Pieseň Andreja Sládkoviča č. 189 „Hospodine všemohúci“ bola v nedeľu 2. augusta v piešťanskom evanjelickom chráme vysoko aktuálna: „… Duchu Svätý, Posvätiteľ, naplň vierou celú cirkev, posväť kresťanské chrámy…“ V nedeľu bez 3 dní uplynulo 115 rokov od vysvätenia chrámu.
Keď som v júni dostal predvolanie do kúpeľov do Piešťan s termínom nástupu v polovici júla, nedocenil som skutočnosť, že budem mať príležitosť zúčastniť sa najskôr podujatí v rámci osláv 140. výročia narodenia Milana Rastislava Štefánika v Piešťanoch a na Brezovej pod Bradlom a po pár dňoch aj slávnostných služieb Božích pri 115. výročí posvätenia piešťanského evanjelického chrámu 5. augusta 1905.
Jubileum chrámu s účasťou mnohých duchovných
Krakovany, odkiaľ pochádza moja mama, sú neďaleko, a preto som sa vždy v Piešťanoch cítil tak trochu ako doma. No napriek tomu som to tu veľmi nepoznal a už vôbec nie dôležité dátumy histórie sympatického kúpeľného mesta na Váhu. Aj z tohto dôvodu som sa od začiatku pohyboval z Kúpeľného ostrova do mesta zásadne pešo, aby som si povinne musel všímať všetko dookola. A urobil som dobre. Dnes už „moje“ Piešťany celkom dobre poznám. A som veľmi rád, že jubileum chrámu ma priviedlo aj k preštudovaniu viacerých dokumentov a k fotografovaniu, prostredníctvom ktorého sa musím často pozerať na objekty a ich detaily ináč ako bežný turista či klient kúpeľov.
Prvá augustová nedeľa bola vskutku letná, slnečná. Pekné počasie predurčilo atmosféru v chráme, služby Božie boli ozaj slávnostné, dôstojné výročiu. Počas liturgie sa vystriedali pred oltárom viacerí bratia i sestra, ktorí zanechali a stále zanechávajú v Piešťanoch svoju nezmazateľnú stopu. Boli to: Miroslav Jäger, niekdajší administrátor zboru, Lenka Sedláčková, farárka v Senici-Čáčove, niekdajšia zborová kaplánka, ktorá sa zhostila aj kázne, Kristián Kostecký, námestný farár v Trnave, Branislav Dolinský, zborový farár cirkevného zboru Piešťany. Brat Jäger mal pri svojich mladších kolegoch príležitosť pripomenúť si obdobie, keď bol ich principálom. Prítomná bola zborová dozorkyňa z cirkevného zboru Vrbové Jana Miklášová, úvodné slovo bolo v réžii zborovej dozorkyne cirkevného zboru Piešťany Natálie Šestákovej. Hosťom bol rímskokatolícky farár z farnosti sv. Štefana v Piešťanoch Branislav Popelka.
To, že v nedeľu išlo o slávnostný akt, podčiarkla aj záverečná pieseň č. 366 „Chvála Tebe, Bože náš“, ktorá odznela s husľovým sprievodom mladého huslistu. V závere služieb Božích si prítomní vypočuli báseň Martina Rázusa „Pri nohách Pánových“ v podaní členky zboru Ľubice Štofanovej.
Pre úplnosť uvediem, že okrem hlavného výročia si cirkevný zbor 11. júla pripomenul 21. výročie vysvätenia zá-
kladného kameňa prístavby kostola – zborového centra, ktoré pri tejto príležitosti dostalo meno podľa liečivého jazera v Jeruzaleme „Betezda“, zborovým farárom Ondrejom Prostredníkom st. (1991 – 1999). Tretím výročím je posviacka zborového centra 10. augusta 2008 dištriktuálnym biskupom Milanom Krivdom.
História cirkevného zboru ECAV v Piešťanoch hovorí o jednej zlatke, najmenšej dcérocirkvi na svete a 147 dňoch potrebných na výstavbu chrámu
Okrem samotných služieb Božích som sa zaujímal o históriu cirkevného zboru v Piešťanoch, dejinné udalosti, ktoré viedli k výstavbe jubilujúceho chrámu, a rozhodujúce míľniky z jeho 115-ročnej histórie. Veľmi rád sa o ne podelím s čitateľmi. Stoja za to.
Cirkevný zbor v Piešťanoch podľa historikov jestvoval už v roku 1571. V tom čase boli Piešťany kompletne evanjelické. Veriaci používali bývalé rímskokatolícke kostoly. V roku 1630 evanjelikom v Piešťanoch všetko odobrali. A nielen im. Kostoly odobral konvertita Adam Thurzo po celom okolí. V takom položení chodievali veriaci na služby Božie do Považskej Stredy, kde evanjelikom odobratý kostol na čas vrátili. Počas prenasledovania napokon piešťanský zbor úplne zanikol. Dnes má zbor 1 200 členov. Poďme však k dnešným dňom pekne po poriadku.
Z tejto zlatky bude kostol
Po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781 začali ožívať evanjelické cirkevné zbory aj v okolí Piešťan. Prešlo však vyše 100 rokov, keď správca kúpeľov Edinhard Koehler začal organizovať duchovný život evanjelikov v Piešťanoch. Bolo ich vtedy 14…
15. augusta 1894 predniesol Koehler biskupovi Fridrichovi Baltíkovi požiadavku, aby bol v Piešťanoch postavený evanjelický kostol. V nasledujúci rok sa liečila v Piešťanoch princezná Paulina von Wűrtemberg a on, vtedy už správca piešťanských evanjelikov, pri tej príležitosti usporiadal po dlhých rokoch prvé evanjelické služby Božie. Konali sa v školskej miestnosti v 1. slávnosť svätodušnú 2. júna 1895. V nemeckom jazyku ich vykonal Ján Fűrst, konsenior z Bratislavy, s povolením vrbovského farára Pavla Galláša. Zúčastnilo sa ich asi 50 ľudí a ofera vyniesla 21 zlatých a 85 grajcarov. Po zaplatení výdavkov na ne zostala jedna zlatka. Držiac ju v ruke Koehler povedal: „Z tejto zlatky bude kostol.“ Evanjelici v tom čase v Piešťanoch kostol nemali. Služby Božie sa potom konali o rok neskôr 31. mája 1896 v Kursalone. Usporiadali ich Maďari. Kázal Dr. Andrej Masznyik, riaditeľ teologickej akadémie v Bratislave, a liturgiu vykonal profesor teológie Ladislav Stromp. Kursalon bol naplnený a vonku stálo okolo 100 ľudí.
V roku 1897 sa konal dištriktuálny konvent, na ktorom bola prednesená požiadavka, aby sa počas kúpeľnej sezóny v Piešťanoch konali služby Božie. Na porade 8. apríla 1897, ktorej predsedal biskup Dr. Fridrich Baltík, boli Piešťany ustanovené za dcérocirkev Vrbového a za kurátora bol ustanovený Edinhard Koehler. Kronikár o tom napísal: „Tak bola utvorená najmenšia dcérocirkev na svete so štrnástimi dušami.“
Zlatá kniha zaznamenala ochotných darcov
Evanjelické služby Božie sa tak konávali v Piešťanoch počas kúpeľnej sezóny, čoskoro sa rozšírili na Vianoce a Veľkú noc. Za ich účelom bola v miestnej škole zriadená improvizovaná bohoslužobná miestnosť. Aj keď filiálny zbor počítal len 14 veriacich, na službách Božích sa zúčastňovalo vyše 100 veriacich.
Neostávalo teda nič iné, ako na stavbu evanjelického kostola v Piešťanoch vyhlásiť zbierku. Svedčí o tom Zlatá kniha, kde sa zapisovali milodary. Zlatka, ktorá zostala po pamätných službách Božích v roku 1895, sa takto zúročila. V roku 1904 stavebný fond vzrástol na 18 200 korún a 82 halierov. Stav financií a zvýšený počet účastníkov služieb Božích vytvorili podmienky pre stavbu kostola. Nie malé ťažkosti spôsobilo normovanie kostola, keďže počet účastníkov služieb Božích sa ťažko určoval a predpovedal do budúcnosti. Postupovalo sa podľa smernice, aby sa v ňom 50 ľudí nestratilo a 250 našlo pohodlne miesto. Aby kostol stačil pre 800- až 900-členný zbor. V tom čase cirkevný zbor evidoval 30 členov. Staviteľ Jozef Krátky vypracoval návrh na stavbu kostola na pozemku, ktorý daroval gróf Erdődy. V novogotickom štýle so silným vplyvom secesie. 12. marca 1905 bol položený základný kameň chrámu a ten bol vysvätený po necelých piatich mesiacoch 5. augusta biskupom Fridrichom Baltíkom v prítomnosti dvoch seniorov a dvanástich farárov, grófa Erdődyho a grófa Utz Zedwitza, majiteľa kaštieľa v Moravanoch.
Založenie evanjelického cirkevného zboru v Piešťanoch v roku 1948
Po 36 rokoch kostol potreboval opravu. Položila sa nová podlaha chrámu, vykonal sa náter veží, oprava strechy a vymaľovanie kostola. Na druhú adventnú nedeľu 7. decembra 1941 bol kostol znovu posvätený. Posviacku vykonal biskup Samuel Štefan, kázal senior Peter Boor.
Rokmi postupne pribúdal aj počet evidovaných veriacich. Vrbovský farár Alexander Barica v roku 1943 podal žiadosť o systematizovanie kaplánskej stanice. Pridelený kaplán sa mal venovať zvlášť Piešťanom. Žiadosť bola kladne vybavená dokladom Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave 23. marca 1944. U piešťanských evanjelikov stále viac rástla túžba osamostatniť sa. Na celozborovom konvente vo Vrbovom 1. februára 1948 bolo jednomyseľne prijaté osamostatnenie sa piešťanského zboru. Seniorálny konvent Nitrianskeho seniorátu v Starej Turej 17. júna 1948 dal súhlas aj pre systematizovanie samostatnej kňazskej stanice. Dištriktuálny konvent v Starej Turej napokon schválil osamostatnenie Piešťan a prijal uznesenie: „Uzaviera použiť kongruu novolehotského kňaza pre Piešťany tak, že by piešťanský kňaz trvale zaopatroval aj cirkevný zbor v Novej Lehote za tamojší dôchodok.“ V roku 1954 bola zriadená trvalá systematizovaná kňazská stanica v rámci dohody medzi Generálnym biskupským úradom v Bratislave a Slovenským úradom pre veci cirkevné v Bratislave. Dekrét bol odovzdaný na slávnosti 4. apríla 1954 za prítomnosti generálneho biskupa Jána Chabadu, keď slávnostnú kázeň predniesol senior Jozef Kmeť.
23. novembra 1958 bola posviacka obnoveného chrámu spojená s inštaláciou farára Milana Kubicu. Obnovená bola zvlášť čelná stena a veža kostola, zriadený vestibul, zavedený bol vodovod do sakristie. Posviacku vykonal generálny biskup Ján Chabada.
Mladí hokejisti o chráme po jeho generálnej oprave
V roku 1983 sa zborové presbyterstvo znovu podujalo pristúpiť ku generálnej oprave kostola. Premiestnili sa dvere vedúce na chór, zamurovali sa dvere z chrámového priestoru a otvorili sa z vestibulu kostola. V sakristii sa vymenila dlážka. Plynové kachle boli vymenené za akumulátorové. Na stenách našlo svoje nové miesto osvetlenie, pribudli nové lavice s čalúnením. Premiestnená bola kazateľnica z bočnej steny pred oltárnu stenu. Zreštaurovaný bol oltár i kazateľnica, opravený a naladený organ, opravené boli aj hrebene strechy. V roku 1986 bol vymaľovaný kostol zvonku. O konečnom výsledku prác počas vyše 3 rokov hovorí udalosť z decembra 1986, keď boli v Piešťanoch hokejové majstrovstvá Európy juniorov. Do kostola vtedy zavítali švédska a fínska delegácia. Obidve sa vyslovili, že najkrajšia budova v Piešťanoch je evanjelický kostol…
Lutherova ruža a zborový erb v obnovenej vitráži
Po povodniach v roku 1998 bola narušená statika kostola. Vznikli trhliny v nosných múroch chrámu, v lomených oblúkoch a klenbách. Od roku 1999 sa preto začalo s rekonštrukčnými prácami, injektážou základov kostola. V roku 2005 sa uskutočnila oprava fasády veže kostola aj s finančným prispením mesta Piešťany. V roku 2009 boli zopnuté vence klenieb kostola oceľovými tiahlami. Financovaniu prác pomohla aj nadácia Hoffnung für Osteuropa. V roku 2011 bola položená nová strešná krytina a osadené nové odtokové žľaby. Ďalším podnetom na rekonštrukciu kostola, ktorého múry boli dlhodobo popraskané, bolo spadnutie omietky z klenby v júni 2011. V nasledujúci mesiac sa konalo v Piešťanoch Valné zhromaždenie Spolku Martina
Luthera, na ktorom bol prítomný aj generálny tajomník Spolku Reiner Stahl a prisľúbil finančnú pomoc, ktorú aj zabezpečil. V roku 2012 boli nanovo ukotvené všetky 3 zvony s elektromagnetickým diaľkovým ovládaním a v roku 2015 sa začala obnova vitrážových okien, ktoré boli z dôvodu narušenej statiky objektu na viacerých miestach vypuklé alebo rozbité. Vitráže boli potiahnuté po celej dĺžke okien a vrátené tak do pôvodného stavu. Novinkou je zapracovanie Lutherovej ruže a zborového erbu, ktorý tvorí Biblia, kalich a písmená gréckej abecedy Alfa a Omega v stredových oknách. Tento erb bol vytvorený z pôvodnej pečate cirkevného zboru. Boli osadené aj nové rámy. V roku 2017 bola dokončená obnova interiéru kostola, ktorej dominovala predovšetkým rekonštrukcia oltára a kazateľnice.
Oltárny symbol tvorí socha ukrižovaného Krista na kríži. Je to dar farára Viktora Hertela z Mendhausenu z vojvodstva Sachsen-Meiningen z Nemecka. Toto umelecké dielo pochádza od Ludwiga Blechschmidta zo Schalkau v Thübingen, je zhotovené z dreva.
Kazateľnica bola premiestnená na pôvodné miesto, bližšie k veriacim. Sú na nej osadené štyri sochy evanjelistov, za chrbtom kazateľa sú dve dosky Mojžišove, nad hlavou baldachýn s holubicou predstavujúcou Ducha Svätého.
O rok neskôr, v roku 2018, boli vďaka dotácii z Trnavského samosprávneho kraja zrekonštruované dvere na balkóne kostola. Cirkevný zbor v súčasnosti podniká kroky k oprave vonkajšej fasády kostola. Mne neostáva, iba zaželať bratom a sestrám v Piešťanoch, aby sa 120. výročie vysvätenia chrámu odohralo rovnako dôstojne, po ukončení opráv fasády.
Peter Bzdúch
