JELŠAVA – Do Jelšavy v okrese Revúca sa po piatich rokoch vrátil festival experimentálneho audiovizuálneho umenia s názvom Hradby samoty. V kaštieli Coburgovcov sa v rámci podujatia uskutočnilo približne 40 hudobných vystúpení umelcov z rôznych kútov Európy. Súčasťou festivalu bola aj kolektívna výstava, workshopy, diskusie či sprevádzanie po pamiatkach Gemera.
V historických priestoroch kaštieľa z 18. storočia sa od 14. do 16. júla predstavili hudobníci z Poľska, Nemecka, Litvy, Talianska, Maďarska, Česka a domácej experimentálnej scény. V spolupráci so združením Gotická cesta sa v rámci festivalu uskutočnili i prehliadky viacerých pamiatok Gemera.
„V okolí Jelšavy sa totiž nachádza veľké množstvo historických i technických pamiatok, z ktorých niektoré budú otvorené exkluzívne práve len v čase konania festivalu. S prvou a najbližšou pamiatkou je prepojený aj jeden z hlavných koncertov celého festivalu: organová interpretácia diela Philipa Glassa v podaní Fera Királya v jelšavskom evanjelickom kostole. Tento koncert bol tiež jednou z prvých verejných proklamácií snahy o záchranu miestneho organa, s cieľom upozorniť ako na jeho zlý technický stav, tak na jeho kultúrny a historický význam,“ priblížili organizátori.
Koncert sa uskutočnil v piatok 15. júla a bol okrem návštevníkov festivalu dostupný pre širokú verejnosť za dobrovoľný príspevok na záchranu organa. Prganizovali ho občianske združenie ArcArt v spolupráci s Evanjelickým cirkevným zborom v Jelšave a podporili ho Fond na podporu umenia, EEA Grants a mesto Jelšava.
Fero Király je slovenský autor, interpret, performer a pedagóg. Zaoberá sa umeleckými projektami s presahom do performance, soundartu, inštaláciami, interpretáciam súčasnej hudby, hudobnými reinterpretáciami výtvarných diel, ako aj edukačnými projektmi v oblasti hudby, hudobnej kompozície a soundartu. Je autorom audiovizuálneho hudobného nástroja zvukodrom určeného deťom a učiteľom hudby/hudobnej výchovy, ako aj zbierky Botanická záhrada, ktorá obsahuje grafické partitúry, skladby a hudobno-zvukové hry pre deti. Zbierka sa v ostatnom čase etablovala v priestore slovenských základných umeleckých škôl a stala sa súčasťou hudobnej výchovy detí.
Philip Glass, ktorého Király interpretoval, patrí medzi najpoprednejších skladateľov súčasnej hudby. Philip Glass je americký hudobný skladateľ a spolu s Stevom Reichom, Terrym Rileyom, Johannom Adamsom a Michaelom Nymanom patrí k minimalistickým skladateľom. On sám dáva prednosť pred výrazom minimalizmu označenie jeho hudby termínom hudba s repetitívnymi štruktúrami.
Je posledným z „klasických predstaviteľov“ americkej minimalistickej školy. Od sedemdesiatych rokov vo svojich skladbách používa prvky ako opakovanie súčasne znejúcich motívov odlišných dĺžok, vytvárajúc polyrytmickú štruktúru – postupné predlžovanie alebo skracovanie fráz mení rytmický a melodický obsah. Jeho neskoršia tvorba zahrňuje hudbu komornú, orchestrálnu, vokálnu, opernú, scénickú a filmovú.
Jedenáste Hradby samoty sa tento rok nekonajú na predmestí Brna so všetkou vybavenosťou, ani pár minút od komfortného kúpeľného strediska, ale vracajú sa na jedno z najpôsobivejších miest svojej histórie, na turistickým biznisom nezasiahnutý Gemer: do kaštieľa v Jelšave.
Keď svojho času cestoval týmto krajom Bram Stoker, hľadajúc inšpiráciu pre svoj najslávnejší román Drakula, zapáčili sa mu práve končiny Gemera a Košíc, a to dokonca viac ako toľkými legendami opradené Sedmohradsko a Moldavsko. A tak väčšinu prvkov, ktoré vytvárajú sugestívnu atmosféru diela – ako ponurý kolorit miestnej krajiny či obraz temne nepokojného, aristokratického upíra – nazbieral práve na rozhraní stredného a východného Slovenska, a možno i v Jelšave. Spoločne s pôvodným poslaním Hradieb samoty, teda oživením zabudnutých pamiatok a najmä s cieľom priniesť do opustených miest život a kultúru, sa tak Jelšava stala príležitosťou na rázny obojsmerný pohyb – vykročenie ku koreňom a zároveň vpred.
„Od minulého roka, keď bolo rozhodnuté, že sa festival do Moravian už nevráti, a medzi organizátormi padlo meno Jelšava, bolo všetkým jasné, že by bola škoda zorganizovať pár koncertov a zase na rok zmiznúť. S Jelšavou je nutné pracovať inak, a to ako z hľadiska návštevníkov, tak aj celého programu. Ten tohtoročný možno zhrnúť do slov ako špecifický, miestny či svojský, a tým v globálne spriemerovanej kultúre oslovujúci ďaleko za hranice regiónu. Je teda snahou prepojiť návštevníkov aj interpretov s komunikujúcou či naopak melancholicky mlčiacou, vzácne dochovanou kultúrnou krajinou Gemera,“ uviedli organizátori.
Redakcia Lutherus
