Konečné riešenie

Okienko oportunistu

„…koreňom všetkého zla je milovanie peňazí…“ Apoštol Pavel v Liste Rímskym

Koncentrák

Tento termín, v nemčine „Endlosung“, sa spája s plánom definitívneho vyhladenia židovského národa v globálnom meradle z povrchu zeme. Keďže po prvotných nečakaných úspechoch nemeckej armády v druhej svetovej vojne sa ocitlo obrovské množstvo sovietskych zajatcov v koncentračných táboroch, bol problém ich uživiť. Neboli kapacity, ich počet prekročil milión osôb. A tak sa pristúpilo k vyvražďovaniu židov na dobytom území. Ukázalo sa však, že ani tvrdo vycvičené jednotky smrti SS nedokázali zvládnuť také enormné množstvo popráv a ich velitelia sa sťažovali do Berlína na „psychické problémy“, objavujúce sa po hromadných popravách (napr. pri Kyjeve za dva dni v septembri 1941 popravila jedna čata vyše 30 000 židov, mužov, žien i detí…). Keďže už aj najtvrdší katani sa z toľkej neľudskosti začali rúcať, prepadať alkoholizmu či páchať samovraždy, rozhodlo nemecké velenie, že „problém sa musí vyriešiť konečným spôsobom centralizovane, slušne, v tichosti a pri dodržaní štandardov hygieny a humánnosti“. A tak prišiel Heydrich s riešením – predstavil Hitlerovi projekt vyhladzovacích táborov smrti. V nich by sa zhromažďovala „menejcenná“ populácia z celej Európy a bola „eliminovaná“ v plynových komorách. Slušne, ticho, v pokoji a efektívne, lebo pri hromadných popravách sa často stáva, že popravený nie je hneď celkom mŕtvy, čo robí problémy. Avšak kto by vošiel do plynovej komory, už by z nej zaručene nikdy po svojich nevyšiel. A Nemci, aby zabránili nervozite odsúdencov, dali postaviť umelé sprchy a rozdávali mydlá pred vstupom do komory smrti s tým, že sa tam majú ísť len osprchovať. A my už vieme, že sa im to napokon podarilo realizovať na 90 percent. Tento obludný plán s názvom „Endlosung“ (konečné riešenie) prijali na najvyššej policajnej konferencii v zámočku pri mestečku Wahnsee pred 80 rokmi, v decembri 1941.

„Konečné riešenie“

Ale i my máme svoje „konečné riešenie“. Nevolá sa Endlosung, ale ústavný zákon o financovaní cirkvi, ktorý predkladá GHV (generálny hospodársky výbor) o pár dní na schválenie júlovej „finančnej“ synode ECAV. „Naše Endlosung“ sa skladá zo štyroch postupných krokov: A) – písomné upozornenie o zameškanej splátke neplatiaceho zboru, B) – zvolanie zborového presbyterstva s prítomnosťou predsedníctva seniorátu, C) – vyvodenie osobného postihu pre farára z neplatiaceho zboru (od presťahovania do iného zboru až po prepustenie z organizačných dôvodov) a napokon D) – zrušenie samotného neplatiaceho cirkevného zboru.

Kto má v sebe aspoň štipku ľudskosti, nehovoriac o kresťanskej láske, musí zostať pri prečítaní tohto „konečného riešenia“ našej cirkvi v šoku. Zatiaľ čo nemecké Endlosung počítalo s „elimináciou“ cca 6 miliónov európskych židov, naše konečné riešenie ráta so zrušením cca jednej tretiny, teda okolo 100 neefektívnych zborov (pozor!) v prvej fáze.

Dokument z dielne GHV svojou formálnosťou a krutou dôslednosťou, s ktorou hovorí o smrti a živote menších cirkevných zborov, navlas pripomína nacistický technokratický plán na vyhladenie „menejcenných živlov“. V našom prípade sú tí „menejcenní a druhotriedni“ tí, ktorí nebudú vládať platiť brachiálne dávky, o ktorých mnohí tvrdia, že sú v perspektíve viacerých rokov nesplniteľné. To znamená, že na rok, možno na dva by na tie „splátky“ zbory naškriabali, ale dlhodobo je to neudržateľné. Ktorý zbor totiž prežije, keď musí odovzdať celú vyzbieranú cirkevnú daň plus nejaké ofery navyše v prípade, že nemá slušné nájomné? A čo je to za človeka (nehovorím už o farárovi), ktorý sa pri prečítaní tohto budúceho zákona aspoň nezamyslí, či sme na správnej ceste? Naozaj sme, páni farári, toto chceli, keď sme vytýkali Klátikovcom. že bývajú v Michalkovej vile, a vrneli od spokojnosti, keď nás Brozman uisťoval, že „sa o nás postará“? Nuž, postaral sa – ale o seba a vy ste mu nestáli ani za to, aby vám povedal, prečo mandát, ktorý ste mu dali na striebornom podnose, pošliapal…

Ústa zostávajú nemé

Cirkevní historici budú na tento pokus nelegitímneho vedenia ožobráčiť a zredukovať cirkevné zbory nazerať ako na duchovný holokaust. Presne tak totiž vyznieva neoficiálne zdôvodnenie tohto beštiálneho plánu, ktorý nemá obdobu. Z úst vysokého predstaviteľa (skoro najvyššieho) v ECAV sme doslova počuli, že „ide o pokus oddeliť zrno od pliev a definovať životaschopné zbory od takých, kde už cirkev nie je…“ Nemáte na platby? Nie ste! Taká jednoduchá matematika. Len hlupák by jej nerozumel.

Tak čo, bratia a sestry, budete aj vy tou burinou, čo treba oddeliť od pliev a hodiť do ohňa?

A ešte jeden motív vraj viedol predkladateľov nášho konečného riešenia – chcú naučiť ľudí dávať! Dávať totiž ľudia nevedia! Dávajú málo a v oferách je kopa medeného šrotu! Vráťme sa do čias pred Janom Husom, keď byť kresťanom znamenalo jediné – zaplať!

Akýsi zainteresovaný obhajca konečného riešenia ECAV, ktorému nestačilo zdvihnúť doma daň na 30 eur, prišiel s geniálnym riešením – vyzval farárov, aby všetci ľudia platili desiatky zo svojho príjmu a aby si farári našli v zbore ochotných darcov, ktorí im budú odvádzať aj stovku mesačne. Vraj takých má v talóne viacej. A stále sa mu hlásia noví a noví… Ak však takých vy ostatní nemáte, nevyhovárajte sa. Mali by ste ich, ale neviete, ako na to. Nedokážete vytvoriť „platbyschopné“ prostredie. Ste cirkvi príťažou! Pobaľte si kufre a hajde z fary preč… A cirkev ešte aj ušetrí na vašom plate, keď kvôli neschopnosti osloviť donorov dostanete výpoveď…

Všetko do seba krásne zapadá, nie? Napokon ste len vy, farári, zostali ako nahí v tŕní – a to bol zámer. Vedenie totiž vie, že má páku len na ordinovaných. Loptička je na vašej strane. Tak šup-šup, velební farári – pero do ruky a počítajte: prežijete budúce dva roky, alebo sa budete musieť poobzerať po inom džobe?

Nedokážem si predstaviť, čo by sa dialo, keby s takýmto návrhom prišlo minulé vedenie! To by snáď vznikla občianska vojna. A teraz – s otvorenými ústami neveriacky vydesene prikyvujeme ako bábky na motúzoch a bojíme sa vysloviť čo len náznak kritiky. Srdcia sú plné obáv a kritiky, ale ústa zostávajú nemé – to je navlas rovnaký stav, ktorý u nemeckých občanov predchádzal konečnému riešeniu. Zrod totality celkom dobrovoľne.

Nuž, „Endlosung“ po slovensky. O niekoľko dní sa prelomí pomyselná vetva, ktorú usilovne pod sebou pília naši „velebníčkovia“. Mlčia tí, ktorí by mali hovoriť. Len sa treba úprimne modliť, aby toto „konečné riešenie“ financovania našej cirkvi nebolo také úspešné a efektívne ako to nacistické a aby sa skončilo rovnako hanebne. Bez boja to však nepôjde.

Nábot Jezreelský

Predchádzajúca

Ďalšia

Odoslať komentár

Prosím Prihlásiť sa uverejniť komentár

error: Obsah je chránený!!