nadriadeným cirkevníkov. Vyššie cirkevné orgány majú zborom slúžiť, nie nad nimi vládnuť.
Namiesto decentralizácie, po ktorej sa kedysi volalo, sme svedkami posilňovania moci centra. Namiesto rešpektovania rozdielnych názorov rastie tlak na poslušnosť. Namiesto otvorenej vnútrocirkevnej diskusie sa kritický hlas príliš často chápe ako nepriateľstvo.
A keď cirkev nedokáže riešiť vlastné konflikty medzi svojimi členmi, vynáša ich pred svetskú verejnosť a do médií. Kam sme sa to dostali?
Hovoríte, že zo zboru pochádza všetka moc v cirkvi. No nerešpektujete dostatočne vôľu cirkevných zborov pri otázkach, ktoré sa bezprostredne týkajú ich života. Zasahujete do ich personálnych pomerov. Prijali ste pravidlá, ktoré spájajú neplnenie povinností voči Fondu finančného zabezpečenia aj s dôsledkami pri obsadzovaní miest duchovných. Akú hodnotu má potom právo cirkevníkov zvoliť si svojho zborového farára, ak finančný konflikt zboru s vedením môže zasiahnuť do jeho postavenia?
Čo znamená vôľa cirkevníkov, ak ju vyšší orgán rešpektuje iba dovtedy, kým sa zhoduje s jeho vlastnou vôľou?
Cirkevný zbor nie je nesvojprávna organizačná jednotka a jeho členovia nie sú iba platitelia príspevkov. Sú nositeľmi života cirkvi. Majú právo rozhodovať, koho chcú za svojho farára, majú právo vysloviť nesúhlas a majú právo očakávať, že ich hlas nebude potrestaný.
Majetok zboru nie je majetkom farára a nemôže s ním nakladať proti vôli jeho orgánov. Ak teda zbor odmietne prispievať do FFZ, možno viesť spor o tom, či tým porušuje cirkevný zákon. Prečo však za rozhodnutie zboru postihujete jeho farára?
Prípad brata farára Jána Meňkyho ukazuje, kam až môže takýto spôsob riadenia zájsť. Spor sa dotkol jeho kánonickej misie, vyučovania náboženstva a napokon i pracovného pomeru. Zabúda sa pritom, že jeho odmietavý postoj k FFZ má aj vieroučné dôvody.
Za neprijateľné považujem prenasledovanie názorových oponentov, zastrašovanie a vykorisťovanie farárov.
Keď vedenie nedokáže zniesť nesúhlas zboru bez toho, aby jeho dôsledky dopadli na jeho farára, nejde už iba o FFZ. Ide o moc.
A práve tu sa musíme pýtať na morálny meter, ktorý vedenie cirkvi používa.
Ako je možné, že pri niektorých duchovných dokáže cirkev tolerovať vážne osobné, morálne a majetkové zlyhania, problémy s alkoholom alebo správanie, ktoré pohoršuje cirkevníkov, zatiaľ čo proti inému farárovi dokáže postupovať s mimoriadnou tvrdosťou pre konflikt súvisiaci s postojom jeho cirkevného zboru k FFZ?
Je neposlušnosť voči vedeniu väčším previnením než morálne zlyhanie duchovného?
A ak sa duchovný na jednom mieste stal zdrojom vážneho rozvratu a straty dôvery, je jeho presunutie na iné miesto skutočným riešením? Cirkev predsa nemôže problémy iba presúvať z jedného zboru do druhého.
Osobitne citlivé je pôsobenie duchovných správcov na cirkevných školách. Od človeka, ktorému cirkev zveruje duchovné vedenie detí a mladých ľudí, musí mať právo požadovať nielen formálnu kvalifikáciu, ale aj osobnú dôveryhodnosť a príklad hodný tejto služby.
Nežiadam hon na ľudí ani verejné súdenie ich súkromia. Žiadam niečo oveľa jednoduchšie: rovnaké pravidlá, rovnakú zodpovednosť a rovnaký meter pre všetkých.
Lebo ak sa morálne zlyhanie toleruje tomu, kto je lojálny, ale tvrdosť cirkevnej moci pocíti ten, kto sa postaví proti vedeniu, potom už nejde o cirkevnú disciplínu. Ide o poslušnosť.
A práve FFZ odhaľuje ešte jeden zásadný problém.
Vybrať ďalšie peniaze od cirkevných zborov je najjednoduchšie riešenie. Ale je to zároveň najlepšie riešenie, ak zbory samy zápasia o prežitie?
Úlohou vedenia cirkvi nemôže byť iba vypočítať, koľko majú zbory odviesť do centra, a sankcionovať tie, ktoré to neurobia. Úlohou vedenia je vytvárať podmienky, aby cirkev dokázala svoje poslanie financovať bez toho, aby ekonomicky oslabovala vlastné zbory.
Kde sú nové projekty prinášajúce cirkvi príjmy? Kde je aktívne a výnosné spravovanie majetku? Kde sú nové zdroje financovania? Kde je hospodárska stratégia, ktorá nebude stáť predovšetkým na tom, že peniaze sa vyberú od cirkevníkov a cirkevných zborov?
Cirkev, ktorá finančne oslabí svoje zbory, oslabuje samu seba. Zbor potrebuje peniaze na kostol, faru, energie, opravy, misijnú a sociálnu prácu, prácu s deťmi a mládežou i na každodenný život svojho spoločenstva.
Zbor nie je bankomat cirkvi. Zbor je cirkev.
Ak odpoveďou na nedostatok peňazí je iba stále ďalší tlak smerom nadol, potom nejde o finančnú víziu. Je to presúvanie problému z centra na zbory.
A o to naliehavejšia je otázka hospodárenia samotného vedenia. Od zborov požadujete finančnú disciplínu, ale cirkevníci majú rovnaké právo požadovať od Vás, aby ste dokázali ochrániť a zveľaďovať majetok, ktorý Vám bol zverený.
Reformata, Evanjelická diakonia, Helianthus Sigord, majetok získaný zo zbierky „Cirkev sebe“…
To nie sú témy, ktoré možno prekryť ďalším uznesením, ďalšou smernicou alebo ďalšou požiadavkou, aby zbory poslúchali. Cirkev má právo vedieť, kto za zlyhania niesol zodpovednosť, aké dôsledky boli vyvodené a či jej majetok je dnes chránený lepšie.
A medzitým ECAV stráca ľudí. V roku 2011 evidovala 227 404 členov. V roku 2025 ich bolo 182 282. Rozdiel predstavuje 45 122 členov – takmer pätinu členskej základne. Len medzi rokmi 2020 a 2025 klesol počet evidovaných členov o 29 663.
Nie, netvrdím, že za každého človeka, ktorý z evidencie zmizol, môže vedenie ECAV. Časť poklesu súvisí s demografiou aj s čistením evidencie. Ale vedenie cirkvi, ktorá takto dramaticky slabne, nemá právo nad týmito číslami mávnuť rukou.
Musí sa pýtať, prečo ľudia strácajú vzťah k cirkvi. Prečo rastie nedôvera? Prečo sa zbory dostávajú do konfliktu s vedením? Prečo sa veriaci cítia nevypočutí?
A predovšetkým: Čo ste za roky svojho pôsobenia urobili pre to, aby sa tento vývoj zvrátil?
V roku 2017 zaznievali v ECAV tvrdé slová proti centralizácii, proti umlčiavaniu kritiky a proti cirkvi, ktorá od svojich členov očakáva poslušnosť namiesto slobodnej diskusie. Volalo sa po decentralizácii, po silných cirkevných zboroch, po transparentnosti a obnove dôvery.
Kde sú tieto ideály dnes? Nemôžete žiadať od iných zásady, ktoré sami pri výkone moci nedokážete napĺňať. Nemôžete hovoriť, že moc pochádza zo zboru, a súčasne budovať systém, v ktorom má zbor čoraz menší priestor postaviť sa proti rozhodnutiu vyššieho orgánu.
Nemôžete hovoriť o jednote a zároveň rozdeľovať cirkev na poslušných a problémových. Nemôžete požadovať dôveru. Dôveru si treba zaslúžiť.
Bratia biskupi, bratia a sestry vo vedení cirkvi, nemyslite si, že v kostolných laviciach sedia ľudia, ktorí nevidia, necítia a nerozmýšľajú. Vidia. Počujú. Rozmýšľajú. A čoraz hlasnejšie sa pýtajú.
ECAV nepotrebuje ďalšie upevňovanie moci. Potrebuje návrat dôvery, rešpekt k cirkevným zborom, otvorenú diskusiu a spravodlivosť s rovnakým metrom pre všetkých. Potrebuje zodpovedné hospodárenie a ochranu svojho majetku a potrebuje vedenie, ktorému budú jej členovia veriť.
Podľa môjho presvedčenia Vy ste túto dôveru stratili.
Preto Vás dnes nevyzývam na ďalšie vysvetľovanie. Vyzývam Vás, aby ste vyvodili zodpovednosť.
Vzdajte sa svojich funkcií. Nie kvôli svojim odporcom. Kvôli cirkvi.
A pamätajte na slová Písma svätého: „Pretože pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali, preto nemali úspech a celé stádo sa im rozpŕchlo.“ (Jer 10, 21)
Doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc.
emeritný generálny dozorca ECAV na Slovensku
Košice 30. septembra 2026
