LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – V areáli rímskokatolíckeho Kostola sv. Mikuláša má byť v septembri slávnostne odhalený nový pamätník Juraja Tranovského. V Liptovskom Mikuláši však už desaťročia stojí jeho socha pred evanjelickým kostolom. Časť miestnych evanjelikov preto namieta, že namiesto ďalšieho monumentu mohli byť peniaze použité na živú službu cirkvi. Verejnosti zatiaľ neboli oznámené náklady ani presný spôsob financovania projektu.
Počas podujatia venovaného 390. výročiu vydania spevníka Cithara sanctorum má byť v piatok 18. septembra v areáli rímskokatolíckeho Kostola sv. Mikuláša odhalený pamätník evanjelickému kňazovi, básnikovi a hymnografovi Jurajovi Tranovskému. Organizátori predpokladajú aj účasť prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho.
Pamätník má pripomínať miesto, na ktorom Tranovský v rokoch 1632 až 1637 pôsobil ako evanjelický kazateľ a pod ktorým bol aj pochovaný. Projekt vznikol z podnetu vydavateľstva Tranoscius a podľa jeho riaditeľa Petra Gärtnera sa na ňom podieľajú evanjelici, katolíci, mesto, mestské múzeum a ďalší spolupracovníci.
Podujatie bude pokračovať konferenciou Pieseň a chrám tvoria Hrad prepevný, koncertom starej hudby a slávnostnými službami Božími. Po nich majú účastníci prejsť mestom ku Kostolu sv. Mikuláša a zastaviť sa pri novom pamätníku.
Pamätník ukrytý za stromami
Otázky vyvoláva aj konkrétne umiestnenie nového pamätníka. Na fotografiách, ktoré má redakcia k dispozícii, je pripravený podstavec pri bočnej stene Kostola sv. Mikuláša, v priestore výrazne prekrytom korunami stromov. Z pohľadu z priľahlého chodníka ho zeleň takmer celkom zakrýva. Zatiaľ nie je známe, či sa pred osadením pamätníka počíta s úpravou stromov alebo okolitého priestoru.
Časť miestnych evanjelikov preto kritizuje aj výber miesta. Kým ostatné sochy v okolí kostola a na námestí sú umiestnené na dobre viditeľných miestach, Tranovského pamätník má podľa nich zostať bokom, za stromami. „Hovorí sa o veľkom geste spolupráce evanjelikov a katolíkov, ale Tranovskému vyhradili miesto, na ktorom ho okoloidúci takmer neuvidia. Je otázne, či je to dôstojné pripomenutie človeka, ktorý v tomto chráme kázal,“ uviedli veriaci pre Lutherus.
Umiestnenie pritom nesie silný historický význam. Kostol sv. Mikuláša v období reformácie používali evanjelici a Juraj Tranovský v ňom v rokoch 1632 až 1637 pôsobil ako kazateľ. Podľa tradície bol po smrti pochovaný v hrobke pod oltárom. Chrám bol v roku 1680 vrátený katolíckej cirkvi a mikulášski evanjelici potom približne sto rokov dochádzali na bohoslužby do Paludze. Až po Tolerančnom patente si v rokoch 1783 až 1785 postavili vlastný kostol.
Jedného Tranovského už mesto má
Zámer však vyvolal kritické reakcie medzi časťou evanjelikov v Liptovskom Mikuláši. Upozorňujú, že Tranovský už svoj pamätník v meste má. Jeho pieskovcová socha v nadživotnej veľkosti stojí pri vstupe do tolerančného evanjelického kostola na Tranovského ulici. Je dielom akademického sochára Ladislava Polláka a osadená bola v polovici 20. storočia.
Podľa veriacich, ktorí sa obrátili na redakciu, preto nie je jasné, prečo mesto potrebuje ďalšie výtvarné stvárnenie tej istej osobnosti. Nespochybňujú význam Juraja Tranovského ani potrebu pripomínať jeho duchovný a literárny odkaz. Pýtajú sa však, či sa tak musí diať postavením ďalšieho monumentu.
„Tranovského si máme pripomínať najmä tým, že budeme poznať a čítať jeho dielo, spievať jeho piesne a chrániť evanjelickú vieru, ktorej slúžil. Ďalšia socha sama osebe vieru neposilní,“ znie podstata výhrad miestnych veriacich.
Napriek širokému okruhu spolupracujúcich organizácií zatiaľ nebolo verejne oznámené, koľko nový pamätník stojí, kto je jeho investorom ani z akých zdrojov je financovaný.
Miestni veriaci preto žiadajú zverejniť cenu pamätníka aj podiel jednotlivých partnerov na jeho financovaní. Ak boli použité verejné alebo cirkevné peniaze, verejnosť má podľa nich právo vedieť, kto o výdavku rozhodol a prečo dostal prednosť pred inými potrebami. Transparentnosť by zároveň odstránila podozrenie, že podobné monumentálne projekty môžu slúžiť viac na budovanie zásluh ich iniciátorov než na živú službu cirkvi.
Zodpovednosť za zverené prostriedky
Jadrom výhrad miestnych veriacich nie je samotné pripomínanie Juraja Tranovského, ale účelnosť ďalšieho pamätníka a zodpovedné nakladanie s peniazmi. „Veď kto z vás, keď chce stavať vežu, nesadne si najprv a nespočíta náklad, či má na jej dokončenie?“ pripomína Kristus v Evanjeliu podľa Lukáša (L 14, 28). Jeho slová zdôrazňujú zodpovednosť za rozhodnutia aj za prostriedky, ktoré boli človeku zverené.
V čase, keď cirkevné zbory zápasia s poklesom počtu členov, opravami kostolov, nedostatkom pracovníkov a s financovaním svojej základnej služby, je legitímne pýtať sa, či je ďalší pamätník tou najpotrebnejšou investíciou. Tranovského pamiatku by bolo možné podporovať aj vydávaním jeho diela, prácou s deťmi a mládežou, kvalitným cirkevným školstvom či pomocou zborom, ktoré nedokážu udržiavať svoje chrámy.
„Juraj Tranovský nepotrebuje druhú sochu, aby zostal veľkou postavou slovenského evanjelictva. Jeho najtrvalejším pamätníkom je Cithara sanctorum a viera, ktorú jej piesne po stáročia odovzdávali ďalším generáciám. Otázkou preto zostáva, či si jeho odkaz najlepšie uctíme ďalším monumentom, alebo živou službou, ktorej zasvätil svoj život,“ uviedol veriaci.
Redakcia Lutherusu
Foto: archív redakcie
