V pozadí je spor o peniaze
MICHALOVCE – Na školy v Michalovciach mali v uplynulých dňoch telefonovať zástupcovia Východného dištriktu a upozorňovať ich, že evanjelický farár Ján Meňky nemá kánonickú misiu, a preto nemá vyučovať náboženskú výchovu. Redakcia v tejto chvíli nemá potvrdené, či školy kontaktoval osobne biskup Východného dištriktu Peter Mihoč, alebo niekto z pracovníkov jeho úradu. Podľa viacerých od seba nezávislých informácií však takéto telefonáty školy dostali.
Prípad vyvoláva vážne otázky aj preto, že prichádza počas dlhodobého sporu medzi vedením cirkvi a Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Michalovce, ktorý neprispieva do Fondu finančného zabezpečenia. Samotná cirkev uvádza Michalovce medzi cirkevnými zbormi, ktoré do fondu neprispievajú od jeho vzniku.
Kánonická misia ako nástroj nátlaku
„Kánonická misia má potvrdzovať, že cirkev poveruje konkrétneho človeka vyučovaním jej učenia. Nemala by sa stať zbraňou v ekonomickom alebo mocenskom spore. Ak Ján Meňky nešíri učenie odporujúce vierouke cirkvi, neporušil povinnosti učiteľa a proti jeho vyučovaniu nevystúpili školy ani rodičia, zostáva nezodpovedanou otázkou, prečo má byť odstránený práve zo škôl,“ myslí si jeden z oslovených duchovných ECAV.
Rodičia, veriaci a duchovní, ktorí telefonicky kontaktovali redakciu, vnímajú tento postup ako trest za postoj cirkevného zboru k financovaniu cirkvi. Ich totožnosť redakcia pozná, no na ich výslovnú žiadosť ju nezverejňuje. Obávajú sa ďalších postihov a spôsobu, akým vedenie cirkvi zaobchádza s ľuďmi, ktorí sa proti jeho rozhodnutiam ozvú.
Jeden z ľudí, ktorí sa obrátili na redakciu, uviedol: „Nemáme komunizmus ani fašizmus, aby cirkevný aparát telefonoval po školách a snažil sa znemožniť vlastnému farárovi učiť deti náboženstvo. Ak má vedenie s farárom spor, má ho riešiť otvorene a podľa cirkevného práva, nie cez riaditeľov škôl.“
Ďalší veriaci označil postup za hanbu celej cirkvi: „Čo si majú o našej cirkvi pomyslieť riaditelia škôl, keď im predstavitelia cirkvi volajú proti vlastnému farárovi? Meno cirkvi tým nepoškodzuje Ján Meňky, ale tí, ktorí proti nemu takto postupujú.“
Podľa ďalšieho z volajúcich sa vedenie cirkvi usiluje zasiahnuť farára na mieste, ktoré priamo nesúvisí s platením do fondu: „Cirkevný zbor neprispieva do Fondu finančného zabezpečenia, ale trest prichádza cez vyučovanie detí. Deti, rodičia ani školy predsa za finančný spor cirkvi nezodpovedajú.“
Prísnosť iba voči vybraným
Kritici biskupa Petra Mihoča zároveň poukazujú na rozdielny prístup k jednotlivým cirkevným zborom. Podľa správy cirkvi bolo k tridsiatemu júnu 2026 trinásť zborov, ktoré do Fondu finančného zabezpečenia neprispievali od jeho vzniku. Ďalšie zbory mali nedoplatky alebo platili iba čiastočne. Nie je preto jasné, prečo má práve v Michalovciach finančný spor viesť až k zásahu do vyučovania náboženstva.
Jeden z duchovných, ktorý si neželal zverejniť svoje meno, sa pýta: „Ak je dôvodom skutočne fond, potom nech biskup vysvetlí, či rovnako postupuje voči všetkým neplatiacim zborom. Alebo sa kánonická misia odoberá iba tomu, koho treba zlomiť?“
Veriaci pripomínajú aj situáciu v Revúcej. Kým v roku 2007 tamojší zbor evidoval 1 374 členov, v roku 2025 ich mal už iba 372. Napriek poklesu o 1 002 členov, teda približne o 73 percent, sú v oficiálnom adresári cirkvi pri zbore uvedené dve námestné farárky.
Samotný počet duchovných ešte nedokazuje nesprávne rozhodnutie. Kontrast však podľa kritikov ukazuje, že vedenie dokáže zachovať dve duchovenské miesta v zbore s 372 členmi, zatiaľ čo v Michalovciach má zasahovať proti farárovi cez jeho pôsobenie na školách. Veriaci sa preto pýtajú, či sa personálne rozhodnutia neriadia viac poslušnosťou voči systému financovania než skutočnými výsledkami duchovnej služby.
Verejný obraz a konanie vo vlastnej cirkvi
Niektorých veriacich poburuje aj rozpor medzi verejným vystupovaním Petra Mihoča a spôsobom, akým podľa nich postupuje voči vlastnému farárovi. Biskup verejne hovorí o viere, odvahe kresťanov a osobnostiach, akou bol Dietrich Bonhoeffer, vystupuje doma aj v zahraničí a prezentuje sa ako obhajca kresťanských hodnôt. Oslovení veriaci však tvrdia, že skutočná vierohodnosť cirkevného predstaviteľa sa neukazuje pred kamerami a pri slávnostných prejavoch, ale v tom, ako zaobchádza s človekom, ktorý sa ocitol v spore s mocou.
Jeden z veriacich redakcii povedal: „Navonok sa hovorí o odvahe, láske a službe. Doma sa však proti vlastnému farárovi používa úrad, strach a existenčný tlak. Takýto rozpor ľudia vidia.“
Ďalší uviedol, že súčasné udalosti nezostanú bez následkov: „Raz sa bude písať, kam títo ľudia doviedli našu cirkev a čo boli ochotní urobiť pre peniaze a moc. Ich mená zostanú spojené s hanbou tohto obdobia. Ľudské rozhodnutia možno dnes zakryť funkciou, ale pred Božím súdom sa neskryje nič.“
Biskup dostal priestor odpovedať
Redakcia Lutherusu požiadala biskupa Petra Mihoča o stanovisko. Pýtala sa, ktoré školy boli kontaktované, kto o odobratí alebo neudelení kánonickej misie rozhodol, aký cirkevnoprávny dôvod k tomu viedol a či tento postup súvisí s neplatením príspevkov do Fondu finančného zabezpečenia.
Biskupa sme požiadali aj o odpoveď na tvrdenie, že kánonická misia sa používa ako forma nátlaku na Jána Meňkyho a michalovský cirkevný zbor. Termín na zaslanie stanoviska sme určili do 12. septembra do dvanástej hodiny, no do stanoveného termínu na otázky redakcie neodpovedal.
Ak sa potvrdí, že dôvodom zásahu na školách nebol problém s učením alebo pedagogickou činnosťou Jána Meňkyho, ale spor jeho zboru o peniaze, pôjde o nebezpečný precedens. Cirkevný úrad by tým vyslal duchovným odkaz, že nesúhlas s finančným systémom môže zasiahnuť nielen ich miesto v zbore, ale aj ich službu deťom.
„Cirkev, ktorá začne proti vlastným farárom používať strach, administratívne zákazy a tlak cez školy, nebráni svoje dobré meno. Sama ho ničí. Dejiny napokon neposudzujú cirkevných predstaviteľov podľa počtu ich prejavov, zahraničných ciest ani titulov, ale podľa toho, či svoju moc používali na službu, alebo na umlčanie tých, ktorí sa im odmietli podriadiť,“ dodal oslovený duchovný.
