Legitímne aj nelegitímne volené predsedníctva cirkvi a dištriktov, ale aj seniori zo snahy zapáčiť sa týmto funkcionárom písali vo svojich správach prednesených na konventov hoaxy a poplašné správy o cirkvi, vzťahoch, ktoré sú rozbité vďaka ASloZ či týždenníku evanjelikov Lutherus. Chyba je však v súčasnom vedení. A tak sa do bodky plnia slová redaktora Reformačných listov M. Kováča, ktoré vtedy písal: „Nekontrolovaná moc, nekontrolovaný vplyv nad tokmi financií, nekontrolovaný vplyv nad médiami. Presne ako vo veľkej politike. Takýto monopol rozhodovania a riadenia sa už však nesmie zopakovať! Práve preto je potrebná zmena.“ A tej sa súčasné predsedníctvo cirkvi a dištriktov najviac bojí. A preto opäť šíri lož. O tom, ako je to naozaj, sme sa porozprávali s predsedom Asociácie slobodných zborov Ev. cirkvi a. v. na Slovensku Jaroslavom Mervartom.
Nelegitímne zvolený biskup VD P. Mihoč, biskup ZD Hroboň, ale aj senior S. Linkesch sa na dištriktuálnych konventoch venovali aj Asociácii slobodných zborov. Podľa nich vraj Asociácia rozbíja cirkev. Naozaj je to vaša stratégia či cieľ?
To je najnovšie klišé tých, ktorí v zajatí falošných vzťahov a benefitov vyplývajúcich z cirkevných funkcií nevedia či nechcú riešiť problémy v cirkvi. A tak sa snažia zastrašiť a ohovárať tých, ktorí na tieto problémy poukazujú. Predstavte si, že niekto v obchode ukradne napr. televízor, ale obvinený bude človek, ktorý to uvidí a nahlási. To je to isté. Asociácia poukazuje na nezákonné, nedemokratické praktiky pri voľbách, a tiež na neefektívne až špekulatívne hospodárenie s cirkevným majetkom, čoho výsledkom sú veľké morálne a finančné škody. A na základe toho, že na to poukazujete, ste obvinení, že rozbíjate cirkev?! To by sa nik neodvážil tvrdiť v slušnej spoločnosti ani vo svete, ale v našej cirkvi to je zjavne možné. A to je ďalší dôvod, prečo sa treba snažiť o nápravu pomerov v cirkvi.
Naším zámerom je teda vytvoriť v rámci evanjelickej cirkvi platformu, ktorá sa zasadí o obnovu cirkvi, o návrat k hodnotám, ktoré má kresťanská cirkev reprezentovať. V prvom rade sa to musí udiať v praktickej rovine, ktorá sa týka volieb, správy majetku či kresťanského každodenného šafárenia. Ak by vedenie cirkvi chcelo, táto obnova by mohla nastať do pár týždňov. Procesy by sa štandardizovali, zaviedli nezávislé kontrolné mechanizmy, eliminovali by sa konflikty záujmov. Ak by teda chceli, ak by bol záujem.
A je záujem?
Záujem je akurát o to, aby sa do systému nalialo viac peňazí pod zdôvodnením, že ide o farárov a o prípravu na odluku cirkvi od štátu. Ale nalievať viac vody do deravého vedra je chybou. Rovnako ako kúriť do pece, kde má komín obrátený ťah. Podľa môjho názoru sa tieto peniaze v deravom systéme stratia, a keď príde odluka, nastane tak či tak tvrdé pristátie. Iróniou je, že ako bývalý člen GHV (generálny hospodársky výbor) si pamätám vystúpenie vtedajšieho dozorcu VD Jána Brozmana na zasadnutí GHV vo Zvolene, keď sme sa zaoberali témou vytvorenia tzv. fondu solidarity. Vtedy to „natvrdo“ odmietol, dnes podobnú myšlienku (akože) presadzuje. Považujem to za prejav farizejstva, resp. ak to chcete modernejšie, situačnej etiky.
Čiže je to skôr tá materiálna stránka cirkvi, ktorú chcete reformovať?
Nie len materiálna. Ďalším všeobecným ale o to vážnejším cieľom Asociácie je vieroučná čistota cirkvi, ktorá zahŕňa výklady, vyučovanie a tiež apologetiku – obhajobu kresťanskej viery. Všetci vidíme úpadok kresťanských hodnôt okolo nás či vo svete všeobecne, a teda sa snažíme, aby ECAV bola cirkvou naozaj reformovanou – aby si každý deň pripomínala a obnovovala svoju vieru.
Rôzne asociácie, ktoré pôsobia na Slovensku, či už v školstve, zdravotníctve, bankovníctve, majú za úlohu presadzovať záujmy zdravotníkov, učiteľov, bánk atď. ASloZ chce zrejme presadzovať aj záujmy farárov. Dá sa vnímať aj ako nejaká forma odborov? Máte aj snahu vyjednávať za CZ so zamestnávateľom fararov?
Skôr sme boli do tejto pozície dotlačení. Vo svete je všeobecne známe, že odbory vznikajú najmä tam, kde sa používajú až neľudské metódy riadenia, kde sú zamestnanci sledovaní kamerami či ináč monitorovaní a následne zastrašovaní. Niečo z týchto spôsobov sa bohužiaľ udomácnilo aj v ECAV, čo platí napr. o prenasledovaní farára Jána Meňkyho. Predsedníctvo seniorátu ho disciplinárne stíha za určité administratívne nedostatky, ktoré však nedodržujú ani oni sami. A pritom všetci vedia, že tieto formálne pochybenia sú len zásterkou – a skutočným dôvodom sú skôr verejné vystúpenia Jána Meňkyho, kde otvorene kritizuje aj priebeh volieb, majetkové kauzy či vieroučné pochybenia v cirkvi.
Aj preto sme sa v Asociácii slobodných zborov Jána Meňkyho zastali a pomohli mu prakticky aj finančne v príprave najskôr sťažnosti, a neskôr aj žaloby na zamestnávateľa, ktorým je ECAV v zastúpení I. Eľko a J. Brozman. Žaloba bola podaná aj preto, lebo predsedníctvo cirkvi nemalo ani toľko slušnosti, aby na podanú sťažnosť písomne reagovalo. Som toho názoru, že vedenie cirkvi sa zrejme spolieha na to, že potom, čo dostali viac peňazí od štátu, dostanú viac peňazí aj od ľudí, a svoje prešľapy a aroganciu moci budú niekoľko rokov prekrývať drahými súdnymi spormi (za cudzie – cirkevné peniaze).
Sme si plne vedomí vážnosti situácie, ale najmä toho, že v stávke je toho veľmi veľa. Sú to hodnoty, ktoré každá kresťanská cirkev reprezentuje, je to charakter cirkvi, je to v podstate ECAV ako taká. Preto sa zastaneme nielen Jána Meňkyho, ale všetkých, ktorí jasne a konzistentne prejavia svoj názor, a jednoznačne sa vyslovia za obnovu a očistenie cirkvi.
To je asi to deravé vrece, ktoré sa má plniť peniazmi veriacich pod zásterkou, že je to pre farárov – a pritom peniaze sa minú na žaloby alebo na prejedanie na biskupských úradoch? Ako by si to mali veriaci overiť, na čo sa použijú ich peniaze, v štáte funguje infozákon, ale v cirkvi asi nie?
Áno, cirkev nie je ani taká transparentná ako štát. Je nevyhnutné zaviesť infozákon aj v cirkvi, aby každý cirkevný zbor, každý veriaci mohol nahliadnuť, ako hospodária biskupské úrady a na čo boli použité ich peniaze.
Cieľom ASloZ je tiež šíriť Božie slovo, robíte prenosy služieb Božích. Aj to je tŕňom v oku vedenia a vyhráža sa farárom, ktorí takéto prenosy pre ASloZ robia. Da sa to vnímať, že zo strany vedenia cirkvi ide o zákaz šírenia Božieho slova? Ako si to vysvetľujete?
Prenosy služieb Božích sme vo väčšom rozsahu začali robiť po nástupe pandémie Covid-19, keď sme chceli vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí sa nemohli zúčastniť riadnych služieb Božích. Kvôli narastajúcemu počtu odberateľov a dobrej odozve sme sa rozhodli v tejto aktivite pokračovať aj po tom, čo boli kostoly pre verejnosť znova otvorené. Pozerajú to ľudia rôznych vekových kategórií, aj tí, čo navštevujú štandardné služby Božie, aj ľudia zo zahraničia. Je to zvesť slova Božieho, je to povzbudenie a vzdelávanie zároveň. Je to zámer Asociácie prispieť k cieľom a poslaniu ECAV, zámer ísť príkladom a prinášať zvesť všetkým veriacim, ale aj tým, ktorí svoju cestu ešte len hľadajú.
To, že vedenie cirkvi sa v niektorých prípadoch vyhrážalo farárom, ktorí týmto spôsobom poslúžili veriacim, je podľa mňa prejavom extrémizmu a zlyhania. Zlyhania preto, lebo náš Pán Ježiš Kristus, ktorý je pre nás cesta, pravda aj život, zvestoval slovo Božie veriacim aj neveriacim, „colníkom aj hriešnikom” (Mt 9, 10). Takže keby aj vedenie cirkvi považovalo členov a sympatizantov Asociácie za hriešnikov, mali by tento zámer podporovať, a nie mu brániť! Mali by rovnako podporovať zvestovanie slova Božieho aj neveriacim či inovercom. Ale všetci členovia či sympatizanti Asociácie sú evanjelici, a teda domáci viery, ktorým na ECAV záleží. Vlastným chcú upierať zvesť slova Božieho?
Našťastie, veľa farárov v tom má jasno, a teda nie je pre nich problém poslúžiť zvesťou slova Božieho. Nežiadame od nich politické vyhlásenia, žiadame čis-
tú zvesť slova Božieho, a oni vedia, čo je ich poslaním (Mk 16, 15).
Ako sa dajú podľa vás vnímať aktivity Reformačných listov a organizácie H. E. L. P., keď tie vaše sú braté ako rozbíjanie cirkvi? Veď práve tí, čo dnes stoja na čele cirkvi, kritizovali bývalé vedenie a snažili sa o prevrat, ktorý sa im aj podaril. Nezačali práve oni to rozbíjanie, ktoré dnes kritizujú zo svojich vysokých pos-
tov?
Reformačné listy obsahovali veľa falošných, nepravdivých a účelovo zavádzajúcich správ. Viaceré boli už priamo v danom čase spochybnené či vyvrátené. Z môjho pohľadu išlo naozaj o snahu dehonestovať bývalé vedenie cirkvi a zviditeľniť (staro)nové osoby. Určite nešlo o žiaden zásadový postoj, pretože ako Asociácia tak aj Lutherus priniesli viacero článkov, kde poukázali na rozpor slov (pred voľbami) a činov (po voľbách).
Čo je horšie, zatiaľ čo bývalému vedeniu sa nedala uprieť snaha o očistenie cirkvi a vyšetrenie majetkových káuz, vyzerá to tak, že Reformačné listy a H.E.L.P. pomáhali k moci práve tým, ktorí tomuto zámeru dlhodobo bránili. A zatiaľ čo bývalé vedenie vydávanie Reformačných listov demokraticky tolerovalo, nové vedenie rovnako agresívne bojuje proti ľuďom, ktorí majú iný názor, ako sa agresívne a nevyberaným spôsobom dralo k moci. To je tá nová kultúra, jednej pani by som tiež pripomenul, že to je to vychádzajúce slnko. Z môjho pohľadu ide skôr o zatmenie slnka…
Dnes znova niektorí ľudia sedia v Reformate a píšu novú rozprávku pre novú synodu. Bývalý konateľ (do roku 2014) mi tak pripomína študenta, ktorý už desaťkrát na skúške prepadol, ale nové vedenie cirkvi mu vo svojej „blahosklonnosti” dáva stále novú a novú šancu. Hoci aj na „normálnej” univerzite sú tie možnosti iba tri (a v praxi ešte menej). A to aj napriek tomu, že tu nejde o priznanie a pokánie, ale skôr predpokladám o prekreslenie kontextu do tej miery, aby sa aj nemožné stalo možným. Zaujímal by ma v tejto súvislosti názor niektorých členov generálneho presbyterstva, ktorí sú vo funkciách min. od roku 2011 a skôr (napr. J. Brozman, R. Žilinčik, M. Damankoš I. Eľko), ktorí buď boli týchto udalostí v uvedených rokoch v Reformate účastní, alebo podporili správu Komisie v roku 2019, ale budú v roku 2020 počúvať niečo úplne iné…
Pán Mihoč tiež tvrdí, že ak boli voľby protizákonné, mali cirkevné zbory podať žaloby na súd. Prečo sa tak podľa vás nestalo?
Vo voľbách v roku 2018, ale aj v roku 2019, nastalo viacero pochybení – morálnych, etických či zákonných. To pánovi Mihočovi nevadí, že pán Brozman nesplnil požiadavky, ktoré na kandidáta prijalo generálne presbyterstvo? Že neexistuje doklad o jeho vystúpení z RKC, že zatajil závažné skutočnosti vo svojom životopise? To mu nevadí, že pán Brozman bol členom kandidačnej porady, kde bol vyradený jeho jediný protikandidát? Nevadí mu, že neboli rešpektované CPP, ktoré na základe výkladu Osobitného senátu Generálneho súdu ešte v čase trvania volieb nepripúšťajú subjektívne dôvodné námietky na vyradenie kandidátov? Prečo, ak mal zrejme už vtedy zámer kandidovať vo voľbách na biskupa VD, on sám nepoukazoval na tieto zlyhania a nepodporoval to, aby tieto záležitosti boli riešené na súde? Viacero zborov podalo návrhy na discip-
linárne stíhanie osôb, ktoré pochybili v priebehu volieb. Dopadlo to v podstate tak, že najvyššieho vedenia je zakázané sa dotýkať…
Pán Mihoč sa však stal vďaka tomu vyraďovaniu nepohodlných biskupom…
Pána Mihoča by som sa chcel skôr spýtať, či by si trúfol obhájiť svoju pozíciu aj v prípade, ak by kandidačná porada nevyradila čestných a vieroučne pevne zakotvených farárov, ako sú Ján Meňky a Peter Soták. Ktorí na rozdiel od neho majú za sebou dlhoročnú prax práce v zbore, ktorá bola podmienkou účasti v týchto voľbách. A on ju zjavne nespĺňal.
Sú voľby v ECAV demokratické a pochádza skutočne všetka moc z cirkevných zborov, keď vlastne veriaci si môžu vyberať len z kandidátov, ktorých im podsunie niekoľko ľudí na kandidačných poradách?
Podľa toho, čo vidíme, túto cirkev ovládla úzka skupina ľudí, ktorá zneužíva kandidačné porady na odstránenie tých, ktorí by reprezentovali kvalitatívne iný názor, a ktorí by zároveň pre evanjelickú verejnosť reprezentovali reálne právo voľby. Keď som mal možnosť vidieť „nové“ tváre, ktoré boli zvolené do generálneho presbyterstva, resp. nového predsedu Generálneho hospodárskeho výboru ECAV, tak mi napadlo iba to, že sa tu donekonečna recyklujú iba tí istí ľudia. Ani sa nedivím, pretože politika, ktorú predvádza nové vedenie cirkvi, nie je totiž podľa môjho názoru ani správna, ani biblická, ani zaujímavá, ani perspektívna…
Martina Kováčiková
